Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


21. Zakladajme rôzne fóra a hovorme super fóry, ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory. Vianoce 2015
            

                                      



Hádam najtvrdším orieškom v chápaní kresťanstva je Ježišovo blahoslavenstvo o chudobných, alebo chudobných v duchu. Keď sa človek zamyslí nad ľudovou zbožnosťou a mariánskymi púťami, vidí tam priamy protiklad s organizáciami typu slobodomurárstva a elitárstva. Kým na púťach  sa stretávajú hlavne chudobní ľudia a vystupujú verejne, v rôznych elitných kluboch si navzájom fandia bohatí, úspešní a neverejní, ba až úmyselne utajovaní. Kristus hovorí, že úzka je cesta a tesná je brána do kráľovstva nebeského, ale nehovorí, že k vstupu do neho treba mimoriadne talenty a oslnivú kariéru. Veľa vecí človek pochopí totiž len vtedy, keď sa od takýchto cieľov a sebapresadzovania
oslobodí. Pretože len ak poznáme pravdu, viditeľnú často len zo spodku spoločenského rebríčka, stávame sa slobodnými.
     Paradoxné je, že najmenej slobody, otvorenosti , tolerancie a milosrdenstva sa vyskytuje práve na rôznych vyberaných fórach, kde sa prevádzkujú zaručené metódy kvalifikovanosti, vzdelanosti, vzájomnej zaručenosti a nespochybniteľnosti. Je to celkom jasný odklon od úcty k Bohu, jeho prozreteľnosti a nevyspytateľnosti a príklon k sebazbožňovaniu človeka, čo je vlastne to neustále sa opakujúce biblické pokušenie "byť ako Boh."
     Je teraz tendencia hovoriť o kresťanstve a zvlášť o katolicizme všetko zlé a dokonca uprednostňovať staroveké pohanstvo. Ale, milí moji, ktorá organizácia dlhodobo poskytuje viac alternatív a poskytuje také množstvo tolerancie a odpustenia ako to profanované kresťanstvo?
Veď aj najviac tých pohanských a ľudových tradícií sa zachovalo prostredníctvom  katolíckej Cirkvi! Hromnice, Turíce, Veľká noc aj Vianoce sú plné dávnych zvykov odetých do kresťanského rúcha. Čo bolo nekompromisne a možno aj príliš urýchlene odstránené, boli ľudské obete, mnohoženstvo a otroctvo. Feudalizmus iste nebol rajom na zemi, ale asi viac presadzoval hodnotu človeka ako otrokárstvo.
     Možno sa to nezdá, ale dlhodobo a programovo sa snažím nebyť zlomyseľný. "Boh je rafinovaný , ale nie je zlomyseľný", povedal nedávno Einstein a oveľa dávnejšie si povzdychol Juvenalis, že "ťažké
je nepísať satiru."
     Hovoria mi totiž, že som teraz príliš pritvrdil, ale pochopte to, že nielen mne sa zdvíha žalúdok, keď vidím a sledujem, ako sa z Cirkvi, z tajomného tela Kristovho, vyrába akýsi spolok na ochranu
zvierat. Isteže treba veci plánovať, aj svet treba zlepšovať a riadiť a to aj v globálnom meradle, ale neexistujú len limity rastu, ale aj limity opovážlivosti a pýchy, ktoré nevedú k reálnemu milosrdenstvu, ale k nemilosrdným katastrofám. Toho tvorenia nových a už riadne usporiadaných spoločností sme už zažili dosť a je smutný pohľad na to, ako sa ružové sny, ktoré sa neskôr sfarbujú do krvava, neustále vracajú. Je z toho človeku na vracanie a nechápe, ako sa môže propagovať reálne milosrdenstvo bez reálnej pokory a bez reálneho odhadovania svojich možností a schopností, teda bez pokánia.
                               
KAJAJTE SA A VERTE EVANJELIU!


Vlado Gregor, gregigregor@gmail.com

22. Je iste dôležité slobodné a veselé fórum,
      ale aj právo veriacich mať rôzne dekórum.

Nový rok 2016


     V celej histórii všeobecnej Cirkvi ako keby proti sebe bojovali dve tendencie: zákonnícko - farizejská proti tej prorockej, uvoľnenej a milosrdnej. Dokonca by som povedal, že niečo podobné už prebiehalo aj v rámci Starého zákona.
     Aktuálne sa tento quasi rozpor vyskytuje v osobitných smerovaniach Františka I. a Benedikta XVI. Je iste treba byť skromný, prísny, asketický a nenáročný a Kristus iste takým bol. Ale dá sa predpokladať, že sa aj dobre obliekal, pretože ináč by vojaci o jeho odev nelosovali a iste si aj rád kvalitne vypil a dobre zapapkal, ináč by ho farizeji nenazvali žráčom a pijanom vína a nedal by sa nahovoriť na zázrak v Káne Galilejskej.
     Problémom II. vatikánskeho koncilu je to, že akosi poprel výnimočnosť a jedinečnosť Ježiša a jeho Cirkvi. Iste boli mnohé reformy nevyhnutné, ale bez úcty k tradícii a bez toho, aby si akékoľvek spoločenstvo vážilo svoju originalitu a nevyhnutnosť, smeruje len do slepej, smutnej a depresívnej uličky. Pamätám si ešte z detstva, ako sme si v v jezuitskom kostole kľakali k pozlátenému zábradliu a tak sme hádam s väčšou úctou a slávnostnejším pocitom prijímali telo Pána...
     Napriek trikrát operovanej nohe sa trochu venujem aj pútnictvu a nedávno sme v maličkej kaplnke Najsvätejšieho srdca Ježišovho zakladali pútnické bratstvo a či sesterstvo, ako to už v nábožných spoločenstvách býva. Túto kaplnku vypálili a zničili protestantské vojská a počas rekatolizácie jezuiti tento milý objekt obnovili a oživili.
     Celý náš život je vlastne púťou plnou neistoty. Nemôžeme sa stopercentne spoľahnúť ani na zdravie, ani na zamestnanie, ani na štát, ani na priateľov, ani na rodinu a dokonca ani na počasie. A na seba a svoju dokonalosť už vôbec nie. Náš vzor Ježiš Kristus bol iste dobrý a v rámci pozemských možností aj dokonalý, aj preto, že to sám osebe netvrdil. A predsa ho nenávideli, ponižovali a nakoniec ukrižovali.
     Nechcem samozrejme vo vás vzbudzovať nihilizmus a zúfalstvo, pretože existuje tu láska, vzájomná pomoc, alebo aspoň porozumenie, niekedy takmer stopercentné. Ak si však uvedomíme všetky naše mantinely a obmedzenia, vrátane chorôb, smrti a iných nedostatkov a deficitov, malo by nás to priblížiť k pokore a na míle vzdialiť od fanatizmu. Túžba stopercentne veriť nejakým ľuďom a či organizáciám, vedie k rôznym druhom fanatizmu. Paradoxný je materialistický, ešte paradoxnejší náboženský a najparadoxnejší je fanatizmus kresťanský.
     Zase to ale neznačí, že sa nemáme o nič snažiť, v nič nedúfať a chcieť byť so svojou rezignáciou na ťarchu druhým, ktorým takisto pečené holuby nepadajú do huby.
     Boh skrátka chcel, aby tu niečo bolo a niečo sa tu dialo, aby sme mali možnosti pomáhať si a zdokonaľovať sa. Naše nedokonalosti a slabosti nám občas idú riadne na nervy, ale spoľahlivo nám slúžia k uvedomeniu si reálnej pokory a vzájomnej, permanentnej a veľmi konkrétnej pomoci ostatným. Preto sa nikdy neprestaňme modliť: "Buď vôľa tvoja" a nikdy neprestaňme byť za Božiu vôľu, určenú nielen pre iných, ale aj pre nás, nekonečne vďační.
     Je iste pozoruhodný pre každé náboženstvo a vyznanie ten ženský zmysel pre dekórum, detail a atmosféru. Treba jasne povedať, že katolícka Cirkev v tomto smere vyniká, nech si feministky a genderisti hovoria, čo chcú a nech sa zadrhnú svojou prísnosťou a logickosťou.
  Trochu som sa spreneveril tomu dôležitému heslu, aby sme dobrorečili a nezlorečili, ale aj ten svätý hnev človeka občas pochytí. Dôležité je, aby sme aj tento hnev vedeli brať s odstupom a humorom a aj toto by malo byť vizitkou nás, kresťanov a vyznávačov pravdy, lásky a úprimnosti.
     Vedieť si urobiť žarty zo seba by malo byť pre nás charakteristické a je to cesta pre všetky náboženstvá a ideológie, aj moslimské a ateistické, kde sa ten nedostatok humoru a odstupu od samých seba vyskytuje akosi výraznejšie. Videl som nedávno transparent, ktorý držali dvaja bradáči v turbanoch a skvel sa na ňom nápis: "Islam je náboženstvo pokoja, lásky a tolerancie a kto s tým nesúhlasí, toho zabijeme." Pokiaľ sa rôzni superprísni reformátori nedokážu nad niečím takým zasmiať, alebo aspoň pousmiať, tak už v koreňoch ich vyznania a prístupu k vlastnej dôležitosti sa  vyskytla vážna chyba. Verme teda všetci, moslimovia, kresťania, budhisti aj ateisti, že situácia je vážna, nie však zúfalá a toto nech nám je nádejou k viere v možnosť budúcej lásky a vzájomného porozumenia.


                                           INŠALLÁH. AKO BOH DÁ. AMEN.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


23. Zážitok desný vyvolá úder presný.

Traja králi 2016


Pozrel som si po dlhom čase reláciu "Pod lampou" a bol to taký desný zážitok, že som napísal tento zúfalý výkrik proti hochštaplerom, ktorí pletú hlavy mnohým čistým a charakterným ľuďom.

                      Pod lampou býva najväčšia tma.

Ak nechcete pochybovať ani troška, obráťte sa na Mikloška.
Ak sa vám má vyhnúť každá chyba, počúvajte vždy múdreho Hríba.
Ak máte za vzor do hniezda špiniaceho vtáka,
obdivujte a adorujte Róberta Bezáka.
Takíto drzí manipulátori vždy sľubovali doly - hory
a s radostným hádzaním špiny s chuťou vnímajú cudzie viny.

     Uvedomujete si, milí moji, ako sa vždy skončili snahy o chudobnú, čistú a nepoškvrnenú Cirkev? Viete o tom, kto boli manichejci, katari, husiti, rôzne iné sekty a všetci čističi, ktorí, podobne ako v tých reklamách, čistia a vyčistia úplne všetko? Vyhľadajú všetky smietky, až lietajú triesky, ale do tých brvien vo svojich očiach nedovolia títo sekáči ani seknúť.
     Čítal som v týchto dňoch knižku Pavla Flossa o Mikulášovi Kuzánskom. Tento kardinál dvesto rokov pred Giordanom Brunom hovoril o heliocentrizme a o možnosti obývaných svetov vo vesmíre. Nikto ho za to neupálil, ba ani neobvinil, tento génius sa totiž s nikým nehádal, nikoho neurážal, ba ani neprovokoval. Dokonca bol jeden čas vyjednávačom Svätej Stolice  s husitmi a pravoslávnymi.
     Je to smutné, že v náboženských kruhoch, aj v tých kresťanských, sa pravidelne presadzujú ľudia bez tolerancie, vtipu, humoru a bez pestrofarebného videnia sveta. Ľudia typu spomínaného Mikuláša
Kuzánskeho a Erazma Rotterdamského, poctiví, otvorení a vidiaci aj za roh, sa nikdy nestali svätými, ani sa nenachádzajú v povinnom čítaní. Pritom by pri ich akceptácii a študovaní mohli vyzerať nielen dejiny náboženstiev, ale aj celého sveta, celkom ináč.
     Preto si aj v súčasnosti myslím, že netreba ani tak stavať brány milosrdenstva, ako brány pokánia, alebo aspoň obidvoje zároveň.
     Vyjadrím sa aj k aktuálnym moslimsko - moslimským a moslimsko - kresťanským vzťahom, pretože aj tu vládne otrasná demagógia, manipulácia a do neba volajúce oslepovanie mnohých. Vo svete je veľká kríza viery, hlavne vďaka nezmyselnému násiliu, ale aj kvôli množiacim
sa a stále lepšie dokumentovaným živelným pohromám. V kresťanstve je táto kríza dlhodobá a markantná, ale nepochybne tieto pochybnosti vtrhnú aj do moslimského sveta a určite tam už aj sú.
     Aj my aj oni veríme svojím spôsobom, ale spoločne uznávame Máriu, Ježiša a Posledný súd. Snažíme sa, jedni prísnejšie , iní milosrdnejšie, udržať vo svete poriadok, smerovanie a zmysel. Niet
lepšieho argumentu pre nevercov, teda káfirov, ak sa budeme navzájom vraždiť a nenávidieť a navyše bez červenania tvrdiť, že také niečo nerobíme a nikdy sme ani nerobili.

                                                                                              Pokoj vám! Pax vobiscum! Salam alejkum!
Vlado Gregor



   Print Friendly and PDF Necenzurovane RSS

             
Hlavná stránka