Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
|
Ako som zažil klinickú smrť ako 11 ročný a moje stretnutie s Bohom, ktorého ilumináti nenávidia lebo Boh je láska, svetlo a pravda
Môjmu stretnutiu s Bohom predchádzali návštevy Bratislavských kostolov ešte v menšom veku ako sa mi stal tento úraz. Asi tak vo veku 9 rokov som začal chodiť po kostoloch. Už vtedy som obdivoval sakrálne stavby, renesanciu a nezvyčajnú energiu, ktorú som tam vnímal. Cítil som tam úplne inú energiu ako vo svojej domácnosti a ako v meste alebo na akomkoľvek inom mieste. Ovládal som všetky Bratislavské kostoly, ich názvy a čas kedy sa tam konajú omše. Fascinovali ma sväté obrázky, ktoré som zbieral a pamätám si ako som kradol sväté obrázky svojej babke z modlitebnej knižky. Babka pochopila čoskoro, že som tým bol úplne posadnutý a mala pre mňa pochopenie. Babka s nami nikdy nežila ale v časoch ako som bol malý chlapec často ku nám chodila do Bratislavy aj na dlhšiu dobu. Ja som zas chodieval počas roka asi tak 3-4 krát za ňou a potom aj na prázdniny v lete. Raz som si doma vyrobil z hrubého dlhého polystyrénu pokladnicu akú majú v kostole. Na polystyrén som dal obrázky a na jeho vrchnú časť som umiestnil do jeho vnútra plechový obal so šumivých tabliet. Potom som doma rodičov a návštevy čo ku nám chodievali otravoval, aby prispeli na kostol. Takto vyzerali moje začiatky s Bohom. Moje vedomie prepadlo strašnému strachu a zúfalstvu. Každou chvíľou som strácal posledné zvyšky fyzických síl až som ich stratil úplne. Jediné čo som ešte nestratil bolo moje vedomie a myseľ. V hlave som cítil zúfalstvo ale na druhej strane som chcel za každú cenu prežiť. Moja snaha prežiť bola enormná. Uvedomoval som si, že umieram. Zároveň som si uvedomoval aj to, že už nikdy neuvidím mojich rodičov, a že mi už nikto nepomôže. Začal som kričať o pomoc a v tú chvíľu ako som stým začal som zistil, že nemám hlas. Pokračoval som v tom viac krát a kričal som naplno. Výsledok bol nulový. Presne v tom momente ako som zistil, že ma nikto nepočuje aj keď kričím naplno som si uvedomil, že sa so mnou niečo stalo. Vtedy sa všetok môj strach stratil a ovládol ma úplný pokoj. Osvietilo ma v celom mojom vedomý. Pochopil som, že moje telo nie som ja. Na moju dušu sa začala napájať neuveriteľná sila a ja som začal cítiť, že tá sila je Boh osobne. Telepaticky som počul jeho hlas a povedal mi, že mám byť v úplnom pokoji. Cítil som, že nemôžem odporovať čomukoľvek čo mi povie, že sa musím podriadiť. Najprv mi spustil celý môj život pred očami do mojich 11 rokov čo všetko som zažil. Boli tam všetky momenty môjho života tie dobré aj tie zlé. Všetko prebehlo veľmi rýchlo lebo ak nie je človek v tele už nepodlieha času. Potom mi Boh dal na výber dve možnosti. Prvá možnosť, že umriem. Nič iné k tomu nepovedal. Druhá možnosť bola tá, že mi daruje život a urobí to, že to prežijem. K tomu povedal už viac. Povedal mi, že mi túto možnosť odporúča a je na mne čo si vyberiem. Vyjadril sa takto: máš v sebe veľkú silu, neobyčajné vlastnosti aké má málokto. Potrebujem takých ako ty, aby mi slúžili. Neskôr keď budeš rásť pochopíš veci, ktorým teraz ešte nerozumieš. Máš zažiť veľa vecí, ktoré sú ti dané a ak by si teraz umrel nenaplnila by sa tvoja karma. Musel by si to odčiniť v inom živote a začínať odznova. Ako posledné mi povedal už len to, že mám poslanie na tejto Zemi. Ani ma nenapadlo odporovať tej veľkej sile, ktorú som z Boha cítil. Okamžite som mu povedal vyberám si život. Ako náhle som mu to povedal, tak ma osvietil myšlienkou a ja som v tú chvíľu vedel ako prežijem. Odrazu som si uvedomil akým spôsobom sa môžem pohybovať priestorom a len jedinou myšlienkou som sa ocitol v kuchyni. Vznášal som sa ako duša v kuchyni nad stolom pri ktorom sedela moja susedka aj s ostanými deťmi. Uprene som sa na ňu pozeral presne na jej čelo a vysielal som jej myšlienky, že umieram na chodbe a potrebujem pomoc. Prebiehalo to presne tak isto ako keď človek premýšľa potichu. Rozdiel je len v tom, že človek môže premýšľať aj potichu tak, že ho nikto nepočuje a môže aj nahlas hovoriť. To prečo môžeme nahlas hovoriť je len preto, že máme nato telo a orgány cez ktoré môžeme vidieť aj počuť. Duša telo nemá a preto vidí aj počuje tak isto ako za života v tele. Tak isto aj premýšľa. Každý má inú úroveň presne tak ako na Zemi. Byť bez tela neznamená byť na inej úrovni. Iné je len to, že vnímate naplno duchovný svet, v ktorom sú úplne iné zákony a úplne iné energie. Táto Zem je stvorená z nízkych vibrácií naopak duchovný svet je niečo neopísateľné ľudským jazykom. Vrátim sa naspäť k tomu ako som nad susedkou a vysielam jej myšlienky. Ako náhle som to robil, tak ona sa zrazu postavila zo stoličky a povedala pred ostanými deťmi moje meno, že je so mnou zle a, že mi musí ísť pomôcť na chodbu. Prišla ku mne do chodby kde som mal telo a osvietilo ju presne čo má urobiť aj ako. Zobrala gumené papuče a položila ich presne do bodu kde som mal položené ruky ako som sa držal plynových rúr. Ja som sa pozeral na to celé čo sa dialo z dvoch strán. Mal som umožnené vidieť to celé aj z pohľadu tela aj z pohľadu duše, ktorou som momentálne bol. Pokiaľ u človeka nenastane smrť tak do vtedy je jeho duša stále prepojená s telom pomocou zlatej nite, ktorá je v oblasti brucha kde sa nachádza pupok. Ak nastane smrť, vtedy sa toto puto navždy pretrhne a vtedy už nie je možné návratu duše do tela. Behom chvíle ako susedka dala gumené papuče do toho bodu kde som sa držal, som sa ocitol naspäť v tele a odtrhlo ma od plynových rúr. Spadol som z 2 metrovej výšky na roh skrinky, ktorá bola pod skriňou. Okamžite mi to urobilo dieru do chrbta a začala mi striekať krv. Bolesť som vôbec necítil. Ani tú dieru v chrbte ani od elektriky. Bol som v silnom šoku. Dnes už s istotou môžem povedať Boh mi zachránil život a urobil všetko tak aby som prežil. U Boha nie je nič nemožné. Všetko čo ľudia považujú za zázraky je len ich nevedomosť a neznalosť vyšších duchovných síl. Boh by inak nebol Bohom keby tieto veci nedokázal. Ako som dopadol na Zem, tak ma okamžite vyviedli na chodbu von z bytu. Na schodisku bol studený vzduch aj keď bolo leto. Tam ma posadili a ja som bol stále v šoku. Hlavu som mal sklonenú a ledva som dýchal. Bol som celý mokrý a voda so mňa tiekla ako keby ma obliali vodou. Vlasy mi ešte stáli od elektriky smerom hore a z úst mi tiekla pena ale pomaly to prestávalo. Počas toho ako ma elektrika držala sa mi z úst penilo stále. Pamätám si ako môj kamarát, ktorý mal vtedy 6 rokov povedal, že ma obleje vodou počas toho ako ma elektrika držala. Susedka mu povedala nech ho to ani nenapadne a bola dosť duchaprítomná na to, aby vedela čo robí. Preto som Bohu vďačný, že zariadil všetko tak ako sa dialo. Otvorili sa mi potom behom 20 minút rany na prstoch a krku. Tie rany vznikli preto lebo v mojom tele nastalo vnútornú skryté zranenie. Nebol to elektrický prúd v presnom slova zmysle tak ako ho poznáme. Vplyvom spojenia dvoch elementov ako je elektrika a plyn ak sa dostane elektrika na povrch plynovej rúry tak vznikne veľké tepelné napätie pre toho kto sa toho chytí tak ako som sa chytil ja. Nemá zmysel opisovať ako som sa cítil potom a čo sa dialo neskôr. Začal som sa zotavovať po zraneniach ale nebolo to okamžite. Rany ktoré sa mi otvorili boli hlboké a veľké. Trvalo to viac ako mesiac pokiaľ sa diery zatvorili. Aj to boli lekári a celá ich veda v šoku, že sa mi to vôbec zahojilo a zrástlo. Ich názor bol totiž taký keď videli tie rany, že len zázrak mi pomôže, aby mi neamputovali prsty. Ja mám na to teraz iný názor. Milujte Boha drahí priatelia bratia a sestry lebo Boh je tá sila, ktorú ak raz spoznáte a pochopíte už nikdy nebudete trpieť. Tam kde ateista trpí a nevie si nájsť spôsob ako riešiť problémy, človek ktorý Boha pozná vždy nájde riešenie problémov lebo ho vedie Boh osobne. Boh je naše všetko a mnohí o tom nevieme. Boh je náš otec, naša láska s ktorej sme vznikli. Je všade prítomný a nachádzame sa vo všetkom. Ukazuje nám každý deň znamenia a predsa sú mnohý slepí a hluchí, aby ho spoznali. Boh sa nám dáva vedieť sám od seba lebo nás miluje nekonečnou láskou. Boh je cesta, svetlo a pravda. Kto bude nasledovať Boha už nikdy nepocíti smäd ale bude mať život večný a všetky poklady v nebi, ktoré nepodliehajú hnilobe ani zániku ako tie hmotné bohatstvá. Ak sa naša duša raz napije z prameňa priamo od Boha, už nikdy ju nezničia žiadne sily a nikto ju nezastaví. V Bohu je sila aká nemá obdoby a je v ňom všetko poznanie. Milujte Boha a on vám dá všetko ak bude vidieť, že ste dobrí a úprimní. |