Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

18.
Vážme si naše veľké a osvedčené vzory a nezahýbajme zbytočne na cudzie dvory.
29. 9. 2017

        

    
     Keď som začínal písať v roku 1978, nazval som svoju prvú knižku "Kódex hnutia za morálny realizmus" podľa "Morálneho kódexu budovateľa komunizmu". Máme u nás v katolíckej Cirkvi mnoho morálnych teológov a pýtam sa ich, ako možno presadzovať morálku bez realizmu?

Syn veľmi rád cestuje po moslimských krajinách a má pocit, že tam na Východe ľudia majú reálnejší pohľad na to, čo môžu a čo nemôžu, čo dokážu a čo nedokážu. Sú to hádam hlboké tradície, ktoré zanechala ešte prvá vznikajúca organizovaná a vyspelá civilizácia. Myslím si, že tento realistický a triezvy pohľad na život pohol aj spoločného otca všetkých monoteistov Abraháma ujsť z veľkého a na tú dobu vynikajúceho mesta Ur.
     Prebehne teraz blahorečenie nášho veľkého trpiteľa dona Titusa Zemana. Už sa pritom uvažuje o povinných zázrakoch, rozdeľovaní relikvií a podobne. Napadne nás pritom, že asi dôležitejšia je pravda, ktorú tento mučeník hlásal a realizoval. Ale ľudia sú takí, že nejaká absolútna a abstraktná pravda im nestačí, oni potrebujú veriť a dúfať. Skrátka, vo veľkej väčšine bažia viac po senzáciách a zázrakoch, ako len po akejsi destilovanej pravde. V tom je veľký realizmus katolíckej Cirkvi, že vychádza týmto, možno aj hriešnym, ale úplne prirodzeným ľudským sklonom podľa možnosti v ústrety.

Píšem na Michala a konajú sa teraz mnohé hodové slávnosti, aj v krásnom karloveskom Líščom údolí. Iste sa tam ľudia odviažu a budú sa tam diať aj hriešne skutky, ale zároveň tam človek uvidí aj mnoho krásneho a radostného. Aj v tom vidím živý realizmus katolíckej Cirkvi, ktorá určite najúplnejšie nasleduje najväčšieho realistu ľudských dejín, nášho pôvodcu a zakladateľa Ježiša Krista. On si nikdy nechcel privlastňovať božské atribúty v zmysle všemohúcnosti, vševedúcnosti, absolútnej dobroty a dokonalosti a práve preto ich získal a preto ich reálne, živo a naveky vlastní. Snažíme sa mu veriť a nasledovať ho v jeho sebakritičnosti a nie naivnej, ale ale živej dobrote a v tom je možnosť nie síce dokonalej a bezhriešnej, ale možnej sebarealizácie každého z nás.

Protestantstvo, islam, budhizmus a tak ďalej sú možno jednoznačnejšie a jasnejšie formulované, ale hĺbka pohľadu na život a jeho realitu im väčšmi chýba ako nám. Náš vzor, ktorý chceme a túžime nasledovať a tak radi a aj za cenu toľkých obetí to robíme, je totiž asi jedinou veľkou osobnosťou dejín, ktorá sa narodila ako bezdomovec a zomrela ako zločinec. Aj preto nám mohla plasticky ukázať, že žiadne dobro a nijaké morálne a dokonalé koncepty ľudského správania sa a presadzovania správnych ideí, sa nedajú realizovať násilím, bez tolerancie, odpustenia, milosrdenstva a reálneho pohľadu na svet a život.

Ježiš nás teda celým svojím životom a konaním presviedča, že je naozaj tou jedinou cestou, pravdou a životom a nemusíme sa báť, lebo naozaj premohol nielen svoje pokušenia, ale neodvolateľne zmenil a doslova premohol svet, naveky usmernil jeho vtedajšie i budúce dejiny. Isteže to bolo aj za cenu trápenia a krvi, ale v určitej miere sú tieto nepríjemné "detaily" pre nás ľudí potrebné, užitočné a oslobodzujúce. Pre všetkých, nielen pre svätcov a hrdinov, akým bol don Titus Zeman a mnohí iní, celý ten nespočítateľný oblak svedkov našej neustále živej viery a nádeje.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka