Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Ako som zažil klinickú smrť ako 11 ročný a moje stretnutie s Bohom, ktorého ilumináti nenávidia lebo Boh je láska, svetlo a pravda




Môjmu stretnutiu s Bohom predchádzali návštevy Bratislavských kostolov ešte v menšom veku ako sa mi stal tento úraz. Asi tak vo veku 9 rokov som začal chodiť po kostoloch. Už vtedy som obdivoval sakrálne stavby, renesanciu a nezvyčajnú energiu, ktorú som tam vnímal. Cítil som tam úplne inú energiu ako vo svojej domácnosti a ako v meste alebo na akomkoľvek inom mieste. Ovládal som všetky Bratislavské kostoly, ich názvy a čas kedy sa tam konajú omše. Fascinovali ma sväté obrázky, ktoré som zbieral a pamätám si ako som kradol sväté obrázky svojej babke z modlitebnej knižky. Babka pochopila čoskoro, že som tým bol úplne posadnutý a mala pre mňa pochopenie. Babka s nami nikdy nežila ale v časoch ako som bol malý chlapec často ku nám chodila do Bratislavy aj na dlhšiu dobu. Ja som zas chodieval počas roka asi tak 3-4 krát za ňou a potom aj na prázdniny v lete. Raz som si doma vyrobil z hrubého dlhého polystyrénu pokladnicu akú majú v kostole. Na polystyrén som dal obrázky a na jeho vrchnú časť som umiestnil do jeho vnútra plechový obal so šumivých tabliet. Potom som doma rodičov a návštevy čo ku nám chodievali otravoval, aby prispeli na kostol. Takto vyzerali moje začiatky s Bohom.
C:\Users\Fujitsu\Desktop\Specnaz\xx\amor5.jpg
Veľa krát sa stáva, že ak prechádzame na druhú stranu čakajú nás blízki alebo anjeli, ktorí nám uľahčia prechod a všetko nám vysvetlia, aby sme neboli zmetení

Teraz sa vrátim čisto k môjmu zážitku klinickej smrti. Mal som vtedy presne 11 rokov a písal sa dátum 23.7.1989. Na Slovensku bol vtedy ešte komunizmus ale už sa blížil čas jeho konca. Moja mama mala prácu blízko domu a prišla kvôli mne, aby mi dala obed. Ja som sa práve vtedy  hral o poschodie vyššie u susedov na 2 poschodí. Na skrini v chodbe vo výške asi 2 metre mala moja susedka, v mojom veku,  takú detskú skrýšu a plachtu. Na stene v tej výške boli elektrické hodiny a plynomer aj s rúrami. Nejakú dobu sme práve vtedy trávili na tej skrini. Potom sme zišli dolu a susedka išla do kuchyne. V byte sa v ten inkriminovaný okamžik nenachádzala žiadna dospelá osoba. Najstarší sme boli my dvaja vo veku 11 rokov a potom tam boli deti susedkinej staršej sestry, ktoré mali vek 6 rokov a ešte bola s nami v byte školníkova dcéra zo školy oproti nášmu domu. Tá bola o rok mladšia. Ja som v čase ako sa oni všetci nachádzali v kuchyni chcel vyliezť na tú skriňu a plánoval som sa tam schovať a nastrašiť ich vtedy ako sa tam vrátia. Pred osudom ešte nikdy neušiel žiadny človek. Nemôžem vyhlásiť, že keby som vedel čo sa mi stane tak tam nepôjdem. Ak má niekto umrieť, tak umrie a ak má prežiť tak prežije. Nikto z nás nevie čo ho čaká ale každého z nás čaká niečo iné čo má v živote zažiť. Teraz objasním presne čo sa mi stalo. Ak ide v oblasti okolo môjho domu viac električiek za sebou tak sa pod zemou indikujú takzvané blúdivé prúdy. Preto je aj z ich názvu logické prečo sa tak volajú. Blúdia kdekoľvek a môžu udrieť  v ktorúkoľvek chvíľu. Tieto blúdivé prúdy sa indukovali pod zemou a udierali do starých domov v ich blízkosti. Cez stenu sa viedli smerom hore a prerážali do stien v bytoch.  Ja som sa chytil plynových rúr, ktoré boli prepojené s plynomerom. V tých časoch neboli ešte plynomery uzemnené žlto zeleným káblom ako to býva dnes. Tým pádom práve tieto blúdivé prúdy prerážali do steny a prerážali aj do plynových rúr.

C:\Users\Fujitsu\Desktop\Specnaz\xx\IMG_0043.jpg
Duša vníma celú krásu duchovného sveta a všetky dimenzie až vtedy keď opustí telo v ktorom je väznená dočasne

Vtedy keď všetci boli v kuchyni ja som začal liezť pomaly na tú skriňu. Bol som veľmi chudý a slabý a nemal som toľko sily, aby som tam vyliezol priamo na jeden krát. Preto som si pomohol tak, že som najprv vyšiel na skrinku ktorá bola pod skriňou z boku a v nej mali uložené topánky. Ak som už kľačal nohami na tej skrinke tak som si chcel pomôcť tým, že som sa chytil plynových rú,r ktoré boli na stene a pomocou nich som sa chcel pritiahnuť. Ako som to začal robiť dostal som sa na skriňu. V tú chvíľu ak som sa tam konečne dostal držiac plynovej rúry tak som sa už nemohol pustiť. Elektrika tých takzvaných blúdiacich prúdov začala prerážať do steny a dostala sa na povrch tých plynových rúr. Okamžite som pochopil, že sa nedokážem pustiť. Celou svojou silou som sa snažil odlepiť od tých rúr, aby ma to pustilo. Dokonca som sa zaprel nohami o stenu a celou silou som tlačil nohami proti stene. Výsledok bol nulový a práve vtedy sa intenzita bolesti a tepla ktoré som cítil začala zväčšovať. Každou chvíľou som pociťoval väčšie bolesti ale aj bolesti môjho vedomia. Tie bolesti sú nepredstaviteľné a nikto na svete si to nedokáže predstaviť ako sa človek cíti keď vie, že umiera a nič s tým nemôže urobiť.
C:\Users\Fujitsu\Desktop\Specnaz\xx\maxresdefault.jpg
Počas odchodu z tela si duša uľaví a nič Zemské ju už neťaží. Zrazu vidí len svetlo svoj primárny zdroj z ktorého všetko vzniklo a do ktorého sa všetko vracia.

Moje vedomie prepadlo strašnému strachu a zúfalstvu. Každou chvíľou som strácal posledné zvyšky fyzických síl až som ich stratil úplne. Jediné čo som ešte nestratil bolo moje vedomie a myseľ. V hlave som cítil zúfalstvo ale na druhej strane som chcel za každú cenu prežiť. Moja snaha prežiť bola enormná. Uvedomoval som si, že umieram. Zároveň som si uvedomoval aj to, že už nikdy neuvidím mojich rodičov, a že mi už nikto nepomôže. Začal som kričať o pomoc a v tú chvíľu ako som stým začal som zistil, že nemám hlas. Pokračoval som v tom viac krát a kričal som naplno. Výsledok bol nulový. Presne v tom momente ako som zistil, že ma nikto nepočuje aj keď kričím naplno som si uvedomil, že sa so mnou niečo stalo. Vtedy sa všetok môj strach stratil a ovládol ma úplný pokoj. Osvietilo ma v celom mojom vedomý. Pochopil som, že moje telo nie som ja. Na moju dušu sa začala napájať neuveriteľná sila a ja som začal cítiť, že tá sila je Boh osobne. Telepaticky som počul jeho hlas a povedal mi, že mám byť v úplnom pokoji. Cítil som, že nemôžem odporovať čomukoľvek čo mi povie, že sa musím podriadiť. Najprv mi spustil celý môj život pred očami do mojich 11 rokov čo všetko som zažil. Boli tam všetky momenty  môjho života tie dobré aj tie zlé. Všetko prebehlo veľmi rýchlo lebo ak nie je človek v tele už nepodlieha času.
C:\Users\Fujitsu\Desktop\Specnaz\xx\maxresdefault (1).jpg
Boh nás nekonečne miluje a pritom si miliardy ľudí ani neuvedomujú kto je ich skutočný otec a kto sme my sami. Ak by ľudia skutočne Boha poznali, už nikdy by netrpeli a mali by silu a poznanie, ktoré mám ja.

Potom mi Boh dal na výber dve možnosti. Prvá možnosť, že umriem. Nič iné k tomu nepovedal. Druhá možnosť bola tá, že mi daruje život a urobí to, že to prežijem. K tomu povedal už viac. Povedal mi, že mi túto možnosť odporúča a je na mne čo si vyberiem. Vyjadril sa takto: máš v sebe veľkú silu, neobyčajné vlastnosti aké má málokto. Potrebujem takých ako ty, aby mi slúžili. Neskôr keď budeš rásť pochopíš veci, ktorým teraz ešte nerozumieš. Máš zažiť veľa vecí, ktoré sú ti dané a ak by si teraz umrel nenaplnila by sa tvoja karma. Musel by si to odčiniť v inom živote a začínať odznova. Ako posledné mi povedal už len to, že mám poslanie na tejto Zemi. Ani ma nenapadlo odporovať tej veľkej sile, ktorú som z Boha cítil. Okamžite som mu povedal vyberám si život. Ako náhle som mu to povedal, tak ma osvietil myšlienkou a ja som v tú chvíľu vedel ako prežijem. Odrazu som si uvedomil akým spôsobom sa môžem pohybovať priestorom a len jedinou myšlienkou som sa ocitol v kuchyni. Vznášal som sa ako duša v kuchyni nad stolom pri ktorom sedela moja susedka aj s ostanými deťmi. Uprene som sa na ňu pozeral presne na jej čelo a vysielal som jej myšlienky, že umieram na chodbe a potrebujem pomoc. Prebiehalo to presne tak isto ako keď človek premýšľa potichu. Rozdiel je len v tom, že človek môže premýšľať aj potichu tak, že ho nikto nepočuje a môže aj nahlas hovoriť. To prečo môžeme nahlas hovoriť je len preto, že máme nato telo a orgány cez ktoré môžeme vidieť aj počuť. Duša telo nemá a preto vidí aj počuje tak isto ako za života v tele. Tak isto aj premýšľa. Každý má inú úroveň presne tak ako na Zemi. Byť bez tela neznamená byť na inej úrovni. Iné je len to, že vnímate naplno duchovný svet, v ktorom sú úplne iné zákony a úplne iné energie. Táto Zem je stvorená z nízkych vibrácií naopak duchovný svet je niečo neopísateľné ľudským jazykom. Vrátim sa naspäť k tomu ako som nad susedkou a vysielam jej myšlienky. Ako náhle som to robil, tak ona sa zrazu postavila zo stoličky a povedala pred ostanými deťmi moje meno, že je so mnou zle a, že mi musí ísť pomôcť na chodbu. Prišla ku mne do chodby kde som mal telo a osvietilo ju presne čo má urobiť aj ako. Zobrala gumené papuče a položila ich presne do bodu kde som mal položené ruky ako som sa držal plynových rúr. Ja som sa pozeral na to celé čo sa dialo z dvoch strán. Mal som umožnené vidieť to celé aj z pohľadu tela aj z pohľadu duše, ktorou som momentálne bol. Pokiaľ u človeka nenastane smrť tak do vtedy je jeho duša stále prepojená s telom pomocou zlatej nite, ktorá je v oblasti brucha kde sa nachádza pupok. Ak nastane smrť, vtedy sa toto puto navždy pretrhne a vtedy už nie je možné návratu duše do tela. Behom chvíle ako susedka dala gumené papuče do toho bodu kde som sa držal, som sa ocitol naspäť v tele a odtrhlo ma od plynových rúr. Spadol som z 2 metrovej výšky na roh skrinky, ktorá bola pod skriňou. Okamžite mi to urobilo dieru do chrbta a začala mi striekať krv. Bolesť som vôbec necítil. Ani tú dieru v chrbte ani od elektriky. Bol som v silnom šoku. Dnes už s istotou môžem povedať Boh mi zachránil život a urobil všetko tak aby som prežil. U Boha nie je nič nemožné. Všetko čo ľudia považujú za zázraky je len ich nevedomosť a neznalosť vyšších duchovných síl. Boh by inak nebol Bohom keby tieto veci nedokázal. Ako som dopadol na Zem, tak ma okamžite vyviedli na chodbu von z bytu. Na schodisku bol studený vzduch aj keď bolo leto. Tam ma posadili a ja som bol stále v šoku. Hlavu som mal sklonenú a ledva som dýchal. Bol som celý mokrý a voda so mňa tiekla ako keby ma obliali vodou. Vlasy mi ešte stáli od elektriky smerom hore a z úst mi tiekla pena ale pomaly to prestávalo. Počas toho ako ma elektrika držala sa mi z úst penilo stále. Pamätám si ako môj kamarát, ktorý mal vtedy 6 rokov povedal, že ma obleje vodou počas toho ako ma elektrika držala. Susedka mu povedala nech ho to ani nenapadne a bola dosť duchaprítomná na to, aby vedela čo robí. Preto som Bohu vďačný, že zariadil všetko tak ako sa dialo. Otvorili sa mi potom behom 20 minút rany na prstoch a krku. Tie rany vznikli preto lebo v mojom tele nastalo vnútornú skryté zranenie. Nebol to elektrický prúd v presnom slova zmysle tak ako ho poznáme. Vplyvom spojenia dvoch elementov ako je elektrika a plyn ak sa dostane elektrika na povrch plynovej rúry tak vznikne veľké tepelné napätie pre toho kto sa toho chytí tak ako som sa chytil ja. Nemá zmysel opisovať ako som sa cítil potom a čo sa dialo neskôr. Začal som sa zotavovať po zraneniach ale nebolo to okamžite. Rany ktoré sa mi otvorili boli hlboké a veľké. Trvalo to viac ako mesiac pokiaľ sa diery zatvorili. Aj to boli lekári a celá ich veda v šoku, že sa mi to vôbec zahojilo a zrástlo. Ich názor bol totiž taký keď videli tie rany, že len zázrak mi pomôže, aby mi neamputovali prsty.  Ja mám na to teraz iný názor.

Lekárska veda je nevedomá tak ako vedci a nevidia za hmotný svet. Nič totiž nevedia o svete duchovnom ani o tom kto je vôbec Boh. Ak by to vedeli všetci nikto by sa nedivil tomu čo oni nazývajú zázrakmi. Zázraky neexistujú. Existujú len veci a deje ktorým ľudstvo nerozumie. Pre Boha nie je nič nemožné lebo ovláda nie len duchovný svet ale aj tento hmotný, ktorý je tomu duchovnému podriadený. Od toho okamžiku ak sa mi ten úraz stal prešlo už veľmi veľa rokov a ja teraz viem, že po svete chodím len preto, že si to Boh prial a preto, že má so mnou plány. Celý svet vidím a vnímam inak ak bežní ľudia. Nejde to len tak robiť sa sám pred sebou, že sa nič nestalo. Je to živé a stále to mám pred očami ako keby sa to stalo včera. Duch človeka je schopný si zapamätať absolútne všetko. Všetky dni, všetky myšlienky aj pocity. Preto sa netreba čudovať keď sa ľudom kedykoľvek v priebehu života z ničoho nič vynárajú rôzne pocity aj myšlienky. Netreba tie myšlienky nechať, aby sa vás zmocnili. Berte ich ako pozorovateľ a nechajte ich odísť tak ako prišli. Klinickú smrť a tieto stavy podobné aké som zažil ja po svete zažíva a zažilo nespočetné množstvo ľudí. Nie všetci si však tieto pocity a stavy v akých sa nachádzali pamätajú. Prečo? Práve preto, že im Boh neudelil milosť k tomu, aby si to pamätali ak sa znovu vrátia do tela. Klinickú smrť môže zažiť ktokoľvek bez ohľadu na to či je veriaci alebo ateista ale len duchovne predurčený človek ak mu to Boh dovolí si to bude pamätať. Ak si to človek pamätá, slúži to automaticky k zmene správania aj života u daného jednotlivca. Takého človeka to ovplyvní natoľko, že si uvedomí skutočné hodnoty a celý život už prežije inak ako by ho žil dovtedy pokiaľ by takúto skutočnosť nezažil. Uvedomiť si len tak z ničoho nič iný svet ako je ten hmotný je pre dovtedy nevedomého človeka veľký šok ale aj posun vpred. Duša človeka dostane takýmto zážitkom nový impulz, aby sa viac starala o duchovný pokrm ako o materiálne záležitosti. Takýto človek sa automaticky stáva novým človekom a druhý krát sa narodí. Nastane u neho premena všetkých hodnôt a rebríček priorít sa radikálne zamieša. To čo sme milovali najviac sa nám hnusí a to čo sme nepoznali a iným sa to zdá čudné alebo šialené to milujeme.
C:\Users\Fujitsu\Desktop\Specnaz\f225425ad4e97f603b376b8125383fae_XL.jpg
Vystúpenie duše z tela počas klinickej smrti, to isté sa deje aj počas úmrtia

Milujte Boha drahí priatelia bratia a sestry lebo Boh je tá sila, ktorú ak raz spoznáte a pochopíte už nikdy nebudete trpieť. Tam kde ateista trpí a nevie si nájsť spôsob ako riešiť problémy, človek ktorý Boha pozná vždy nájde riešenie problémov lebo ho vedie Boh osobne. Boh je naše všetko a mnohí o tom nevieme. Boh je náš otec, naša láska s ktorej sme vznikli. Je všade prítomný a nachádzame sa vo všetkom. Ukazuje nám každý deň znamenia a predsa sú mnohý slepí a hluchí, aby ho spoznali. Boh sa nám dáva vedieť sám od seba lebo nás miluje nekonečnou láskou. Boh je cesta, svetlo a pravda. Kto bude nasledovať Boha už nikdy nepocíti smäd ale bude mať život večný a všetky poklady v nebi, ktoré nepodliehajú hnilobe ani zániku ako tie hmotné bohatstvá. Ak sa naša duša raz napije z prameňa priamo od Boha, už nikdy ju nezničia žiadne sily a nikto ju nezastaví. V Bohu je sila aká nemá obdoby a je v ňom všetko poznanie.

Milujte Boha a on vám dá všetko ak bude vidieť, že ste dobrí a úprimní.

Gasudarjon Anti-Iluminat Andromeda

   PRINT RSS
             
Hlavná stránka