Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

48. Aj keď sme siedmi nedostatoční, vždy sa snažme ostať statoční.

Pôst 2022

Vidíme okolo seba znovu veľmi veľa zlého, klamstva, udavačstva a manipulácie a často sme z to všetkého zase až zúfalí. Nezabúdajme ale na jedno, že my, veriaci v Boha, jeho Syna a Ducha, ktorý vanie aj v tej najsmradľavejšej atmosfére, nikdy nie sme naozaj sami. My veríme v živého, konkrétneho Boha, ktorý o nás vie a ktorému skladáme účty. Veríme, že skôr či neskôr, ale vždy ich vyrieši a či už hneď, alebo až potom, ocení naše snahy a pomôže nášmu zúfalstvu.
Na človeka a na ľudí sa možno spoliehať ťažko, večným problémom je aj dorozumenie medzi generáciami. Mňa len ťažko a neúplne dokázal pochopiť môj otec a ja sa len ťažko dokážem vžiť do situácie a problémov môjho syna. Ale všetci traja sme verili, veríme a dúfajme, že neprestaneme veriť, že je Niekto, kto presahuje naše snahy o pochopenie druhých a dokonca aj nás samých.

Zažil som normalizáciu a študoval aj päťdesiate roky. Dlho som mal naivný dojem, že podobné mechanizmy sa nemôžu obnoviť a vrátiť. Ako veľmi som sa mýlil!
Národný a štátny záujem je málokedy identický a vždy to v zmiešaných štátoch robí problémy. A ešte väčšie problémy vzniknú, ak sa do toho pridajú aj zahraničné záujmy. Už v čase Ježiša sa pohŕdalo Galilejčanmi a Rímska ríša bola síce právnym štátom, ale pre rímskych občanov platili osobitné zákony. "Historia est magistra vitae", ale možnosti potknutí a krívd pretrvávajú.

Ježiš hovorí o neposudzovaní v osobných vzťahoch, ale aj v tých skupinových charakteristikách je veľmi zmierlivý a odpúšťajúci. Pretože vtedy ako aj teraz mnohí naozaj "nevedia, čo činia." Alebo aj vedia, ale nič iné im nezostáva…
Dopozeral som práve teraz seriál "Dejiny náboženstva" na Viasat History, kde sa uvažuje o problémoch, ktoré aj v kresťanstve opakovane vznikajú. Ale práve tieto problémy generujú aj riešenia. Takže dúfajme, že znovu "nakoľko vzrástol hriech, natoľko vzrastie aj milosť."

Dokážme meditovať a odpútať sa od konkrétnych problémov, ale predovšetkým sa snažme ich vnímať, chápať, vedieť liečiť a v najhoršom prípade ich zlé následky znovu odpúšťať. Aj sebe samému. Apoštol Ján nám už v 1. kapitole svojho evanjelia dáva živú nádej, ktorú má on vo vtedajšom, ale aj my v terajšom Spasiteľovi, to jest Záchrancovi. V ňom je život, ktorý bol, je a aj bude svetlom ľudí, ale tmy ho aj v súčasnosti ťažko dokážu prijať. Modlime sa, nech sa to zasa podarí.

 

 

49. Ako sa do hory volá, tak sa z lesa ozýva
a len úctou k Božej vôlinás Boh k sebe pozýva.

29.3.2022

     Je asi najväčší problém, aj osobný, aj problém akéhokoľvekspoločenstva, uvažovať o vôli a o tom, čo svojou vôľou chceme a môžemedosiahnuť.
Základná modlitba kresťanstva hovorí "buď vôľa tvoja" a počiatoknašej konečnej a neodvolateľnej spásy sa začína slovami "nech sa mistane podľa tvojho slova", teda podľa Božej vôle.

Na tento problém naráža aj jeden z heroldov modernej dobyFriedrich Nietzsche so svojou "Vôľou k moci". Tento vášnivý géniusuvažuje a básni o tom, že je to vôľa človeka, ktorá ho vedie k akémusisamovytvoreniu akéhosi nadčloveka. Paradoxne, takéto nápady vyšli zčloveka slabého a chorého, prekonávajúceho veľké fyzické i duchovnéťažkosti.

Božia vôľa je záhadný pojem a nevyčítame ju ani z katechizmov,ani z filozofických definícií. Poznávame ju asi vtedy, keď naša vôľazlyháva, keď sme slabí, neschopní, nevládni a tlačení do kúta, keďpociťujeme absolútnu bezmocnosť.

Život človeka je komplikovaný už od začiatkov ľudstva tým, že nieje zodpovedný len za seba, ale aj za ľudí, ktorí od neho závisia,ktorí sú jeho a o ktorých sa chce dobrovoľne starať, z ktorých sa tešía ktorí sa tešia z neho. Malé deti asi nemajú tento problém, aledospelí muži a ženy, ktorí sú schopní niečo dokázať a v niečom saslobodne rozhodnúť, určite áno.
Pojmy hriech, zákon, podriadenosť a nadriadenosť, pýcha,opovážlivosť, pokora, skromnosť a predovšetkým bezuzdná chamtivosť, saplne začínajú realizovať a chápať až vo vyspelejších civilizáciách,ktoré si vyžadujú disciplínu, rozkaz a poslušnosť viacerých a mnohých.Preto až vtedy vznikajú zákonníky a pocit bezmocnosti pred nekonečnespravodlivým a chápajúcim Stvoriteľom.

V primitívnej tlupe a či kmeni sa prehrešky trestajú okamžite aaj autorita sa vytvára pred očami všetkých, ale s postupom, to jestevolúciou civilizácie, sa všetko akosi komplikuje a ľudia už nemôžuexistovať bez morálky, aspoň proklamovanej. A radi uveria tomu, že Bohzosiela učiteľov, prorokov a zákonníkov, ktorí verní a poslušníBožiemu hlasu, môžu určovať rozumné smerovanie spoločenstva.

Mnohí úprimne veriaci sa pojmu evolúcia vzpierajú, hrozia sa ho avidia jeho možné zneužitie. Ale svoju evolúciu má nielen vesmír,nielen ľudské spoločenstvo, ale aj dejiny spásy už od samotnéhopočiatku. Veď o čom sú výroky o Utešiteľovi, ktorý nám bude zoslaný ao horčičnom zrnku, z ktorého vyrastie veľký strom?
My žijeme v čase, sme ohraničení časom, ale Boh je nad časom, onje naozaj alfa a omega, začiatok i koniec. My poznávame ohraničeniasvojej vôle a uvedomujeme si, že ani základné životné procesy nemôžemečasto vlastnou vôľou ovládať. Nejde tu len o sexualitu, sv. Augustínatrápilo už aj to, že nemôže vôľou a rozumom ovládať obyčajné osobnévetry, aby som sa pekne vyjadril.

Chápaniu svojich ohraničení a reálnej pokore sa teda učíme vprocese poznávania Boha a jeho vôle a inou cestou sa k múdrosti arozumnosti nedostaneme, ani ako jednotlivci, ani ako spoločenstvá,ktoré chceme privádzať k čo najvyššej dokonalosti. Toto naozaj častochápu lepšie tí menej schopní, tí, ktorým sa až tak nedarí. Dlhoročnývýskumník mozgu František Koukolík otvorene tvrdí, že ľudská hlúposťnezávisí od inteligencie, vzdelania a iných schopností, ale jerovnomerne rozložená nezávisle od výšky IQ. Zo skúsenosti aj mypoznávame, že tí, čo sa cítia najmúdrejší, sú práve tí najhlúpejší.

Modlitby a snahy o pochopenie toho, čo dokážeme a čo už nie, súteda nielen počiatkom múdrosti, ale aj nevyhnutnou podmienkou, sinequa non, k záchrane nielen našej osobnej, ale aj k záchrane rôznychspoločenstiev a v konečnom dôsledku aj celého ľudstva. Tieto procesy vpriebehu dejín defilujú pred našimi očami a stále jasnejšie vidímepríčiny i dôsledky nešťastných rozhodnutí našej skazenej a nedokonalejvôle.

Môžeme sa vŕtať v Biblii, kritizovať ju, aj spochybňovaťinteligenciu a morálku svätcov a prorokov, ale ak neponúkame ničlepšie ako oni, tak láskavo držme hubu a krok. Vyjadril som sa trochuvulgárne, ale dúfam, že skromne a pokorne.

Preto si na záver uľavím myšlienkou, že nám nepomôžu anezachránia nás akési synodálne cesty - necesty, ale poctivé apravdivé skúmanie Božej vôle. Ani pravú vieru a pokoru nemôže riadiť aurčovať naša opovážlivá a hlúpa vôľa, ale len pokorné skúmanie aprijímanie tej ťažko definovateľnej a pochopiteľnej vôle Božej.

 

 

50. Často sa nám zdá, že Boh nám nejde na pomoc,
zamyslime sa viac nad tým, čo znamená Veľká noc.

13. 4. 2022

Dejú sa teraz mnohé vážne a prelomové udalosti a pred radostnou Veľkou nocou sa mnohí trápime. Prakticky a niektorí aj teoreticky. Niekedy sa musia stať ozaj strašné veci, aby sa ukázalo kto je kto a nakoľko chybujeme v určitej miere takmer všetci. Takže s urážkami a výčitkami by sme sa mali mierniť aspoň vo sviatočných dňoch.
Čítal som nedávno sv. Bonaventúru, súčasníka sv. Tomáša Akvinského a zazdalo sa mi, že doctor angelicus nedostatočne vníma, že slobodná vôľa je síce veľkým darom, ale aj zdrojom mnohých omylov. Našťastie, Ježiš Kristus nám ukazuje cestu k náprave, zvlášť veľkonočnými slovami a ešte viac skutkami.
Mnoho ľudí je urážlivých a nedotklivých a nedovolia iným ani nevdojak skočiť im do reči. Ale paradoxne im vďačíme za mnohé úvahy, ktoré nahovoríme, alebo aj napíšeme, ako oponentúru voči nim. Aj keď v ich prípade bez výsledku, ale možno s úžitkom pre iných. Takto zložito sa hľadá cesta k Pravde.
Blíži sa teda najväčší sviatok kresťanstva, Veľká noc. Mňa žiadne obrady už od detstva veľmi neoslovujú, už iskričkovému rituálu som sa vyhol a ani miništrovanie ma nikdy nelákalo. Každý teda máme iné dary, iné chyby a iné veci nás trápia a mrzia. Aj keď je to niekedy nepríjemné, ba až tragické, ale očividne to ináč nejde a preto za všetko vďaka Bohu. Deo gratias!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com




   PRINT RSS

             
Hlavná stránka