MEDITÁCIE
NIE PRÍLIŠ
MEDOVÉ
VII.
VLADO GREGOR
2022-202X
Pokračovanie knižiek
Svedectvo času I., II.,
Meditácie nie príliš medové
I., II., III., IV., V., VI.
1978-2024
OBSAH:
1. Mnohokrát som sa už chystal k záveru, pokračujem však, aby som ďalej ničil neveru.
2. Počúvame už vyše šesťdesiat rokov tú istú obohranú pesničku, a nechceme a nevieme si priznať, že sme objavili slepú uličku.
3. Nenasledujme len dovtedy Krista, kým je pravidelná sumička istá!
4. Môže naozaj nastať premena obrovská, ak vyhlásime Krista za Kráľa Slovenska?
5. Často nám overená a skúsená dôvera a viera pomôže viac ako rozumová a vedomostná diera.
6. Na Hromnice o úvahu více a koniec sanice, prestaňme sa my pobožní chovať ako opice.
8. Ktorá dokonalá skupina by sa konečne pokušenia odriekla, poslať všetkých ostatných, hlúpych a nenapraviteľných, do pekla?
9. Myslíte si, že plaché a váhavé o pravdu snaženie nepriateľom pravdy nejaký strach naženie?
10. Čím viac máme naše nosy hore, tým viac básnime o pokore.
11. Milí moji, buďme v tom podstatnom pred ľuďmi pokorní, lebo skôr či neskôr sa staneme všetkým ľuďom odporní.
12. Na večnosť sa v týchto dňoch odobral veľký básnik, ktorý nikdy nepochyboval o tom, že svet je krásny.
13. Zase sa blíži Pesach a aj Veľká noc, príď nám Jahve i Kriste znovu na pomoc!
14. Ak chce naša katolícka Cirkev byť naozaj skala, nemôže sa starať len o to, aby sa takou zdala.
15. Môže byť požehnané rôzne úsilie, ale nikdy nie hlúpe násilie.
16. Stále nám niekto hlučne vysvetľuje, že ho máme nasledovať,
náš Spasiteľ nám v tichosti ukazuje, ako sa máme chovať.
17. Ak má kresťanstvo rozkvitnúť do novej krásy, musia sa nevyhnutne skončiť falošnosti časy.
18. Môžu chápať tajomstvo svätej Trojice akési namyslené ľudské opice?
19. Sme my katolíci neuveriteľne a sentimentálne smiešni, ak veríme že "len" úctou k srdcu Ježiša a jeho Matky môžeme nebyť hriešni?
1. Mnohokrát som sa už chystal k záveru,
pokračujem však, aby som ďalej ničil neveru.
12. 12. 2024
Trápi ma to, že ak človek niečomu bezvýhradne uverí, je to jedno čomu, končí s ním každá debata. Keď aj z náboženstva spravíme pokrokovú a záväznú ideológiu, dostaneme sa do rovnakých sračiek ako pri presadzovaní povinného ateizmu. Celý život sa snažím byť kritický voči bigotnosti a zneužívaniu aj náboženstva na zavedenie diktatúry. Nikoho sa pritom nedotknúť je neuveriteľne ťažká práca.
Zákonnícka ideológia o vyvolenosti, ktorú dlhodobo presadzuje Izrael je iste vražedná a aj samovražedná, ale nemie sa o tom hovoriť. Je to presne také tabu, ako to bolo za účinkovania prorokov, Jána Krstiteľa a samotného Ježiša.
Aj upozorňovať na nášľapné míny v učení apoštola Pavla je dlhodobo nevhodné. V konečnom dôsledku práve jeho učenie viedlo k popretiu slobodnej vôle v protestantizme a zvlášť v jeho
kalvinistických odnožiach.
Už vyše 40 rokov si môžem jazyk dolámať a aj tak ma málokto berie vážne. Toho Ježiša, ktorého mám tak rád, si každý chce len skrotiť, aby jemu, prípadne jeho organizácii, neprekážal v pohodlí, prípadne v zisku. Bojme sa dní, ktoré prídu! DIES IRAE, DIES ILLA. Po II. vatikánskom koncile sa tento hymnus prestal používať...Nedajme sa mýliť, aj po koncile platí, že to, čo zasievame, budeme aj žať. A aj žneme. Aký je teda liek na súčasný stav Cirkvi? Mám totiž niekedy prenikavý pocit, že nielen svet a milované Slovensko, ale aj cirkevná opora sa zbláznili a zrútili. Poctivo sa v tom snažím vyznať a hľadať liek.
Citujem z veľmi hlbokého Listu Efezanom 4, 25: "Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi." Už aj prorok Zachariáš 8, 16 na to upozorňuje: "Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu, majte naozaj spravodlivé súdy vo svojich bránach."
A ako sa patrí na záver na záver, citujem Apokalypsu 2, 5: "Mám však proti tebe, že si zanechal prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie." Spomínam to preto, že slová hriech a pokánie sa akosi prestali vyskytovať, stali sa nevhodnými v súčasnom príliš progresívnom kresťanstve.
Radi sa v poslednej dobe nenápadne posmievame ľudovej viere a zbožnosti, ktoré sa nám zdajú zjednodušené a naivné. Nieže tak, milí moji. Ak začneme spochybňovať to, čomu ľudia chcú veriť, zakrátko spochybníme všetko a my, veriaci laici, si môžeme hľadať novú zábavu a klerici nové zamestnanie.
Ak ľudia niečomu chcú veriť, ťažko im v tom zabránime. Aj keď sa nám naše argumenty zdajú nepochybné a rozumné, jednoducho nezaberajú. Ľudia skrátka chcú od nás istoty a recepty, nie pochybnosti a neustále a unáhlené zmeny. Pretože myslenie, zvlášť to aktivistické, veľmi bolí
a často aj škodí. Suum cuique, teda každému svoje. Doprajme aj iným a menej teoretickým to nadšenie z pevnej viery, aké máme my z premýšľania o nej. CHRISTE ELEISON!
2. Počúvame už vyše šesťdesiat rokov tú istú obohranú pesničku,
a nechceme a nevieme si priznať, že sme objavili slepú uličku.
Vianoce 2024
To, čo sa teraz organizuje priamo vo Vatikáne, už ani nie je kresťanstvo, ale nejaký hnusný protináboženský a protiľudský paškvil. Nesmierne ma bolí srdce, keď sa na to musím pozerať. Preto som aj napísal túto takmer zúfalú úvahu a preto je aj natoľko ostrá.
Je totiž adresovaná dnešným farizejom, pokrytcom a vykladačom Písma. Obávam sa, že občas prekonávajú aj tých z čias Ježiša.
Narodil som sa v roku 1958 a v rokoch šesťdesiatych sa vo svete aj v Cirkvi niečo zlomilo. Prestali sme si vážiť samých seba a pokladať sa za niečo výnimočné. Možno nie slovami, ale fakticky áno. Kristus sa stal pre nás a tvrdíme, že aj pre svet, iba jedným z nahraditeľných avatarov. Rád by som nemal pravdu.
Mal by sa teda Ježiš konečne, pokorne a povinne zaradiť k Mojžišovi, Budhovi, Mohamedovi, Lutherovi a ku všetkým takmer takisto osvieteným a prepotrebným. Vítajme teda nadšene a naveky naše celkom nové časy, nostra aetate!
Do roku 1944 sme sa modlili za pápeža, aby bol svätý. Odvtedy sa modlíme za jeho úmysly, ktoré logicky nemusia byť úplne dokonalé. Nečudujme sa potom, že ľudia utekajú z kostolov, pretože to, čo sa v nich teraz presadzuje,už nemá s katolíctvom nič spoločné.
Ako sa dá za nás modliť, keď zo seba nevieme vymačkať, o čo nám vlastne ide? Alibizmus naozaj nepatrí medzi božské cnosti.
OREMUS FRATRES ET PATRES!
3. Nenasledujme len dovtedy Krista,
kým je pravidelná sumička istá!
1. 1. 2025
Som rád, že sa mi okolo Nového roku podarilo započať novú knižku, lebo situácia vo svete aj v kresťanstve sa stáva stále zúfalejšou. Viem, že sa tie moje úvahy mnohým ťažko čítajú, ale nemôžem si pomôcť, tak to vidím. Mnohí tvrdia, že nasledujú Krista, ale ja nepoznám prípad, že by on odmietol niekomu odpovedať…
Trápi ma veľa vecí, o ktorých sa nehovorí a na ktoré jemne upozorňujem. Napríklad apoštol Ján vo svojich listoch píše, že antikristov poznáme podľa toho, že popierajú Ježiša, ktorý prišiel v tele. Apoštol Pavol zase tvrdí, že on nechce poznať Krista podľa tela...Mnohé terajšie dilemy a problémy sa teda riešili už v počiatkoch Cirkvi, a my to akosi nechceme vnímať.
Takisto sa raz musí riešiť náuka o dedičnom hriechu. Niečo podobne obludné sa hádam v dejinách ľudského myslenia nevyskytlo. Ťažko môžeme podobné teoretizovanie vyčítať ľuďom v staroveku a stredoveku, ale momentálne by sme mali chápať, že aj dejiny spásy sú evolúciou a chápanie Kristových slov sa v dejinách prehlbuje. Nedá sa poprieť napríklad vplyv učení zoroastrizmu a budhizmu na židovské náboženstvo v časoch vzniku kresťanstva, ba už dlho predtým.
Čítam a počúvam sugestívne prednášky vplyvného adventistu 7. dňa Waltera Veitha. Dosť sa divím s akým pohŕdaním hovorí o katolíkoch. Veď kde boli adventisti a vôbec protestanti, keď katolícka Cirkev ustanovila biblický kánon?
Dojíma ma aj to, ako z vedeckých pracovníkov robí hlupákov a klamárov. 40 rokov som robil v Slovenskej akadémii vied a debatoval s mnohými biológmi, zoológmi, virológmi, lekármi a inými špecialistami. Uvedomujeme si, že tí, čo pracujú s vírusmi a baktériami, majú evolúciu priamo pred očami? A čo sa týka zrodu človeka, dá sa určiť čas oddelenia od spoločného predka so šimpanzami výskumom DNA na zhruba 6 miliónov rokov.
Neviem, či ste počuli, že existujú dva druhy šimpanzov. Takzvaní bonobovia žijú v pralese, kde je hojnosť potravy a konflikty riešia rôznymi druhmi sexuality. Naopak, klasické šimpanzy, ktoré žijú v nepriaznivejšom a nebezpečnejšom prostredí, riešia problém svojej obživy vnútrodruhovými a niekedy doslova vyhladzovacími vojnami. Mám teda dojem, že sme rôzne zlé vlastnosti mali od koho zdediť aj bez Adama a Evy a prestať zvaľovať na nich všetko zlo na Zemi aj vo vesmíre. Sledujme a vnímajme dobro a zlo, ktoré konáme my sami, aj keď často nie úmyselne. Nemeditujme teda zbytočne o stromoch a hadoch a nevyhovárajme sa, že nie sme za naše zlo zodpovední.
Nerieši sa ani problém modlárstva. U protestantov sa na to zvrháva adorácia Biblie a u katolíkov Tradície. Sme potom svetu na posmech, aj keď iné náboženstvá a ideológie nie sú na tom o nič
lepšie. Vyhlasujú konečnú neomylnosť, miesto toho, aby skúmali ľudskú omylnosť.
Žiaľ, čoraz viac sa mi zdá, že kresťanstvo nefunguje, pretože sa nedodržiavajú dva základné Kristove príkazy: 1. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone 2. Milujte svojich nepriateľov, ale naozaj, teda dobrorečte im a modlite sa za nich.
Zažívam čosi od Nežnej revolúcie, lebo dovtedy bola Cirkev zalezená a utajená a verejné vyznávanie Ježiša považovala za provokáciu. Posielam totiž rôznym adresátom svoje knižky zadarmo a prvý ohlas, ktorý dostanem, je často šek na ich podporu, alebo po novom číslo ich účtu. Ak sa nedokážeme od majetkov a pocitu výlučnosti voči "nepriateľom" oslobodiť a zbaviť, svet sa nepohne k lepšiemu a jeho koniec bude skutočne apokalyptický. Bodaj / Boh daj / by som nemal pravdu.
Napriek napísanému mám rád ľudí a Ježiš je môj vzor. Od začiatku a bez prestávok a pochybností. Trochu som touto samochválou na záver zasmradil. Bože, odpusť to mne a všetkým nám!
4. Môže naozaj nastať premena obrovská,
ak vyhlásime Krista za Kráľa Slovenska?
6. 1. 2025
Teším sa, že sa mnohí ľudia snažia o to, aby sme vyhlásili Krista za Kráľa Slovenska. To sa ale nestane vyhlásením, ale tým, že sa odvážime hovoriť, čo si naozaj myslíme a pomenujeme konkrétne zlo, ktoré vidíme, aj keď nás to bude bolieť, ba môže nás to aj zabiť.
Všimnime si, že ani Ježiš nezapadol do žiadnej vtedajšej skupiny a strany, ani medzi farizejov, ani saducejov, ani essénov a tobôž nie medzi zelótov, takže nakoniec zapadol len do hrobu. Keď bol Pilát zvedavý, či je naozaj kráľ, tak sa ho v podstate ironicky spýtal, kto
ho za kráľa označil a ako si on jeho kráľovstvo predstavuje. Písal o tom môj priateľ, blahej pamäti PhDr. Juraj Chovan.
Ku kategorickým vyhláseniam určeným všetkým bez rozdielu, som trochu mužsky skeptický. Ženy sa totiž vedia krásne a obetavo nadchnúť, ale veci domyslieť sa im až tak nechce.
Konkrétne mám na mysli spájanie sa s charizmatikmi. Poniektorí si totiž o sebe myslia, že len oni sú podstatní a ostatných považujú len za akúsi nevyhnutnú, ale nepotrebnú štafáž.
Takisto by som bol opatrný pri spájaní sa s nábožnými poľskými národovcami, obávam sa, že často šovinistami. Mám v živej pamäti, ako sa poľský rehoľník vyjadril pri buste Andreja Hlinku, že čo tu robí ten fašista.
Buďme teda nadšení za naše spoločné ciele, ale neprestávajme vnímať realitu. Často si myslíme, že bojujme proti zlu, ale pritom je to len boj s ľudskou hlúposťou. A v tom je naša nádej. Verme teda, dúfajme a nevzdávajme sa. Pretože nádej je to najkrajšie a najpotrebnejšie, čo môžeme ostatným ľuďom darovať.
Hlása sa teda neprestajne veľa nezmyslov, ale vďaka tomu a vďaka Bohu, máme stále o čom písať a čo naprávať. Vrátane seba.
Na záver prikladám báseň, ktorú mi venoval Teodor Križka. Dosť dobre ma vystihuje, samozrejme, nielen mňa.
VYHNANCI
Nezabudnutie druhým bez mena, že mlčky niesli svoje bremená
aj za vás, ktorí nesiete nesväté duše sem - tam po svete.
Prehliadaným len dákym omylom, nepovšimnutým božím martýrom,
tým plným klasom, čo sú zohnuté, nebeská pamäť, nezabudnutie.
Nech celý svet sa učí podobu mučených s hrobom, no aj bez hrobu,
tých plných klasov, ktoré dozreli, všetkých, čo pre nebo sú dospelí.
Práve tých, jemných ako aksamiet, učím sa a opakujem naspamäť
a tiež, keď spievam, do tikotu hodinám slabiku za slabikou spomínam.
5. Často nám overená a skúsená dôvera a viera
pomôže viac ako rozumová a vedomostná diera.
12. 1. 2025
Ľudia sa počas dejín aj vlastného života skôr mohli spoľahnúť na vieru v seba, alebo dôveru v konkrétne spoločenstvo, ako na vlastné plány a ciele. Viera a dôvera totiž prinášajú rýchlejšie a
konkrétnejšie výsledky, ako uvažovanie, ktoré často reálne a momentálne nepomôže. Človek je teda bezpochyby a pochopiteľne skôr tvor veriaci ako racionálny. Hocijako vzdelaní ľudia, ak niečomu pevne uveria, tak potom nové fakty a zážitky prispôsobujú starej a overenej viere. Svet sa stále mení a aj podmienky a možnosti života na ňom sa menia a to je aj príčinou zmien v morálke a aj v organizáciách, ktoré ju akože riadia. Skrátka, všetko je do času, len Pán Boh naveky. V tom je všetka naša nádej. Dum spiro spero, teda kým dýcham, dúfam.
Mám preto aj potrebu vyjadriť sa k problematike vzťahu vedy a viery, pretože dostávam nadšené návody, ktorým mám celkom určite uveriť. K rôznym zjaveniam a videniam mám však veľmi rezervovaný vzťah. Čítal som Martu Robinovú, F. Kowalskú, K. Emmerichovú, Máriu Valtortu, Máriu z Agredy a mnoho ďalších. Nemôžem si pomôcť, ale mám dojem, že ide možno o úprimné, ale určite zmätené fantazírovanie spôsobené aj ich zdravotnou depriváciou. Nachádzam medzi nimi rozpory, ba aj protirečenia, ktoré spochybňujú pravdivosť týchto populárnych a ľahko uveriteľných posolstiev.
Z tohto dôvodu mám pochybnosti aj o víziách apoštola Pavla, ktorý podľa všetkého trpel epilepsiou. Skutky 9, 7 a 22, 9 si zásadne protirečia a o koňovi sa tam nič nehovorí. Je mi to všetko podozrivé aj preto, lebo ja sám som na socialistickej psychiatrii absolvoval najmenej 25 elektrošokov, čo sú vlastne umelé epileptické záchvaty. Keď sa po nich mozog zotavuje, naozaj zažíva všelijaké hlboké vízie, ale vie, čoho je to následok. Apoštol Pavol to nemal odkiaľ vedieť.
Sú to možno nedokázateľné domnienky, ale pre mňa skoro istoty. Neobdivujme hneď všetko, čo znie krásne, sebavedome a suverénne. Som prekvapený, že ľudia skôr obdivujú opovážlivé a sebaisté listy apoštola Pavla, ale už natoľko nevnímajú skromné a uveriteľné listy apoštolov Jakuba a Jána. Božie cesty asi naozaj nie sú naše cesty.
Všetko toto platí aj pre vzletné teologické teórie Aurélia Augustína. Ježiš sa pohyboval medzi oveľa jednoduchšími, ale vôbec nie hlúpejšími ľuďmi. Toto som pochopil, keď som musel opustiť vysokú školu a začal robiť "podradné" práce v knižnici.
Nepíšu sa mi tieto nie príliš zložité myšlienky ľahko a uvedomujem si, že môžu poniektorých aj rozhorčiť a pohoršiť. Sú to však úvahy naozaj pretrápené a celý svoj život sledujem, ako ma práve
utrpenie učí dobrote a správnemu rozlišovaniu.
Hovoril mi bratranec Milánek pár rokov pred smrťou: "Vy Čechoví / mama bola rodená Čechová / ste tvrdí ludé, vydržíte šecko." Som rád, že som to doteraz vydržal a dúfam, že mi to ešte vydrží...
Je to teraz ťažké vo svete aj v kresťanstve, ale netreba sa vzdávať. Bolo by to nielen to najhoršie, čo môžeme urobiť, ale aj pohrdnutie Kristovou obetou.
Celý svoj život sa pokúšam aj stretávať sa s náboženskými ľuďmi a som z nich stále viac zhrozený. Čoraz menej sa čudujem, že Ježiš si nachádzal nasledovníkov medzi ľuďmi nenáboženskými. Tí máloktorí náboženskí prichádzali k nemu akurát v noci a verejne sa ho odvážili
zastať až po ukrižovaní.
Tie snahy o zmeny bývajú teda stále a opakovane životu nebezpečné. Je to boj proti pokrytectvu a ziskuchtivosti a to je boj s veternými mlynmi. Cítim sa teda niekedy ako don Quijote a som rád, že sa nájdu sančo panzovia, ktorí mi pomáhajú a udržujú ma v realite. Vďaka im a aj Bohu, ktorý mi ich poslal do života!
6. Na Hromnice o úvahu více a koniec sanice,
prestaňme sa my pobožní chovať ako opice.
2. 2. 2025
Mnohé moje úvahy sa mnohým nepáčia, ale ja mám vždy, keď niečo napíšem, veľkú radosť, lebo zakaždým spadne zo mňa veľká ťarcha, ktorá ma dlho trápila.
Uvedomme si, že ak chceme stavať dom Cirkvi na skale, nemôžeme ho budovať na lži. A ak sa nesprávame ľudsky k ľuďom okolo seba, nemôžeme pravdivo uctievať ani Boha.
Veľa rozmýšľam o všeobecnom úpadku kresťanskej viery. Hlavnú príčinu vidím v tom, že náboženstvá vo všeobecnosti potrebujú dávať aj príkazy a obmedzenia, pretože ináč ich nikto neberie vážne. Napríklad nikde v Koráne sa neodsudzuje víno, ale iba opilstvo a verše Omara Chajjáma o víne sú najkrajšie vo svetovej literatúre. Ľudia totiž nemôžu žiť bez pravidiel, ba ani zvieratá. Napríklad pes skorej znesie aj zlé pravidlá, ako nijaké. Rušením všetkých pravidiel a tradícií otec František zabíja vieru a treba o tom otvorene hovoriť.
Takisto, ako islam odsudzuje pitie alkoholu ako fakt, kresťania zase chcú zakazovať a totálne regulovať sexualitu bez toho, aby ocenili jej potrebu a posilu pre normálny život človeka. Ak však
odstránime všetky pravidlá a pustíme ju úplne z reťaze, je to úplne zle.
My môžeme byť pevní vo viere, aj sa môžeme považovať za etalón múdrosti, ale nemôžeme prikazovať iným, čo si môžu myslieť a nemôžeme im predpisovať, o čom môžu písať.
Samozrejme a našťastie, nie všetko sa dá napísať a bolo by to zbytočné, učenejšie kontraproduktívne. Na určité debaty a informácie treba súkromie a dôvernosť, nie trúbenie na verejnosti. Chvála Bohu, že to takto zariadil a naďalej riadi. TE DEUM LAUDAMUS.
7. Ak chceme ostať večne živí,
hlavne nesmieme byť bezočiví.
Hromnice 2025
My ľudia už od vzniku viery v Boha radi opakovane kanonizujeme predmet našej viery. Nie je to preto, že sa bojíme, aby naše premúdre a večné štruktúry a doktríny pretrvali a aby ich súčasní bezočiví hlupáci nenarušovali?
Politika aj náboženstvo sú vo svete a sú umením možného. Ak si myslíme, že tu na Zemi dokonale rozlíšime dobro a zlo, tak nielenže páchame hriech, ale sme opakovane všetkým na smiech.
Celý život píšem v akomsi predstihu a pripadám si občas ako ten figovník, čo rodí predčasne.
Najväčší problém všetkých čias je asi ten, že každý kope sám za seba. Mnohí sú sklamaní aj z kresťanstva, aj zo sebeckého a bezohľadného usporiadania spoločnosti. Spoločný záujem sa stráca v nedohľadne. Zvlášť som sklamaný rehoľníkmi, od ktorých som veľa čakal a mnohými tzv. disidentami, ktorí si zo svojich často quasi hrdinstiev vyrobili teplé fleky a to, čo zažíval Ježiš, sa stále dookola opakuje. Aj keď sa už tak často nekrižuje, aspoň sa ignoruje a odpisuje.
Zažil som aj nedávnu normalizáciu a zažívam aj súčasnú debilizáciu. Hovorí a píše sa o statočnosti katolíkov v minulosti, ale nekoná sa žiadne pokánie za masívnu kolaboráciu, mlčanie a strach. A zdá sa, že pokánie sa nemieni konať ani teraz za súčasnú predposratosť. Sit venia verbo.
Ježiš nám ponúka samého seba, ale my radšej propagujeme znamenia, videnia a zázraky, pretože tie ľudí viac priťahujú a občas aj úspešne ohlupujú. Zabúdame na Kristove slová, že je to zlé a cudzoložné pokolenie, ktoré si žiada znamenia!
Ako teda pretnúť ten začarovaný kruh? Len tak, že si budeme toho konkrétneho Ježiša s jeho reálnym príbehom ctiť a bez pekných výhovoriek a prázdnych rečí ho v jeho pravdivosti nasledovať.
Je to asi hrozná výstraha pre všetky náboženské organizácie a ich predstaviteľov a kazateľov, že Boh sa opakovane prejavuje v tých neoficiálnych jednotlivcoch, v ľuďoch zospodu a bez ľudských odporúčaní a poverení. Malo by nás to povzbudzovať k radosti aj zo zdanlivého neúspechu. Bič totiž plieska na konci, učenejšie finis coronat opus.
8. Ktorá dokonalá skupina by sa konečne pokušenia odriekla,
poslať všetkých ostatných, hlúpych a nenapraviteľných, do pekla?
Hromnice 2025
Mnohí ma považujú za rebela, ale ja som naopak, veľmi zmierlivý a konzervatívny. Ak máme zachovať Kristovo posolstvo, jedno musíme urobiť a to stať sa realistami a prestať byť alibistami, ľudovejšie povedané, nehrať sa naďalej na mŕtveho chrobáka. Pretože ten môže veľmi rýchlo a konkrétne zabiť v ľuďoch vieru. A už aj zabíja.
Veľmi veľa tých správnejších kresťanov ma podozrieva zo zlých úmyslov. Našťastie, nájdu sa aj takí, čo chápu, že mi celý život nejde o mňa, ale o vec, o konkrétne východy z labyrintu lží. Nič som z toho nikdy nemal, iba nepríjemnosti, konflikty a ignoranciu. Boh je naďalej mojou odmenou aj nádejou.
Stále znovu sa vynachádzajú zoznamy pravidiel, ktoré máme bezpodmienečne dodržiavať. Avšak každé spoločenstvo, aj to najsvätejšie, zažíva kvôli nekompromisnému vyžadovaniu istých pravidiel a tabu odchody, urazenosti a nakoniec rozpad.
Preto nie je div, že stále sa vyskytujú ľudia, ktorí všetky pravidlá popierajú a chcú ich zrušiť. Argumentujú podobenstvom o svadobnej hostine, kde sa pozývali ľudia z krížnych ciest, teda bez akýchkoľvek pravidiel. Ale jedno pravidlo sa tam predsa len vyskytlo. Von bol vyhodený ten, čo nebol slušne oblečený a mal sprosté reči.
Veľa som v živote riskoval a hocikomu som si dovolil povedať, čo si myslím. Ale vždy som bral ohľad na to, aby som toho druhého, alebo tú druhú neurazil, nezarmútil a neponížil. Pretože sám som toho od útleho detstva zažil až - až. K tomuto si ešte neodpustím malú poznámku. Ženy majú tendenciu brať všetko osobne a majú pokušenie vyriešiť všetko hneď a zaraz. Má to svoj význam a treba si vážiť túto naliehavú ženskú spiritualitu, ale chápať aj to, že práve pre tieto vlastnosti nie je dobré nasilu ich pretláčať do funkcií.
Takto som prežil neuveriteľný život a ak sa chce niekto vyhýbať nebezpečenstvu, závisti a nenávisti, nech sa správa podobne.
Takže asi máme v ohlasovaní Krista naďalej čo robiť. Držme si v tom navzájom palce a modlime sa jeden za druhého. OREMUS!
9. Myslíte si, že plaché a váhavé o pravdu snaženie
nepriateľom pravdy nejaký strach naženie?
11. 2. 2025
Píšem stále osobnejšie, pretože starnem a neviem, kedy už na uľahčenie mnohých konečne dopíšem. Tie texty a svedectvá sa časom stávajú stále viac so mnou identifikovateľné a konkrétnejšie. Takí by sme my, zrelí a stále zrelší kresťania, mali byť. Živí svedkovia, ktorí svedčia vlastným životom. Len tak nás ľudia budú brať vážne.
Prestaňme sa teda vyhrážať naším, vraj najlepším a najpoctivejším chápaním Biblie a odpovedajme poctivo a konkrétne na konkrétne a skutočné problémy ľudí.
Niekedy nerozumiem ani najrôznejším druhom tradicionalistov, česť výnimkám. Na jednej strane hrozivo a výhražne kritizujú nebezpečenstvo ekumenizmu a na druhej strane sa na otca Františka, ktorý je už ekumenický aj s pačamamou, milo usmievajú. Írečito slovensky povedané,
ako slniečko na hnoj.
Mám nepríjemný pocit, že tým samozvaným a vraj statočným obrancom pravdy nejde v realite o nič iné ako o peniaze a o pohodlné poučovanie početného a nevzdelaného, nútene praktického plebsu, ktorý v Ježišových časoch nazývali am haarec, ľudia zeme. Ľudia, ktorí nechápu ich úžasné a bezchybné rady a nápady. Pre týchto poučovateľov, ako aj pre ich stále znovu sa rodiacich nasledovníkov, platia Kristove slová: "Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, robia preto, aby ich ľudia videli. Páči sa im, keď ich ľudia zdravia na trhoviskách a oslovujú ich rabbi." / Matúš 23, 4 -7 / Mohol by som citovať ďalej a podrobnejšie, ale veď naučili sme sa čítať už na základnej škole.
História sa teda neúprosne znovu a znovu, generáciu za generáciou, opakuje a jej aktéri sa predstavujú vo vraj originálnom, ale pritom v stále rovnako tragickom a hanebnom prevedení.
Od roku 1978 som sa snažil hovoriť a písať pravdu a klásť úprimné otázky. Vyhadzovali ma z kostolov a nechcú ma počúvať, alebo aspoň vypočuť ani teraz. Kariéru som teda neurobil, ale pevne verím, že mi raz aj milovaná história, aj Cirkev, v ktorej som vyrastal a ktorú mám
tak rád, dajú nakoniec za pravdu. Ako aj v prípade iných, príliš úprimných ľudí, to s veľkou pravdepodobnosťou bude až in memoriam. Amen.
10. Čím viac máme naše nosy hore,
tým viac básnime o pokore.
17. 2. 2025
Skoro všetky svoje glosičky píšem pre konkrétnych ľudí a dúfam, že je to aj poznať. Ďakujem každému z nich osobitne za inšpiráciu.
Mnohí sa čudujú, prečo nepreruším kontakty s tými, ktorých kritizujem. A nevydržal Ježiš s Judášom až do konca? A nemalo to zmysel?
Charakteristikou každého náboženstva je viera v to, že práve my sme tí najlepší a v zázraky s tým spojené. Teda presne v to, proti čomu sa Ježiš postavil a napriek tomu, že vedel, že ľudia sa nezmenia a znovu pôjdu v ústrety nevyhnutným katastrofám, vydal za túto pravdu svoj život. A my ho máme nasledovať.
Táto Kristova nepopierateľná pravda sa opakovane kriví, upravuje a mrzačí. Stále sa od nej odbočuje k tým starým a permanentne zaostávajúcim mudrcom, ktorým bolo všeličo povedané, nakoľko to za daných čias a okolností mohli chápať. A niekedy aj nemohli. Mohli by sme to nazvať aj evolúciou dejín spásy a nech sa žiadny kreacionista nad týmto výrazom nepohoršuje.
Podobne, ba až presne tak, sa odbočuje aj k Ježišovým nasledovníkom, z ktorých mnohí už od počiatku chceli a opakovane chcú byť múdrejší od neho a stále znovu a variabilne tvrdia, uisťujú, ba až ohlupujú iných a prostoduchejších, že jedine a len oni chápu Ježiša a jeho evanjelium. Jeho zvesť vraj bola dobrá, ale ich je ešte lepšia. Napriek tomuto kaličeniu a mrzačeniu z rôznych strán, Ježišova pravda, potvrdená celým jeho životom, ostáva ako spoľahlivý stĺp, od ktorého sa neustále odvíja hľadanie aktualizácie jeho pôvodnej a jednoznačnej dobrej zvesti, teda evanjelia.
Toto spochybňovanie, doslova anihilácia Kristovho odkazu, stále pokračuje a zdá sa, že zďaleka nedosiahla svoj vrchol. Iste, len Boh môže v určitých chvíľach pomôcť nám a ľudstvu, respektíve jeho jednotlivým organizáciám, civilizáciám a kultúrnym okruhom. Koľko ich už len vzniklo a po čase zaniklo! Vždy sa zvyknú pritom obviňovať ľudia, aj tí najúbohejší a najnevinnejší, za ich hriechy. Explicitne a úprimne sa o tom píše už v prastarej knihe Jób.
Na slabnúcom a odchádzajúcom otcovi Františkovi ma trápi to, že úplne zneistil a ochromil spoločenstvo, ktoré mal ochraňovať a posilňovať. Nech mu je jeho a aj náš Pán milostivý.
Zdá sa, že už ani Jubilejný rok kostoly nezaplní. Ak je totiž všetko rovnako OK, všetko stojí za milú jarmilu... Z tohto bahna a marazmu nám znovu nepomôže nikto iný, iba stále opľúvaný, nechápaný a podceňovaný Ježiš Kristus. Christe eleison!
11. Milí moji, buďme v tom podstatnom pred ľuďmi pokorní,
lebo skôr či neskôr sa staneme všetkým ľuďom odporní.
25. 2. 2025
Snažil som sa v tejto búrlivej dobe napísať niečo uspokojujúce a celkove sa usilujem písať tak, aby som nikoho nepohoršil. Ak mi niečo nie je jasné, kladiem otázky. Ak tvrdíme, že nám niečo jasné je a vieme, že nie je, páchame veľký hriech, možno aj proti Duchu svätému. Metóda slobodného kladenia otázok sa používala a fungovala aj na univerzitách vo vraj temnom stredoveku. Žiaľ, zdá sa, že teraz to nefunguje. Možno to bude tým, že na dnešných univerzitách už študuje a vyučuje kdekto a učí sa kdečo.
Najväčšia tragédia ľudského myslenia je teda v tom, že my tvrdíme, že niečo vieme a pritom to nevieme a dobre vieme, že to, o čom tvrdíme, že to poznáme, poznať ani nemôžeme. Ako nám to povedal náš svetlý vzor Ježiš Kristus? "O tom dni a hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, ale iba Otec." / Matúš 24, 36 a Marek 13, 32 / A netýka sa to len dňa konečného súdu, ale mnohého iného, čo tvrdíme s absolútnou istotou a tvoríme na tieto témy dogmy a spisujeme katechizmy.
Obávam sa, že človek vynikol nad neandertálcami práve tým, že vedel lepšie klamať, fabulovať, podvádzať a vyhovárať sa. Možno aj toto je znázornené v tom slávnom podobenstve o dianí v rajskej záhrade.
Väčšina aj priemerne vzdelaných o tejto realite vie, alebo aspoň tuší, ale ani za svet si to neprizná vo vzťahu k sebe a tobôž k tým, ktorých chce naveky vekov, in saeculo saeculorum, ovládať. Ako to povedal kardinál Caraffa? "Vulgus vult decipi, ergo decipiatur", teda "Ľud chce byť klamaný, teda nech je klamaný."
Píšem túto úvahu na výročie prevratu 25. februára 1948. Ako vždy po takýchto udalostiach sa prevrátili kabáty a mnohým táto udalosť urobila dobre a ešte väčšiemu množstvu zle. Pretože takéto puče sa vždy udejú prostredníctvom veľkých krívd a klamstiev. Väčšími krivdami a ešte nehoráznejšími klamstvami to však nikdy nenapravíme. KYRIE ELEISON!
12. Na večnosť sa v týchto dňoch odobral veľký básnik,
ktorý nikdy nepochyboval o tom, že svet je krásny.
Popolec 2025
Ježiš hovoril učeníkom, že mnohé by im mal povedať, ale teraz by to nezniesli. Preto poprosí Otca, aby im po jeho odchode zoslal svojho Ducha. Preto samozrejme verím aj ja v jeho účinky a celoživotne ich zažívam.
Verím aj tomu, že vstanú a už aj vstávajú noví bojovníci za vieru. Mladší, silnejší, pohyblivejší, takí, ktorí využijú naše skúsenosti. Pretože tie sú cennejšie ako akákoľvek finančná podpora. "Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?" / Izaiáš 43, 19 /
Celkom nedávno zomrel môj dlhoročný priateľ, Jožko Zavarský alias Teofil Klas, ktorý mi venoval niekoľko básní, ktoré ma napodiv vystihovali. Celé tie roky som sa ho snažil presvedčiť o tom, aby sa jasnejšie vyjadril k otázkam, ktoré permanentne a veľmi trápili špeciálne mňa. Nikdy to neurobil, pretože vedel, že to nie je jeho poslaním. Uverejním v tejto úvahe asi poslednú jeho báseň, ktorá sa naozaj dotkla môjho srdca.
Podám sa cestou mímov
Z fragmentov svojho lega už kaštieľ neposkladám.
Tu po mačacích hlavách sa rebrinák hegá.
Nehádžem na stenu hrach a neholdujem radám.
Poskladá to už iný, čo ešte treba menu.
A svätí za dedinou prijmú ma do rodiny.
Podám sa cestou mímov do kraja na výmenu.
Pri tejto básni som si znovu a hlbšie uvedomil význam slov apoštola Jána: "Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy a uspokojíme si pred ním srdce. Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči." / 1. list Jána 3, 18 - 21 /
Nelíši sa to trochu od katalógov hriechov, ktoré produkoval Starý zákon a aj kritik tohto Zákona, apoštol Pavol, ktorý sám seba nazýval najmenším, ale nároky na svoju výlučnosť a nevyhnutnosť mal obrovské? Aj ja som mal kedysi veľké predstavy o svojej dôležitosti a nenahraditeľnosti, ale ak čítate moju tvorbu, stále viac som z tejto predstavy poľavoval, aj na vlastné uľahčenie.
Verme teda Ježišovmu evanjeliu a jeho vlastným slovám a nevyzdvihujme príliš niekoho iného, hoci netvrdím, že si to vôbec nezaslúži. Rozmýšľajme často a intenzívne, či sa na slová jeho predchodcov a nasledovníkov dajú použiť slová "ipse dixit", teda Ježiš sám by to takto povedal.
13. Zase sa blíži Pesach a aj Veľká noc,
príď nám Jahve i Kriste znovu na pomoc!
Pôst 2025
Táto úvaha je tak trochu nekrológom za milým človekom Teofilom Klasom. Kedysi šéfoval Katolíckym novinám spolu s ďalším vzdelaným a milým človekom Jurajom Chovanom. Keď vyhral voľby Mikuláš Dzurinda, tak ich odstavili a odvtedy tieto noviny ťažko nazvať katolíckymi…
Doba je teraz veľmi zložitá. Vyriešime ju len tak, že sa musíme naučiť, ako hovoriť pravdu, alebo sa o to aspoň úprimne snažiť.
Väčšina ľudí nereflektuje svoju zodpovednosť, jednoducho ich to nezaujíma a ani sa na to necítia. V tom spočíva aj akoby oprávnenosť niektorých židov považovať gójov za zvieratá. Je ich tradíciou pestovať si schopnosť abstraktného myslenia, ale akoby si nechceli uvedomiť, že im to zabraňuje chápať konkrétnu realitu. Pripravujú potom strašné osudy nielen iným, ale aj sebe samým. Najvyšší čas spamätať sa!
Priveľké a unáhlené očakávania sa vyskytujú v histórii Izraela a aj kresťanstva veľmi skoro a až postupne a nenápadne sa korigujú. V počiatkoch Cirkvi sa totiž predpokladalo, že Kráľovstvo Božie zavládne veľmi skoro a už na tu Zemi. Toto očakávanie je veľmi silné aj v evanjeliách, aj u apoštola Pavla. Až postupne sa teda aj u starších izraelitov aj u novších kresťanov prichádzalo na to, že to s tým príchodom Mesiáša nebude až také jednoduché. Táto nádej je doteraz silná, napríklad u adventistov a svedkov Jehovu. Nestrácajme ju teda ani my. Korigujme ju, ako ju korigovali už naši predchodcovia, ale nestrácajme ju a stále ju očakávajme.
Zákon a proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý doň ide násilím." / Lukáš 16, 16 / "Odo dní Jána Krstiteľa až podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú." / Matúš 11, 12 /
Takéto texty sa príliš nerozoberajú, ako ani mnohé iné v histórii tak židovstva, ako aj kresťanstva. Sme teda na jednej lodi, ktorá sa občas potápa a záchrana opakovane prichádza na poslednú chvíľu. Verme teda a dúfajme! DUM SPIRO SPERO.
14. Ak chce naša katolícka Cirkev byť naozaj skala,
nemôže sa starať len o to, aby sa takou zdala.
Pôst 2025
Beriem tú svoju momentálnu bezmocnosť ako Božie požehnanie. Aspoň mám čas pretriediť si myšlienky v tejto búrlivej dobe.
Najväčšie poučenie z účinkovania Ježiša Krista je pre mňa v tom, že sa musím k ľuďom okolo mňa správať ako človek. Nie je to ľahká úloha a nie vždy sa to darí. Ani mne nie.
Preto sú blahoslavení tichí a nie veľkohubí, lebo veľké huby vedú iných aj seba do záhuby. Táto myšlienka ma napadla pri pokračujúcom štvaní proti 1. Slovenskej republike a jej prezidentovi mons. Jozefovi Tisovi. Ak si my naozaj nevážime, čo sa pre nás v tejto búrlivej dobe konkrétne a v tichosti urobilo, tak si nezaslúžime žiť ako národ. Posledný je to vták, čo si do vlastného hniezda špiní a platí to aj pre nás, nielen pre národy, ktoré my pokorne považujeme za elitnejšie a vyvolenejšie. Počúval som 14. marca v Slovenskom rozhlase prehľad historických udalostí na tento deň. Spomínali sa svetové udalosti a niekoľko hercov, prevažne českých. Existuje ešte aj nejaký iný národ, ktorý by sa natoľko hanbil za svoju odpornú a zbytočnú existenciu? Hanba nám všetkým, aj keď dúfam, že mnohým ešte stále nie.
Boh je naozaj dobrý, ale hovorí sa, že koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. Platí to pre jednotlivcov, aj pre národy, zvlášť pre tie malé a dlhodobo sedembolestné, trpiace občas nevinne, ale často aj vlastným pričinením. V tomto smere nech sa každý národ pozrie do zrkadla a len takto si to zhodnotí, nie hlúpym porovnávaním sa s inými národmi, vraj lepšími, dokonalejšími a dokonca nedotknuteľnými.
Ten náš dobrý Otec, príčina a záruka existencie vesmíru aj ľudstva, podrobil krížovej ceste aj vlastného Syna, pretože bez toho by sme ťažko rozlišovali dobré od zlého, alebo skromnejšie a pokornejšie povedané, horšie od lepšieho.
Milosrdný Bože a naša Matka Sedembolestná, zmilujte sa nad nami, vráťte nám zdravý rozum a naďalej nás chráňte a zachráňte!
15. Môže byť požehnané rôzne úsilie,
ale nikdy nie hlúpe násilie.
Pôst 2025
Milí moji, naozaj nehlásam žiadnu novú vieru, kladiem len otázky. Od dvadsiatich rokov, za cenu veľkých rizík a otrasných zážitkov sa snažím hovoriť, čo si naozaj myslím. Preto som veľmi citlivý na to, keď znovu vidím, že niektorí sa snažia znovu nám tlačiť do hláv nové kaleráby, občas aj násilne.
Veľa ľuďom, hlavne mládeži a ženám, úplne pobláznili hlavy. Je naša morálna, ba až svätá povinnosť sa tomu brániť. Je to pre mňa veľké trápenie, že sa v týchto horúcich chvíľach nevládzem aktívne prezentovať, ale na druhej strane mi to dáva lepšie chápať silu zla. Akoby sa práve teraz odtrhlo z reťaze. Modlime sa a hovorme pravdu. Nič iné nám nepomôže.
25. 3. 1988 som sa zúčastnil Sviečkovej manifestácie a hneď v ten deň, ešte mokrý, som o nej napísal reportáž. Tí jediní správni disidenti mi to doteraz neuverejnili, hoci za tie roky vydali o tom zborníkov neúrekom. Je mi z nich zle. Mimochodom, neslávne slávna Ľuba Lesná, ktorá režírovala najnovší paškvil, je asistentkou poslanca za KDH. Nerád spomínam mená, ale toto by nielen slovenskí katolíci mali vedieť.
25. 3. 2025 som ráno počúval Slovenský rozhlas, kde sa spomínali výročia dňa. Ani slovom nespomenuli Sviečkovú manifestáciu. Môže to znamenať niečo iné, ako zámerné vymazávanie pamäti národa?
Biblia je zbierka mimoriadne poučných kníh, ale aj v nich musíme rozlišovať, čo je Božia inšpirácia a čo je ľudská omylnosť a nevedomosť, aj keď dobromyseľná. Neberte to ako poučovanie, pretože nie každý mal taký prístup k informáciám a toľko času na ich preverovanie, ako ja. Vďaka za to Bohu! Nie svojou zásluhou som dostal veľa príležitostí a talentov a nemajte mi za zlé, že ich dávam do obehu.
Čo sa týka doslovnej inšpirácie a historickej pravdivosti biblických kníh, nie je možná, pretože z vlastnej skúsenosti vieme, že história sa aj teraz účelovo upravuje a nemôžeme predpokladať, že v minulosti to bolo inak. Okrem toho, tých kníh bolo veľa a nielen v apoštolských listoch sa citujú apokryfné knihy, ale cituje z nich aj samotný Ježiš.
Som dokonca presvedčený, že to najlepšie sa ani nezachovalo, lebo to bolo príliš pravdivé. Okrem toho, verme aj tomu, že to, čo bolo vysnívané a upravované. sa často ukázalo pravdivejšie, než to, ako to v skutočnosti bolo. Pretože určitú oddelenosť Izraelitov od ostatného Kanaánu uznávajú aj izraelskí archeológovia bez rozdielu vyznania. V izraelských lokalitách sa totiž nenachádzajú bravčové kosti.
Ak chceme hovoriť o inšpirácii, musíme ju predpokladať hlavne u tých, ktorí biblické knihy kodifikovali a kanonizovali, pretože predpokladali ich úžitok a pravdivosť, ktorá sa prejaví v budúcnosti.
Ešte malá poznámka ku kňazom a rehoľníkom. Stále nás vyzývate, aby sme sa za vás modlili a zastávali sa vás. Ale kedy sa už konečne zastanete vy nás?
Obávam sa, že ľudia sa znovu budú musieť okúpať v slzách a krvi, aby sa očistili. "V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi..." / List Židom 12, 4 - 6 /
Kajajme sa teda a verme evanjeliu!
16. Stále nám niekto hlučne vysvetľuje, že ho máme nasledovať,
náš Spasiteľ nám v tichosti ukazuje, ako sa máme chovať.
18. 4. 2025
Skúmam Bibliu už od detstva maximálne poctivo a úprimne. Vychádza mi z toho už dlho, že ako celok môže byť pravdivá v zmysle symbolickom, ideovom a prorockom, ale určite nie historickom.
Zlomové doby sa ale určite v dejinách sveta a aj jednotlivých národov vyskytujú. Dnes je totiž aj smutné výročie popravy nášho prvého prezidenta. Bola to doba zlomová a takou je aj táto, dúfam, že tentoraz sa už nestane popravčou.
Najviac zlomovou bola doba, keď prišla "plnosť časov" a v nich Ježiš Kristus. Odvtedy stále vychádzajú vyznania na tému, že Kristus už - už prichádza. Ale veď on je tu, pretože povedal, že bude s nami až do skončenia sveta.
Počul som aj výraz, že si "vyvolil svojich učeníkov." Podľa mňa bol rád, že sa s ním vôbec niekto bavil. Hovorím to z pohľadu človeka, ktorý sa ho snažil nasledovať a verejne vyznávať. Z vlastnej skúsenosti teda potvrdzujem Kristove slová, že kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť jeho učeníkom. Zamyslite sa na tým predtým, než mi začnete vyčítať, čo tu o ňom tvrdím a vyznávam.
Ešte pridám pár aktuálnych poznámok. Nedávno som videl obrázok zlatého teľaťa zabaleného do izraelskej vlajky, pred ktorým sa Donald Trump klania až po zem.
Stretol som aj mladých aktivistov, ktorí odo mňa pýtali peniaze na muníciu pre Ukrajinu. Povedal som, že im prispejem na truhly pre vojakov. Zmizli ako gáfor.
Je mi úprimne ľúto, v akom stave je Cirkev a špeciálne jezuitský rád, ktorý mám tak rád. Verím, že sa to vráti do normálu.
Ak chce človek hovoriť pravdu, budú ho prenasledovať tí, ktorých chce brániť. Taká bola aj tragédia Božieho Syna, a taká naďalej bude aj tragédia ľudí, ktorí ho chcú nasledovať.
CHRISTUS VINCIT, CHRISTUS REGNAT, CHRISTUS IMPERAT!
17. Ak má kresťanstvo rozkvitnúť do novej krásy,
musia sa nevyhnutne skončiť falošnosti časy.
22. 5. 2025
Kríza kresťanstva je oveľa hlbšia, než si väčšina z nás dokáže predstaviť. My jednoducho nemôžeme obracať Ježišove slová naruby a už aj Izaiáš nás vystríha, že beda tým, ktorí o čiernom tvrdia, že je to biele.
Sledoval som pohreb otca Františka a videl som defilé pokrytectva a falošnosti. Pýtam sa pri takýchto klamstvách do očí, či takejto Cirkvi slúžim. Ale potom si spomeniem na neustále svietiaci maják, ktorým je Ježiš Kristus a jeho nevinné utrpenie a dôvera, nádej, ba aj viera sa mi vrátia.
Je to smutné, ale vďaka dlhoročným pokusom o komunikáciu s náboženskými organizáciami, som si istý v tom, že sa o pravdu nezaujímajú a o ľudí, ktorí sa snažia pravdivo žiť, sa nezaujímajú vôbec. Ježiš si to asi predstavoval úplne ináč, aj keď zlé tušenie jasne vyjadril.
Vyskytuje sa teraz veľa duchovných smerov a hnutí, ale zároveň aj veľa omylov. Rozkvitá sebaistota, či už hlúpa, hraná, alebo falošná. Účelom tej vedome falošnej je zámerné oblbovanie a manipulovanie ľudí. Konečný cieľ týchto, či už hlúpo, alebo falošne nábožných, je v tom, aby sa tá naša, zase najdokonalejšia skupina, mala dobre a pohodlne, bez ohľadu na tých vyrábajúcich, ponižovaných a nevzdelaných v Písme, nazývaných v časoch Ježiša am haarec, ľudia zeme.
Dosť sa mi zhoršuje zdravie a neviem, ako to celé dopadne, ale v každom prípade som Bohu vďačný za pestrý a produktívny život. Práve tak verím, že aj Cirkev po katastrofálnom pontifikáte otca Františka dopadne dobre a znovu ožije.
Takže modlite sa za mňa, možno ďalšia úvaha bude veselšia.
18. Môžu chápať tajomstvo svätej Trojice akési namyslené ľudské opice?
15. 6. 2025
Tiahne sa to od začiatku ľudských dejín, že mnohí, ktorí vyhlasujú sami seba za učiteľov ostatných, poúčajú iných o veciach, ktorým nerozumejú a nemôžu rozumieť. Ani oni, ani ich ľahkoverné ovečky.
Kamarátil som sa s plynármi, ktorí ma upozornili, že istý neschopný a nepraktický disident si po protekcii vybavil aj kuričský preukaz. Nezakúril robotníkom a tí ho prišli nakopať do zadnej časti. Takéto príhody tí naši dlhoroční hrdinovia radšej nespomínajú.
Dlho a veľa rozmýšľam nad tým, ako sa ešte v súčasnosti hlásajú s vážnymi tvárami bájky o raji na zemi a o zlatom veku. Pohŕda sa tým nesmiernym utrpením ľudstva a jeho predkov.
Cez toto trápenie sme sa stali ľudmi. O tom, že by sme sa niekedy mali rajsky naozaj nie sú žiadne dôkazy, ani doložené fakty. A týmto bájkam verí celé kresťanstvo.
My prikazujeme ľuďom, aby boli poctiví a netvrdili niečo, čo evidentne nie je pravda a čo nemôžeme nijako dokázať. A pritom robíme presne to, čo iným zakazujeme. Čo si o tom tí poučovaní môžu myslieť?
Píšu mi občas, že som negatívne naladený, ale vari náš vzor Ježiš bol voči farizejom a zákonníkom naladený pozitívne?
Počas svojho pomerne dlhého a veľmi aktívneho života som spoznal mnoho ľudí takých, akí naozaj sú. Veľmi si cením to, že som sa pritom nestal cynikom a nestratil vieru v ľudí, ani v Boha, ktorý nás takýchto stvoril, alebo nám aspoň dovolil takýmito sa stať.
V roku 1975 so zažil takmer smrteľný úraz. Odvtedy som nesmierne citlivý na hlúpe reči o "zaslúženosti" ľudského utrpenia.
Nemám sa ani teraz zdravotne veľmi dobre. Bude ako Boh dá. Inšalláh. Deo gratias!
19. Sme my katolíci neuveriteľne a sentimentálne smiešni,
ak veríme že "len" úctou k srdcu Ježiša a jeho Matky môžeme nebyť hriešni?
5. 7. 2025
Pouvažujem tak trochu o paradoxe, ktorý sa tiahne nielen dejinami, ale aj súčasnými náboženstvami. Na jednej strane je to túžba po dokonalosti, hrdinstve, odvahe a nekompromisnosti a na druhej strane je to dobrota, a schopnosť odpúšťania a modlitby za tých nepriateľských, zlých, hriešnych a urážajúcich. My chlapi, zvlášť, keď sme mladí, múdri a silní, máme v povahe byť suverénni, ba až krutí. Nechce sa nám veriť, že srdce Ježiša, ba "len" jeho Matky, spôsobí, že
démoni pýchy budú na nás krátki.
Len kresťanstvo totiž vie oceniť výkupnú a zástupnú hodnotu utrpenia. Vďaka Bohu, že na konci síl zažívam pár pekných chvíľ…
Človek sa celý život snaží a nie vždy to vychádza podľa jeho predstáv. Ale máme veľkú nádej v podobenstve o talentoch. Aj snaha sa cení. Dostávam aj prísne posúdenia, ale súdiť nás nakoniec bude ten, v ktorého veríme a dúfame.
Je fakt, že kedysi, napriek negatívam či už otvorenej a či len hranej diktatúry, boli ľudia k sebe milší a vládla aj lepšia nálada. Ľudia totiž vtedy ešte mali čerstvé spomienky na vojnové katastrofy.
Možno sa tá atmosféra aj po ďalšej vojne zlepší…
Čo sa týka náboženstiev, antináboženstiev a iných ideológií, všetky chcú, aby ste im na sto percent verili a ešte ich aj uctievali. My k takým ľuďom nepatríme a to práve pre utrpenie, ktoré sme zažili.
Ak mnohí tvrdia, že jedine oni sú anjeli svetla a všetci iní sú démoni tmy, že iba nás treba milovať a ostatných nenávidieť, neverte takýmto ľuďom.
V technike sa pravda ľahšie rozlišuje. Buď niečo funguje a je to dobré, alebo to nefunguje a je to zlé. Ľudská duša je omnoho zložitejšia a rôzni manipulátori to využívajú a rozprávajú hlúposti, ktoré síce šikovní a múdri ľudia môžu chápať, ale len ak majú dostatok vzdelania a informácií na dané témy. Preto aj ja, hoci som veľmi kritický, som mimoriadne opatrný, ak niekto z iných ľudí vyrába predmety a zdroje nenávisti. Treba teda sledovať takýchto podvodníkov a manipulátorov a pozorovať a vnímať ich triky a trendy, lebo sú aj veľkým zdrojom poľutovania a poučenia. Predpokladajú, že tých "iných" treba skrátka na smrť vystrašiť a tak ich dostať na svoju lopatu. To,
že pritom neprinášajú žiadne riešenie a nič pozitívne, si potom často už tí ustrašení, nešťastní a ubití ani nevšimnú.
Som teda Bohu vďačný za svoje veľké trápenia a za ešte väčšie, ktoré som len videl a sledoval, pretože práve ťažký a nemilosrdný osud nás učí milosrdenstvu, dobrote a láske, nielen falošnej a nepoctivej tolerancii voči trendom, ktoré len ďalšie utrpenia vyvolávajú a zapríčiňujú.
Svätý Augustín máva ťažké a kritizovateľné, často nepochopiteľné úvahy, ale jeho myšlienka "Miluj a rob, čo chceš" má veľkú hĺbku, len ju musíme svojím životom naplniť, alebo sa o to aspoň čestne snažiť.

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!