Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Bráňte si svoje rodiny a životné šťastie pred zlom. Rodina a láska sú naozaj tým čo nás robí šťastným? Čo je to vlastne šťastie?




Rotschildovci ako aj všetci ilumináti ničia celý svet. Tým pádom ničia aj naše rodiny. Ničia takto aj naše životné šťastie a všetky naše ideály, hodnoty aj tradície. Každý z nás sa raz narodil a prišiel na tento svet. Nemohli sme to ovplyvniť a predsa sme tu. Tak isto aj odídeme a tiež nad tým nemáme žiadnu moc. Narodili sme sa nahí v našich matkách, ktoré nás porodili. Zomrieme oblečení lebo naši blízki a spoločnosť nás nechá dôstojne odísť z tohto sveta oblečených ako posledná úcta k našej pamiatke. Každý z nás bol raz malý a nevinný. Nikto z nás nedokázal klamať, nenávidieť ani ubližovať iným. Predsa sme sa to všetci viac či menej naučili. Na jednej strane preberáme postupne ak rastieme zodpovednosť za svoje životy aj činy ale na strane druhej odpovedajme si na otázku. Kde sa v nás zobrala tá zloba to neskutočné zlo? Však ako malí sme boli nevinní a zlatí tak ako každé dieťa. Všetci raz boli v tom stave, ktorý sa nazýva detstvo. Od koho sme sa naučili byť zákerní, zlí, pomstychtiví, nenávistní, podráždení, depresívni, nadávať ? Z jednej strany sme veľa pochytili z našich rodín, v ktorých žijeme a vyrastáme a odpozorovali sme správanie.

Raz sme boli malí a bez starostí. Ak vyrastieme, až vtedy pochopíme čo je v skutočnosti život. Je to len jedna z našich úloh v hmotnom svete a my túto úlohu musíme hrať úspešne. Ak zlyháme dostaneme to čomu iní hovoria stav utrpenia a bolesti.

Považovali sme za normálne a štandardné byť taký istí ako naši rodičia. Na strane druhej je to však systém, ktorý nás núti takými byť. Aj naši rodičia tak isto vyrastali a ich rodičia tiež atď. Je to však systém doby a každá doba, v ktorej žijeme mení aj systém. Menia sa hodnoty, charakter, správanie. To čo bolo ideálom pred 200 rokmi je už dávno preč. Teraz sa ľudia netešia z mála. Teraz nám nanútili rýchly uponáhľaný život plný stresu. Je to život robota. Chceme byť ako robot na baterky? Keď batéria skončí náš život tiež. My sme sa stali len baterkami tohto systému a palivovým článkom. Všetci ľudia na svete boli raz deťmi ako som už hovoril. A ja sa pýtam, koľko malých nevinných detí sa stalo hajzlami, bastardmi a teraz ničia svet? Koľko malých detí je teraz presne tými nenásytnými biznismanmi, politikmi, vrahmi, zlodejmi? Všetko sú to tie isté deti nevinné ako sme boli my. Kam sa stratila tá nevinnosť? Všetko zlo čo existuje na svete robia bývalé malé deti. Aká pointa z toho plynie? Nikdy sa nebudem vidieť vo svojom dieťati nejako moc aj keď ho milujem lebo nikdy neviem čo z neho bude a môžem ešte plakať koho som splodil. Koľko z nás ľudí vie čo je to naozaj šťastie? Každý na to má inú odpoveď. Ale v práci a peniazoch ani v kariére to šťastie nenájdete. Tento život je veľmi rýchly a hektický. Mení sa z hodiny na hodinu. To čo bolo včera už nie je a budúcnosť je neistá. Dnes sa zobudíte a zajtra nemáte záruku aj keď ste mladý a starý ani nehovorím.

Všetci sa ženieme niekam čo nastavil systém a čo iní rozhodujú za nás. Chceme však žiť tak ako iní len zato, že to robia všetci? Koľko z vás urobilo stop a namiesto práce a stresu si uvedomilo krásu života, prírody a samých seba tak, že ste sa vnútorne zahľadeli do svojich duší? Uteká nám všetkým pravá podstata a vnútorné krásy, ktoré uvidíte len vtedy ak urobíte reštart svojho ja. Toto nikto nedokáže uskutočniť a nikdy sa mu to nepodarí ak bude ak naprogramovaný robot žiť rýchly stresový život. Je jasné, že pracovať musia tí čo sa nenarodia ako milionári ale vždy treba vypnúť a oddychovať vnútorne. To dokáže málokto. Nemyslím taký odpočinok a relax, že ste akože doma a myslíte si, že ste happy tým, že sedíte na gauči pri televízore a pozeráte nezmyselné blbosti, ktoré vám systém podhadzuje úmerne, aby ste si naprogramovali čo vidíte. Oddych nie je ani chytiť ženu alebo muža za ruku a ísť von alebo na dovolenku, oddych nie je ani sex v spálni. Ja myslím úplne niečo iné. Zamyslieť sa nad sebou hlboko vo svojom vnútre a pozrieť sa kam kráčate. Pozrieť sa či má zmysel čo ste doteraz robili. Ak raz v živote nahliadnete do svojho vnútra a nebudete sa báť čeliť tomu čo ste tam našli, tak si uvedomíte, že sa celý život ženiete za niečím čo je nestále a čo vás naozaj šťastnými nerobí. Pravé šťastie je čistá úprimná láska, pravé šťastie je keď si uvedomujete všetko krásne a jedinečné čo vám utekalo pred očami pokiaľ ste viedli rýchly stresový život. Pravé šťastie je keď len tak stojíte v prírode a uvedomujete si, že ste súčasťou niečoho jedinečného oveľa väčšieho a silnejšieho ako ste vy. Ak si uvedomujete všetky krásne okamžiky a navždy si ich budete niesť zaznamenané vo vašej duši. Pravé šťastie je aj to ak budete milovať a ctiť pravé hodnoty a čestnosť. Ak budete šťastní aj keď nič nevlastníte a nie ste k ničomu pripútaní a na ničom závislí. Vždy keď niečo chceme alebo po niečom túžime je to len chvíľkové a pominuteľné. Nič nás však nedokáže naplniť a keď sa nám plány rozpadnú nastane smútok a depresia. Najsilnejšieho ducha a najväčšie šťastie má ten kto nič nevlastní a k ničomu nie je pripútaný. Ak odchádzame z tohto sveta ľahšie sa nám odchádza. Lebo nakoniec aj tak po nás neostane nič iné len 14 znakov na náhrobnom kameni.

Gasudarjon Anti-Iluminat Andromeda

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka