"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Budovy, ako česká Národná knižnica, iste nepostavila cvičená opica.             

L - 18

7. 10. 2013

     Bol som teraz na služobnej ceste po pražských knižniciach a až v tejto bratskej stovežatej Prahe som si naplno uvedomil tú obrovskú integračnú silu katolicizmu. Keď si človek prezerá tie obrovské priestory jezuitského Klementina, terajšej Národnej knižnice Českej republiky, a keď sa namáhavo pretláča cez impozantnú kamennú stavbu gotického Karlovho mosta s jeho barokovou výzdobou, tak si doslova navidomoči predstaví počiatky globalizácie a pochopí začiatky smerovania k jednému ovčincu. V tej tlačenici uši počujú nielen všetky európske jazyky, ale aj čínštinu a japončinu a oči vidia všetky farby ľudstva.

Zároveň si však, aj na príklade českej histórie, človek uvedomí, nakoľko malý je krok od integrácie a duchovného spoločenstva k dezintegrácii a rozvratu. Keď Kristus hovoril, že neprišiel priniesť na svet pokoj, ale oheň a meč, neustále spory aj medzi najbližšími, dobre vedel, čo nám chce povedať.

K jednote je ťažká cesta aj v rámci rodiny, zvlášť, keď nastanú nepriaznivé pomery. Smutné je, že si tie zlé pomery „vďaka“ asi genetickému sklonu k nezmyselnému škatuľkovaniu ľudí a ešte k nezmyselnejším hádkam a sporom, často úmyselne vytvárame, vedeckejšie povedané generujeme.

Takisto si človek v tom historickom centre plnom nádherných chrámov, farbisto uvedomí, nakoľko reálnym a konkrétnym faktorom je sila slova a ideálu, nech to tí pozivitisti, logici a hľadači absurdity dogiem akokoľvek nepopierateľne popierajú.

Len tak mimochodom som si spomenul na to, že aj môj nedávno zosnulý otec sa podieľal na výstavbe Prahy. Ako príslušník Pomocných technických práporov staval síce nie chrám, ale hotel s pekným názvom Interkontinental.

Aj na budovateľskom komunizme, aj na rigidnej forme katolicizmu, si teda človek môže overiť, že akýkoľvek rozlet, nadšenie a opojný pocit sily potrebujú aj korektúry a v tom vidím silu a potrebu rôznych protestantov, protestantizmov a ešte rôznejších a inakších úchyliek a odchýliek. Brzdy sú takisto dôležité, ako rýchlostná páka.

Je možné, že tá integračná sila katolicizmu sa zvlášť prejavuje v osudoch malých národov obklopených často rádovo silnejšími ríšami a to platí nielen pre Čechy, Moravu a Slovensko, ale aj pre omnoho väčšie Poľsko. „Historia est magistra vitae“, teda poctivé skúmanie histórie nás učí správnemu poznaniu a odstraňovaniu fanatizmu. Na osudoch národov je to zvlášť dobre poznať...

Na tom súboji ideí a snahách presadiť si svoje aj cez mŕtvoly, je hádam dobré to, že ako to predpokladal náš spoločný zakladateľ a spasiteľ Ježiš Kristus, je to asi jediná cesta k porozumeniu a naozajstnej tolerancii. Lebo nové fanatizmy a neznášanlivosti vznikajú aj pri malých omyloch a nedostatkoch tak rýchlo, že sa ani nenazdáme.

Je teda na jednej strane smutné, že ľudstvo ako celok a jednotlivci a malé kolektívy osobitne, robia stále tie isté omyly, ale už veselšie  je to, že každej generácii a každému jednotlivcovi je dovolené a dopriate budovať si za cenu vlastných omylov stále nové a osobitné cesty k stále produktívnejšiemu zmiereniu, vzájomnej láske a pokoju.

DEO GRATIAS! VĎAKA BOHU!

Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 01 Bratislava, gregigregor58@gmail.com

 

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka