3
Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

    

27.
Drahí moji, buďme tolerantní, príjemní a milí, ale nezaprime Krista ani v krátkej chvíli!

Hromnice 2018

     Bol som nedávno na veľkom stretnutí svetových náboženstiev. Prišiel tam ortodoxný aj liberálny rabín, imám, katolícki i evanjelickí kňazi. Vyskytlo sa tam veľmi veľa dobrých myšlienok, postrehov, ba aj vtipov. Len v tej atmosfére som stále cítil určité napätie.

     Ide totiž o to, že pri všetkej ústretovosti a prispôsobivosti je v kresťanstve jedno zvláštne pravidlo, ktoré sa inde nevyskytuje a ktoré ho robí nekompromisným. Pojem blížny totiž aj v židovstve a tobôž v islame značí spoluveriaci a to je fakt, hoci krásne príklady odpustenia iným sa iste vyskytli aj u týchto nám príbuzných vyznaní. Besedoval som potom s rabínom a spomenul som mu našu hlavnú zásadu, že máme milovať svojich nepriateľov, dobre robiť tým, čo nás nenávidia a modliť sa za tých, čo nás prenasledujú. Potvrdil mi, že u nich sa takéto nereálne a vlastne extrémistické názory nehlásajú a v islame už vôbec nie.

     Mnohí, aj vysokí predstavitelia kresťanstva totiž nielen nechápu, ale doslova popierajú originalitu, smelosť a nenahraditeľnosť učenia Ježiša Krista. Milí moji, Cirkev nie je žiadna charitatívna organizácia na racionálnom základe, je to tajomné telo Kristovo! Ak nielen nezdôrazňujeme, ale doslova zapierame pojmy ako posvätnosť, hriech, Božia milosť a pritom spochybňujeme snahy o dokonalé, čisté a bezchybné ideály, ktoré sú možné aj v reáli, tak zapierame nášho Pána Ježiša Krista. Zapierame tak dôležitosť, jedinečnosť a nevyhnutnosť jeho obety a jej nenahraditeľnosti pre budúcnosť nielen nás jednotlivcov, ale aj pre osud celého sveta.

     Ak poprieme Krista, tvrdíme, že reálne a nebezpečné zlo vlastne ani neexistuje. Ono je ale tu a je až diabolsky extrémne, rafinované a ničivé. Jediné naše šťastie je v tom, že tí zlí ľudia sú väčšinou aj hlúpi, že ich zdanlivo nádherné myšlienky sú naivné a nedokázateľné a že nakoniec ten, kto druhým, niekedy možno aj neúmyselne, kope jamu, nakoniec sám do nej padne. Máme veľa dôvodov a skúseností veriť, že je to naozaj tak.
     Spamätajme sa teda, kým nebude pre nás neskoro a Boh si z nejakých tých kameňov znovu nestvorí nové a pevné spoločenstvo, ktoré bude prinášať lepšie, chutnejšie a jednoznačnejšie ovocie plné milosti a pravdy.

Neprispôsobujte sa takémuto svetu a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje!


Vlado Gregor     gregigregor58@gmail.com

    

28.
Tvorme a pracujme poctivo a urýchlene, ale bez viery a modlitby nepríde k veľkej zmene.

11.2.2018

     

Zamýšľam sa čoraz častejšie, čo znamenajú Kristove obavy, či ešte nájde vieru na zemi pri svojom druhom príchode. /Lukáš 18, 8/  Napriek všetkým smutným a tragickým poučeniam totiž ľudstvo neprestáva vkladať nádej do iných ľudí a nimi vytvorených systémov. To, že náš zakladateľ Ježiš Kristus žiada od svojich nasledovníkov pevnú a jednoznačnú vieru, nie je žiadna márnomyseľnosť. Ak totiž začneme tvrdiť, že je v podstate jedno, čomu veríme, veľmi jednoduchou logikou časom prídeme k tomu, že netreba veriť vôbec ničomu...

     Zásadný problém a definitívna pravda je v pochopení a či nepochopení toho, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Snahy, akokoľvek poctivé a úprimné, o lepšiu ekonomiku a politiku teda jeho príchod veľmi neurýchlia. Ježiš nám s pevnou istotou hovorí, že celý svet je v moci toho Zlého. Znamená to, že všetka politika a ekonomika je presadzovanie samých seba a svojich záujmov. Dokonca aj vojny sú pokračovaním politiky inými prostriedkami, ako to z vlastnej skúsenosti tvrdí vojenský praktik von Clausewitz.

     Jediná cesta k Božiemu kráľovstvu je snaha o svätý život, o bezpodmienečnú obhajobu pravdy bez akýchkoľvek zištných záujmov a hlavne trpezlivé znášanie nezaslúženého utrpenia. A samozrejme aj modlitba a pevná dôvera v Božie riadenie celého sveta a aj nás samotných.
     Zaujímajte sa o praktické veci, hľadajte možnosti ich zlepšenia a nachádzajte nádejné perspektívy, ale svoju dôveru nevkladajte do ľudí, ale jedine v Božiu vôľu a skúmanie jeho ciest, ktoré nie sú našimi cestami.

     Ak sa má obnoviť správna viera v Boha, ktorú nám zjavil Ježiš Kristus a ak má v Cirkvi zasa účinkovať Duch svätý, mali by to kresťania znovu pochopiť a realizovať, od tých posledných a najmenších až po tých prvých a najväčších.
     Je treba bojovať, snažiť sa a byť reálni a praktickí, ale ak nevložíme naše úsilie do Božích rúk, tak z tých našich nám všetko vypadne, poškodí sa a rozbije.

     Práve píšem meditáciu s poradovým číslom 88 (tých prvých Meditácií bolo 60), tak by som mal urýchlene nejakú pridať... Nedúfajme, moji milí, v žiadne symboly, pevne verme len a len Božej vôli. A neprestávajme sa modliť, nielen za seba, nielen za našich  rozličných predstaviteľov, usporiadateľov a organizátorov, ale aj za všetkých možných zmätkárov a babrákov. Napínajme všetky sily, aby sme vedeli byť k sebe dobrí a milí...
     Trpezlivá a neprestajná modlitba je jediný prostriedok na porážku negatívnych vlastností a škodlivých tendencií, ktoré sú v nás dedične zakódované. Máme však slobodnú vôľu a aj dostatok informácií, ako našim determináciám a obmedzeniam nepodľahnúť. Mimochodom, podobenstvo o dôležitosti pevnej nádeje a vytrvalej modlitby sa nachádza tesne predtým, ako je prejavená pochybnosť o pretrvaní viery. /Lukáš 18/

DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.
Vlado Gregor      gregigregor58@gmail.com

 

29.
Musia sa občas zmeniť časy pre návrat k ideálu pravdy a krásy?
17.2.2018

Najväčší problém takzvanej modernej doby a doslova znamenie čias je v tom, že sa zamieňajú pojmy a ignoruje sa nielen vedecká logika, ale aj zdravý rozum. Je teraz aj v našej Cirkvi obrovská snaha o to, pochopiť realitu, priblížiť sa jej a prispôsobiť a tak meniť ľudí.

Lenže, milí moji, živá viera nie je len o realite, ale sú to aj túžby a snahy o ideály. pretože bez ideálov každá viera hynie. Ak zoberieme úbohým a ničeným ľuďom ich ideály, vezmeme im úplne všetko.

     Na ceste k Božiemu kráľovstvu nám príliš nepomôžu rôzne ankety a hlasovania, i keď iste vyhlasované s dobrými úmyslami, ktoré ale často vedú do pekla... Kladie sa do protikladu spravodlivosť a milosrdenstvo. Áno, v praxi a konkrétnych prípadoch treba byť milosrdní. Ale v teórii nemôžeme poľavovať, uhýbať a tým hľadajúcim, túžiacim a snažiacim sa spochybňovať každú ich oporu, spoľahnutie sa a teda živú a životnú vieru.

     Ak úmyselne a s chuťou odstraňujeme zákony, zásady a pravidlá, smerujeme k beznádeji, anarchii a k ľudovo povedané bordelu. Pretože povinné milosrdenstvo a všeobecný pardon pre darebákov je obyčajná nezodpovednosť a krutosť pre tých obyčajných a ponižovaných, ale predsa len v niečo veriacich a o čosi dobré sa snažiacich. Nemáme len práva, ale aj povinnosti a zodpovednosť za seba samých, ináč ponižujeme hodnotu ľudí a robíme ich nesvojprávnymi. Iste aj nájomní a lúpežní vrahovia a rôzni psychopati majú právo na odpustenie a na život, ale nemajú právo žiť aj ich často mnohé a nevinné obete?

     Ježiš Kristus je maximálne milosrdný a dobrosrdečný, ale zároveň aj nekompromisný a prísny. "Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon a Prorokov, neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Lebo pravdivo vám hovorím, že skôr by sa pominulo nebo a zem, ako by sa zrušila
najmenšia jota zo Zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, hoci aj najmenšie, a tak učil ľudí, bude v kráľovstve nebeskom najmenší." /Matúš 5, 17 - 19/

     Nielen ja, ale iste aj mnohí iní trpia ako Jób, keď si spomenú, ako celé desaťročia nemohli ateisti nabúrať našu vieru a teraz si ju my sami navzájom berieme a znechucujeme.

     Nerád spomínam mená, ale hore uvedený a podobné dotazníky vytvára profesor Paul Zulehner. Ovládam len kuchynskú nemčinu, ale keď sa stretneme zoči - voči, šplechnem mu do očí: "Alles Real, keines Ideal, Religion ist kaput."

     Drahí moji čitatelia, momentálna situácia v Kristovej Cirkvi je taká, že ťažko sa mi hľadajú slušné slová, ale stále sa o to snažím. Modlite sa za mňa, ako aj ja za vás.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

    

30.
Varia sa horúce kaše, tvárime sa, že nie sú naše, chodíme opatrne okolo, ako keby Boha vôbec nebolo.
1.3.2018

I

"Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo kto zasieva, to bude aj žať." /Galaťanom 6, 7 / Vidíme to veľmi plasticky v politike aj malého štátu, že "svet je v moci toho Zlého" a "moje kráľovstvo nie je z tohto sveta." Sú to jasné upozornenia, a preto je až tragicky nepochopiteľné to neustále pokušenie koketovať s týmto svetom a stále jasnejšie a konkrétnejšie zrádzať Krista a jeho svätý ľud. Lebo aj tá svätosť a snaha o čestnosť, čistotu a ľudskú hrdosť sa ešte stále v tomto modernom a skorumpovanom svete napriek všetkému stále vyskytuje a znovu sa tvorí a generuje. Duch svätý teda stále účinkuje a nekompromisne odhaľuje stále nové nezmysly.

            V čase koka koly sa vyrábajú nové protokoly, z bosporskej vody sa varia medzikontinentálne dohovory a úbohým ľuďom sa tlačia do hlavy stále modernejšie, humánnejšie, ale rovnako nezmyselné kaleráby ako hocikedy predtým. Či už zbožňujeme rasu, robotnícku triedu, alebo takzvanú humanitu a ľudské práva na úplne všetko, stále rovnako sa rúhame nášmu Tvorcovi, Spasiteľovi a stále s väčším zrýchlením smerujeme k novodobému "Mene, tekel, fares." "Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku" a kto nie je s nami, zase s tými lepšími, je proti nám a ak ho nezlikvidujeme, účinne a naveky ho eliminujeme...

            Dávajme si teda pozor, všetky nezmysly, ktoré podporujeme, alebo sa aspoň tvárime, že ich nevidíme, nám znovu a s rovnakými následkami ako v dávnej i nedávnej histórii, budú v krátkom čase spočítané, budeme zvážení a ukáže sa, že sme veľmi ľahkí, nezodpovední a ešte k tomu si nevidíme ďalej od nosa. Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti. Ani bohovi sa nebudeme starať o druhých, o národ a štát a hlavne nie o rodinu! Zaujímame sa iba o samých seba a podrývame základy normálneho života, triviálnej logiky a všetkých hodnôt. Pritom sa drzo spoliehame na ten dom na skale, ktorý sa nemôže zrútiť. Aj táto malá úvaha je možno ešte stále predčasnou výstrahou pred veľkým rúcaním a konečným pádom.

            Spamätajme sa, moji milí, blížime sa k veľmi smutnej chvíli. Čudujeme sa, že čosi sa rúca a borí a pritom ignorujeme všetky poučenia, výchovy a školy. Neprestaňme patriť medzi Kristových verných, nezrádzajme ho za tridsať strieborných!


Vlado Gregor         gregigregor58@gmail.com

    

31.
Vážime si život a sme opatrní, ale vieme za pravdu aj prijať rany?
Pôst 2018

   

     Základnú príčinu krízy súčasného kresťanstva, nielen katolíctva, vidím v tom, že my síce môžeme a aj musíme veriť, že Božie milosrdenstvo nakoniec všetko vyrieši, ale zároveň nemôžeme popierať existenciu zla a potrebu pokánia.

     Dosť sa ma dotkla aj nedávna vražda snúbencov, sám som sa totiž ženil na dvadsiate siedme narodeniny. Bez ohľadu na to, čo sa nakoniec z tohto prípadu vykľuje a či nevykľuje, už ukázal pozadie toho, ako politika funguje, ako fungovala a ako bude fungovať. Nie sú to žiadne rozprávky, keď nám Ježiš duplikuje, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta! Suetonius kedysi napísal "Životopisy dvanástich cisárov", ale iste by sa dali napísať aj "Životopisy dvanástich a aj viacerých demokratov".

     Skúsme si uvedomiť ten paradox, že svojho Mesiáša vydali na smrť nie tí farizeji, ktorým vynadal do synov diabla a smradľavých hrobov, ale práve tí praktickí a realistickí saduceji, Kaifášovci a Annášovci. Keď Ježiš vyhnal z chrámu kupcov, iste nešlo len o tých stolových priekupníkov, ale skôr o vtedajších klerikov, ktorí kšeftovali a paktovali aj s Rimanmi, aj s Herodesom a na živobytie ktorých najviac prispievala tá Galilea, ktorou pohŕdali a ktorú znevažovali. Práve preto si mohol Ježiš dovoliť vytiahnuť bič, lebo v chráme bolo vtedy aj plno jeho krajanov, ktorí by sa ho iste zastali. O reálnej politike vtedajších papalášov vedeli aj oni, nielen on.

     Je iste fakt, že hocijaká vláda je lepšia, ako anarchia, smerovanie ku ktorej si musí ustrážiť a predvídať každé spoločenstvo, nielen náboženské. Ale neustále platí aj to, že je hodno za pravdu obetovať aj život a v každej dobe si takúto obetu treba vážiť a nepovažovať takýchto nadšených, statočných a nekompromisných za akýchsi cuciakov. Aj keď nemali ešte päťdesiat, do všeličoho mohli vidieť. Odpúšťajme teda, moji milí, ale vážme si nielen realitu, ale aj ideály, ktoré pomáhajú prežiť svetu a nám v ňom.

     Ako píše Kazateľ, všetko má svoj čas a svoje miesto a občas nadíde aj čas, keď treba byť konkrétnejší. Často si to viac uvedomujú tí obyčajní, am - haarec kresťania, než tí s doktorátmi a funkciami. Len vtedy môžeme byť kritickí, ak sme sebakritickí. A sebakritika je archaickejší názov pre pokánie.


KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!

Vlado Gregor         gregigregor58@gmail.com



 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka