Hlavná stránka Vlado Gregor: Eseje Svedectvo času MEDITÁCIE NIE PRÍLIŠ MEDOVÉ
 

MEDITÁCIE NIE PRÍLIŠ MEDOVÉ VI.

    

Vlado Gregor

Pokračovanie knižiek
Svedectvo času I., II.
a Meditácie nie príliš medové
I., II., III., IV., V.

 

1978 – 2024

 

1.  Ako uniknúť svojmu osudu a nezahynúť v deň súdu.
2.  Máme byť skromní ako deti a nie opovážliví interpreti.
3.  Veľmi mi moje nervy myká s veľkým kresťanom polemika.
4.  Takí  svedčiť o Ježišovi môžu, čo sú ochotní obetovať aj vlastnú kožu.
5. Dávajme si pozor na svoje veľké huby, aby nás nezaviedli do záhuby.
6. Naozaj nie je dobre hľadať nepriateľa, ale nie sme povinní tváriť sa ako teľa
7. Je to pre celé ľudstvo jeden veľký podraz, keď chceme pretvárať iných na svoj obraz.
8. Človek sa často nevie vopchať do kože a nechápe, že ani vlastný tieň prekročiť nemôže.
9. Pozorne skúmajme dôvody vedúce k obmedzeniu slobody.
10. Pretvárame celou silou celý svet na obraz svoj a vytvárame neuveriteľný a celosvetový hnoj.
11. Cudzia neprajnosť a vlastná ľahostajnosť náš národ odrovná, ak znovu nezasiahne naša Patrónka a Kráľovná.
12. Vieme si vážiť teórie a ideály, ale je to pravda odveká, že si nevieme vážiť a mať rád konkrétneho človeka.
13. Každý exkluzivizmus končí ako fanatizmus.
14. Či veríme a či neveríme, tvoríme niečo, čo vôbec nie je isté, zmiluj sa nad nami všetkými, jasný a suverénny Ježišu Kriste.
15. Buďme radšej skromní a diskrétni, ako opovážlivo jednoznační a
konkrétni. 

16. Aj keď je situácia v národe aj Cirkvi temná a zložitá, naďalej verme Ježišovi a nehádžme flintu do žita.
17. Naše city a pocity sú veľmi zradné a ľudské srdce často pri nich čudne chradne.
18. Nepotrebujeme žiadne hlučné megafóny, radšej produkujme tiché a jemné tóny.
19. Ak je Cirkev semper reformanda, potom je aj semper "kritikanda."
20. Premenil sa nepríjemný a dogmatický hriech na príjemný a milý pastorálny smiech?
21. Neobetujme sa, dobre sa majme, a hlavne nebojujme, ale nečakajme, že sa našej slobody niekto iný ujme.

Vlastný doslov
Strategické poznanie a konanie

1.
Ako uniknúť svojmu osudu
a nezahynúť v deň súdu.

24. 5. 2024

Sviatok Pomocnice kresťanov

     Je nepochybné, že v Starom zákone sú dve línie - zákonnícka a prorocká, ktoré sa občas prelínajú, ale väčšinou sa medzi sebou nekompromisne bijú a protirečia si.
     Je jasné aj to, že zvlášť tie zákonnícke knihy sú písané so zámerom presvedčiť svoj národ
a aj gójov, že my sme tí vyvolení a nenahraditeľní. Prorocká línia upozorňuje, že to celkom tak nemusí byť a tieto úprimné upozornenia zahubili mnoho prorokov a aj samotného Ježiša. Prosme za tento národ, aby pochopil, že je najvyšší čas s tým prestať, lebo v konečnom dôsledku by zahubil samého seba.
Dlhé roky som zubami - nechtami bránil aj to naše katolíctvo a práve preto neprestávam kritizovať jeho súčasný stav.
Mnoho cirkevných predstaviteľov sa už dlho hrá na mŕtvych chrobákov. Nech im je Pán milostivý.
     Dosť som sa so všetkými svojimi globaglosami potrápil a šírim ich preto, aby sa moji adresáti trápili menej.
Buďme realisti a netvrďme, že dobro zvíťazí. Dobro je abstraktný pojem a vždy bude každý chcieť hlavne svoje dobro. Modlime sa za to, aby zvíťazil zdravý rozum. To je možné.
     Je to žiaľ tak, že základom aj katolíckej teológie nie je Ježiš Kristus, ale pomýlené výklady príbehu o Adamovi a Eve ako o príčine všetkého zla. To nie je učenie Ježiša, ale konštrukty apoštola Pavla a Aurélia Augustína. Trápi ma to už od detstva a skoro nikto o tom nechce
so mnou hovoriť a kňazi už vôbec nie.
Dvojnásobný žiaľ je v tom, že tieto konštrukty berú ľuďom slobodnú vôľu a zodpovednosť nielen za to, čo nezavinene nechápu, ale aj za to, čo úmyselne robia zle. Nevyhovárajme sa na zdedený hriech, keď ide o naše celkom čerstvé hriechy a lži!

PER MARIAM AD JESUM!

 

2.
Máme byť skromní ako deti
a nie opovážliví interpreti.

28. 5. 2024

     Kríza Cirkvi a kresťanstva vo všeobecnosti nie je ani v konzervativizme, ani v modernizme, ale v tom, že sa tvoria nezmyselné interpretácie starých, obrazných a veľmi hlbokých textov. Takýmto interpretáciám už často neveria ani samotní interpreti a pritom ich bez hanby a s pokryteckým sebavedomím vykladajú ako nepochybné pravdy a reálne udalosti. My máme v Biblii aj v Tradícii hľadať skutočný a užitočný zmysel a nie manipulatívny a kvetnatý nezmysel!
     V celej svojej tvorbe často používam výraz SAPIENTI SAT – múdremu to stačí, keď chcem niečo vyjadriť medzi riadkami. Umelá inteligencia to našťastie nedokáže.
     Problém náboženských ľudí je v tom, že sa považujú za niečo lepšie a povyšujú sa nad zvyšok spoločnosti. Práve pred tým Ježiš vystríha.
My si idealizujeme stredovek, ale uvedomujeme si, že kvôli nezhodám o jednom slovíčku v Kréde boli pokorní kresťania schopní pozabíjať desaťtisíce ľudí s odlišným videním? A to je ešte veľmi skromný odhad. Aký dávame neveriacim príklad, keď až doteraz sa na oboch stranách konfliktov  nájdu kňazi ochotní posväcovať zbrane určené do boja proti "nepriateľom"?
     Aj v politike je to tak, že aj kresťanské strany sa riadia heslom "Verme v Boha jedného,  zderme jeden druhého." Chceme vyhlásiť Ježiša za Kráľa Slovenska. To je dobre, ale v akom zmysle? Veď on utiekol, keď ho chceli urobiť kráľom  a jasne vyhlásil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta a celý svet je v moci toho Zlého. Máme sa teda snažiť byť čistými od takéhoto sveta a vnímať brvná vo svojich očiach. Len tak budeme pravdivými nasledovníkmi a konkrétnymi ctiteľmi nášho Kráľa a Pána.

CHRISTE ELEISON!

 

3.
Veľmi mi moje nervy myká
s veľkým kresťanom polemika.

13. 6. 2024

     Skutočne podstatnou otázkou, okolo ktorej sa točí celé Ježišovo evanjelium, je otázka kvalifikovaného rozlišovania dobra a zla, posudzovania a neposudzovania a v neposlednom rade rozpoznávanie kúkoľa a pšenice. V celej mojej tvorbe a aj v živote mi naozaj nejde predovšetkým o to, aby ste mňa brali aspoň trochu vážne, ale hlavne o to, aby ste sa aspoň trochu zamysleli nad tým, čo vám píšem a neúnavne posielam.
Napísal mi jeden veľký kresťan: "Som zvedavý na Tvoj názor na čerstvo upečeného a ešte stále teplého kandidáta. A na Ficov atentát."
Takže nie na atentát na Fica? Neprezrádzajú naše otvorené slová naše skryté myšlienky?
Aké trápne a zlomyseľné obviňovania v dvoch vetičkách! Dopredu je obvinený človek
za niečo, za čo naozaj nemôže a čo nesúvisí s jeho budúcou funkciou a dokonca je obvinená aj obeť atentátu, ako by si za ten atentát mohla ona sama!
Kde sa v tých pobožných a najpobožnejších berie tá nenávisť, závisť, pohŕdanie a povýšenosť? Asi sú pravdivé Ježišove slová, že neprišiel priniesť pokoj, ale rozdelenie. / Lukáš 12, 51 - 53 / Modlime sa za to, aby to rozdelenie neviedlo k ničeniu, ale k vyjasňovaniu faktov  a reálnemu zmiereniu. Ak naše ušľachtilé ciele a nepochybne mravnejší život vedú k nenávisti až za hrob, tak asi s nami niečo nie je v poriadku.

     Pane, zmiluj sa! Kriste, zmiluj sa!

 

4.
Takí  svedčiť o Ježišovi môžu,
čo sú ochotní obetovať aj vlastnú kožu.

24. 6. 2024

     Dnešná hektická doba je naozaj inšpiratívna. Zdá sa, že sa v nej láme nielen chlieb, ale aj ľudské charaktery. Ale dúfajme, že sa aj čistia a upevňujú.
Nemôžem si nijako pomôcť, ale po celoživotnom štúdiu Biblie a tiež po doterajších konkrétnych zážitkoch môžem povedať len to, že nemôžeme brať rovnako vážne Ježiša
a zároveň aj Starý zákon a apoštola Pavla.
Keď sme ako deti mali veľké oči, naša starenka - filozofka nám hovorili: "Nemožeš scet
a mjet aj jájo, aj káko." Buď platí vyvolenosť podľa Jána Krstiteľa a Ježiša, alebo tá starozákonná a zákonnícka, buď sa snažíme chápať Ježiša, ktorý prišiel v tele a nasledovať ho v tom, čo nám jasne a jednoznačne ukázal, alebo budeme nasledovať vízie apoštola Pavla a jeho návrat k pocitu vyvolenosti v trochu inom formáte.
Je to paradox, ale Luther, ktorý nemal rád židov, v určitom zmysle kresťanstvo požidovčil a Kalvín a jeho nasledovníci so svojím posolstvom vyvolenosti a predurčenosti v quasi evanjeliu úspechu a prosperity ešte viac.
Buďme jednoznační a túžme po dokonalosti, ale zároveň buďme pokorní a realistickí.
Bez pochopenia tohto podstatného odkazu Ježiša Krista sa nikam nepohneme, jedine do slepej uličky.
     Mariánske posolstvo nie je o tom, že chceme z Márie urobiť bohyňu, ale o tom, že životy obyčajných, chudobných a podceňovaných ľudí majú väčšiu cenu, ako tých úspešných a bezohľadných. Plniť a konať Božiu vôľu konkrétne pre nás osobne je teda dôležitejšie, ako  akékoľvek úspechy, zázraky, prednosti a predstihy.

 PER MARIAM AD JESUM!

 

5.
Dávajme si pozor na svoje veľké huby,
aby nás nezaviedli do záhuby.

5. 7. 2024

Ježiš nám s veľkou autoritou hovorí, že dáva svoje telo za život sveta. Sú to príliš odvážne slová, keď vidíme, ako sa svet opakovane rúti v ústrety vlastnej záhube?
"Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život. Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne.
A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." / Ján 6, 32 – 51 krátené /
Je to tvrdá reč, ktorú teraz poviem, ale celé naše kresťanstvo budú brať vážne len vtedy, ak sa konečne odstránia tie špekulatívne a manipulatívne výklady biblických kníh. Výklady, ktoré finančne a mocensky vyhovujú práve ich vykladačom. Tie prispôsobovania a hľadania nepriateľov vyčítal Ježiš už vtedajším vykladačom a už vtedy vedel, že vstanú noví špekulanti a manipulátori.
Neuveď nás do stále inovovaných pokušení, ale zbav nás Zlého!

6.
Naozaj nie je dobre hľadať nepriateľa,
ale nie sme povinní tváriť sa ako teľa.

11. 7. 2024

     Isteže netreba vyhľadávať nepriateľov, ale ich milovať. Na druhej strane, pri všetkej ústretovosti
k starším a oddeleným bratom, si treba zachovať celkom určité špecifiká, napríklad tie eucharistické a mariánske. Ináč strácame svoj "dôvod bytia".
Je teraz v móde nadávať na Rusov a boľševikov. A v centre toho nadávania sú tí, ktorí to Rusko rozoštvali. Boľševizmus je iste rúhanie proti Bohu, ale hľadajme jeho korene a pôvod jeho realizátorov. Preto som nikdy nebol filosemita, realistickejšie povedané filochazar.
Prečo je stále tabu hovoriť o židovských koreňoch takmer všetkých revolúcií a utópií, vrátane súčasného globalizmu a pansexualizmu? Oni vraj nie sú ničomu na vine, podobne ako cyklisti.
Tak kto potom všetko opakovane rozoštve a následne sa opakovane tvári ako pekný a stále krajší? Z podobných ľudí a ich obdivovateľov je mi opakovane zle a to aj momentálne.
Ježiš opakovane prosí Boha, aby odpustil ľuďom, ktorí nevedia, čo činia. Ale nehovoril ani raz
o odpustení ľuďom, ktorí vedia, čo činia a opakovane chystajú zlý osud sebe aj mnohým nevinným. Môže nám byť aj takýchto ľúto, ale nenasledujme ich a neobdivujme, či už úprimne, alebo pokrytecky.
To, čo sa momentálne deje v politike aj v náboženstve, je veľmi smutné defilé. Buďme si však istí, že všetko je do času, iba Boh naveky.

 

7.
Je to pre celé ľudstvo jeden veľký podraz,
keď chceme pretvárať iných na svoj obraz.

22. 7. 2024

Boh síce stvoril ľudí na svoj obraz, ale ponechal aj rôznosť a tým aj možnosť tvorivosti, tolerancie a vzájomnej dohody s tými inými, ale nie apriori zlými. My môžeme mať veľké a dokonalé vzory, ale predovšetkým si máme vážiť a zdokonaľovať vlastnú dušu. To znamená predovšetkým to, aby sme nezávideli iným, že sú lepší, šikovnejší a dokonalejší.
Ak sa mi totiž aj niečo nechce a som vo všeličom nešikovný, dávam iným možnosť byť usilovnejší a šikovnejší. Keby sme všetci vedeli všetko a boli rovnako dokonalí, ľudská spoločnosť by jednoducho a doslova padla na hubu. Akákoľvek motivácia by sa stratila a bola by zbytočná. Vážme si preto druhých ľudí, aj keď sa nám zdajú oveľa zbytočnejší ako my, lebo nevieme, aké talenty sa v nich skrývajú.
Sám mám len jeden talent a kedysi som bol ním taký nadšený, že som chcel iných pretvárať na obraz toho svojho talentu. Prešlo ma to tak asi po štyridsiatke, aj keď s tým bojujem dodnes.
Teším sa teda z toho, že dokážem byť voči sebe kritickejší. Preto tie moje glosičky sú stále kratšie a písané sub specie aeternitatis, z hľadiska večnosti, pretože už dnes jasne dovidím na koniec. Práve dnes sme pochovali statočného človeka Antona Hykischa, ktorý bol naozaj multitalent a mnohým ľuďom pomohol k sebaoceneniu. A nielen ľuďom, ale aj nášmu národu, pretože bol jedným z tvorcov Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. Práve na jej výročie aj zomrel.
Mimochodom. aj pre mňa bol 17. júl dňom druhých narodenín, pretože som zažil ťažký úraz, po ktorom ma tri mesiace dávali dokopy. Stalo sa to tri dni potom, ako som 13. a 14. júla 1975 vyhral Majstrovstvá Československa v dorasteneckom desaťboji. Práve včera sa skončili Majstrovstvá Európy v atletike do 18 rokov. Bolo pre mňa dosť sladkobôľne dívať sa na tých mladých, ako sa intenzívne tešia z úspechov a plačú, keď sa im výkon nevydaril. Mal som teda predsa aj športový talent, nielen úvahový. Nakoniec ale ďakujem Bohu za tie zranenia, ktoré mi skutočne prospeli a dali mi úplne iný a hlbší pohľad na život.
Kvôli tomuto úrazu momentálne chodím o barlách, aj to ledva. Jedna charizmatička a jeden charizmatik ma už chceli uzdravovať, ale oboch som upozornil na to, že sa modlíme "Buď vôľa tvoja" a nie "Buď vôľa naša". Pretože práve túžba plniť naše nedokonalé plány a presadzovať vlastnú vôľu vedie okrem nekritickosti aj zbytočným sporom, ba aj k vojnám. Či je to teda v politickej oblasti, alebo v oblasti viery, snažme sa o dokonalosť a dobré projekty, ale vážme si aj iných ľudí. Využívajme priestor na ich poučenie a posilnenie, ale viďme aj svoje slabosti a nedostatky.
Je to pre mňa veľký žiaľ, že po toľkých rokoch prichádzam na to, že asi základný rozdiel medzi nami a zvieratami je ten, že my dokážeme úmyselne a zámerne robiť zle.

KYRIE ELEISON! CHRISTE ELEISON!

 

8.
Človek sa často nevie vopchať do kože
a nechápe, že ani vlastný tieň prekročiť nemôže.

1. 8. 2024

Aj živočích chce byť dokonalý a predvádza veľké svaly. U človeka je to hriech a od určitého veku je to na smiech. Každý si hľadáme a potrebujeme určité spoločenstvo a obdiv a dlho trvá, kým pochopíme, že hranice sú pevné a nemenné a ak to popierame, obmedzíme pri všetkých, aj najlepších snahách, iba samých seba.
V tom je najvyšší cieľ a méta človeka, aby sám seba v tomto pochopil a vzdal sa všetkej pýchy a nereálnych ambícií. Ak putujeme na veľkej a nekonečnej púti, nič iné nám nezostane, než aby sme sa prispôsobili tomu najslabšiemu. Ani najúžasnejší cieľ tej najkrajšej púte nestojí za to, aby sme ublížili tomu najpomalšiemu z nás. Preto aj keď meškáme a zaostávame na púti, nech nikto z nás kvôli tomu nesmúti.
Ježiš nám dal nádej, vďaka ktorej môžeme ísť ďalej. Vtedy sa staneme najsilnejší a dokonalí, až pochopíme, že nás nezachránia žiadne naše svaly. Sú to overené a dlhodobé pravdy a preto by som bol v navliekaní módnych dresov a obdive najnovších trendov veľmi opatrný, pretože to, čo sa teraz presadzuje vo svete aj v Cirkvi, nie je normálne a nemôže to pretrvať. Blahej pamäti kardinál Korec mal v tom jasno, preto je o ňom veľké ticho. Aj teraz majú mnohí vo všeličom jasno, ale strach im zviera hrdlo. Na kresťanov sa to nepatrí.
Robiť z čierneho biele sa nejaký čas môže dariť, ale čím dlhšie to trvá, tým býva hanba väčšia. My starší sme možno zaostalejší, ale máme svoje skúsenosti. Tak ja, ako aj nedávno zosnulý Tonko Hykisch, ktorý tiež bol dlho v nemilosti a robil určitý čas aj v našej a mojej knižnici SAV.
Je nám teda často užitočné byť ponížený, aj keď to ťažko chápu naše ženy. Musíme teda o život bojovať, ale často sa všeličoho musíme vzdať, ak si ho natrvalo chceme zachovať.
Vďaka teda Bohu naozaj za všetko.

 

9.
Pozorne skúmajme dôvody vedúce k obmedzeniu slobody.

8. 8. 2024

     Boh dal ľuďom slobodu myslieť. A na príkladoch Abraháma, Jóba, Kazateľa a ďalších sa zdá, že nám dáva slobodu aj hovoriť a písať. Ale mnohí mali, majú a budú mať pokušenie túto slobodu ľuďom zobrať, alebo ju aspoň obmedziť.
Stále dúfam, že šialenstvo, ktoré sa teraz deje, už - už pominie. Ako keby spadlo peklo na zem a získalo plno služobníkov. Preto toto leto veľa píšem, lebo veľa sa toho aj deje.
Obdivujem ľudí, ktorí sa zaoberajú problémami konkrétneho zla a dokážu sa v tom aj porýpať. Ja sa už od detstva snažím riešiť fakt zla vo všeobecnej rovine. Je to zložité a málo ľudí to zaujíma, ale možno predsa len niekoho.
Problém špeciálne Slovenska je ten, že si nevieme vyčistiť svoj vlastný chliev. Milan Krajniak teraz vydal knižku "Prognóza je dobrá". Má tam dobré myšlienky, ale pokiaľ viac chváli SNP, ako slovenskú štátnosť, Sidora viac, ako Tisa a Gojdiča viac, ako Vojtaššáka, tak prognóza nie je dobrá. Ak sme vyradili Tisa zo súťaže o najväčšieho Slováka, tak pľujeme na samých seba a rúhame sa sami sebe, teda aj Bohu, ktorý nás stvoril a umožnil nám žiť.
Isteže, každý národ má svojich kostlivcov v skrini, ako aj každý jednotlivec. Ale nikdy sme netvrdili, že sme vyvolení a nechovali sa podľa pravidla, že naše záujmy sú nadradené záujmom národov, medzi ktorými žijeme.
Ľahko sa hrať na siedmich statočných, keď nemáme za nikoho a za nič zodpovednosť. Tí filmoví statoční ju aspoň na seba zobrali a nemudrovali, ale konali.
Verme tomu, že tie mnohé modlitby tých, ktorým ublížili, ukrivdili, ba ich aj likvidovali, sú Bohom vyslyšané a nakoniec sa aj viditeľne prejavia. Amen.

 

10.
Pretvárame celou silou celý svet na obraz svoj
a vytvárame neuveriteľný a celosvetový hnoj.

17. 8. 2024

Znovu sa blíži už osemdesiate výročie Slovenskej národnej pohromy a zase sa bude slúžiť Molochovi. Tento dávny Boh sa vyznačoval tým, že za účelom zdravej a vraj nevyhnutnej obety krutým spôsobom požieral vlastné deti jeho ctiteľov. Čo sa vtedy u nás dialo bola totálna dezorganizácia fungujúceho štátu a množstvo zbytočných obetí, takže nemajte moje slová za príliš tvrdé.
Treba byť kritický, aj voči Cirkvi, aj voči národu, ale nemôžeme bojovať proti vlastnej podstate, lebo takýto boj je márny. Preto stále viac a hlbšie chápem Kristove slová, že kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť jeho učeníkom.
Včera, 16. 8., bola spomienka na výročie skonu Andreja Hlinku. Z politických predstaviteľov neprišiel nikto a ani z cirkevných sa nikto neprišiel spomenúť na svojho spolubrata. Likvidujeme si vlastnú sebaúctu a aj úctu k vlastnému sedembolestnému národu. O čo sa potom máme oprieť? Nielen my, ale aj naša mládež. Kajajme sa my dospelí a tváriaci sa úctyhodne, poľutujme samých seba a aspoň sa pokúsme zmeniť sa. Ak chceme, aby nás ľudia začali brať vážne, je to pre nás možno posledné zvonenie!
Žiaľ, niečo podobné, ako sa deje na Slovensku, sa deje aj v celosvetovom rozmere Cirkvi. Rúhania olympijských rozmerov sú odsudzované len tak, aby sa nepovedalo. Tá strata sebaúcty je teda markantná vo všetkých sférach všeobecnej Cirkvi a aj v jednotlivých katolíckych národoch a spoločenstvách.
Je isté, že na globálneho ducha - neducha treba pružne reagovať, ale treba aj okamžite odsudzovať zneužívanie tohto pochybného ducha na nezmyselné a ničiace extrémy, zvonku aj zvnútra.
Žiaľ, takýto prístup - neprístup platil aj pre II. Vatikánsky koncil a jeho aggiornamento, teda "zdnešnenie". Toto slávne - neslávne zhromaždenie neodsúdilo jasne, ba skoro vôbec, vtedy sa mohutne rozmáhajúcu komunistickú ideológiu a vôbec neprispelo k šírenie pacem in terris /pokoja na zemi / nostra aetate / v našich časoch / a následky toho sa prejavujú až doteraz v rôznych bizarných formách.
Svetová vojna a následná apokalypsa sú na spadnutie a my sa tvárime, že všetko je v poriadku, že sme easy a cool a už sa treba len ešte viac prispôsobiť takémuto svetu. Zmilujme sa konečne sami nad sebou!

KYRIE ELEISON! CHRISTE ELEISON!

 

11.
Cudzia neprajnosť a vlastná ľahostajnosť náš národ odrovná,
ak znovu nezasiahne naša Patrónka a Kráľovná.

22.8.2024

     Žiaľ Bohu, väčšina už riadne prevychovaného slovenského národa si ani neuvedomuje, nakoľko sme upadli a celá naša história, ba ani existencia nám už vôbec nič nehovorí. Preto mnohým už ani na nich samých nezáleží. Je to evidentne pokračujúca samovražda národa a vôbec spoločenstva, ktoré má nejaké tradície a pravidlá.
To štvanie proti našej histórii je také intenzívne aj preto, že ju vo veľkej miere tvorili kňazi, či už katolícki, alebo evanjelickí. Kto dnes z mladých vie, kto bol Jonáš Záborský, Ľudovít Štúr, Andrej Radlinský, Jozef Miloslav Hurban, Ján Hollý, Andrej Hlinka, a tak ďalej, et cetera?
Kdeže tie lanské snehy sú! Väčšina kléru je už dnes liberálna a nemalá časť aj progresívna. Preto síce píšem svoje úvahy s radosťou, ale zároveň so smútkom konštatujem, že od roku 1978 naznačujem, že náboženstvo sa zase a opakovane dostalo do slepej uličky a nikto to znovu nechce počuť, Taká je dlhodobá história ľudskej spásy, modernejšie záchrany. / Izaiáš 6, 9 - 10,. Matúš 13, 15, Skutky 28, 27 /
Je to pozoruhodná náhoda, ale 29. august je tragickým dátumom aj pre Uhorsko, lebo roku 1526 sme boli porazení pri Moháči. Je teda možné, že bývalé REGNUM MARIANUM pomôže vrátiť Cirkev aj Európu k zdravému rozumu.
Po fronte v roku 1945 a následnej kategorizácii ľudí a neskôr aj ich eliminácii, boli ťažké časy, ale ideály žili, aj sa vyjadrovali a Cirkev ľudí posilňovala a potešovala. Dnes vidím totálnu rezignáciu a beznádej, Cirkev ako celok momentálne slúži mocným a ako ešte nikdy sa im aj totálne prispôsobuje. Sme naozaj ako nahí v tŕní, ale verme tomu, že to tŕnie nás preberie a prebudí.
Prajem teda nám katolíkom pekný mariánsky september a ešte krajší ružencový október a všetkým ostatným veselú, tvorivú, ale hlavne požehnanú jeseň. V celom svete je horúco, tak sa modlime, aby sa ochladilo. U nás je ešte k tomu aj dusno, tak prosme za to, aby sme si konečne vydýchli a znovu sa aj nadýchli. PER MARIAM AD JESUM!

 

12.
Vieme si vážiť teórie a ideály, ale je to pravda odveká,
že si nevieme vážiť a mať rád konkrétneho človeka.

6. 9. 2024

     Milí moji, bezpochyby vládne teraz vo svete veľká kríza myslenia a neschopnosť presadiť akúkoľvek koncepciu, ktorá by mala hlavu a pätu. Vidím to aj v kresťanstve, kde sú ako tak koncepční evanjelikáli so svojím doslovným schvaľovaním neomylnej Biblie a tiež katolíci s podobne doslovným pretláčaním absolútnej pravdivosti celkom svätej Tradície. Ale sú to skutočne koncepcie, ktoré sa môžu brať vážne a naozaj sú koncepčné? Kresťania by sa mali riadiť tým, že ak chcú nepriateľovi a či len oponentovi vyčítať smietku v oku, mali by predtým podrobne vyhľadať brvno v oku svojom a vlastnom.
Čudujeme sa potom, že mnohí naozaj vzdelaní a bystrí ľudia vôbec neberú kresťanstvo vážne? Oni nie sú neveriaci, ani protináboženskí, ale jednoducho to ide mimo nich. Pozerám pravidelne vedomostné súťaže a vidím tam naozaj vzdelaných a múdrych ľudí. Ale keď dostanú otázku s náboženským kontextom, vôbec nechápu, načo to majú vedieť a o čo tam ide.
Najväčší problém vidím v tom pretrvávajúcom a nerealistickom náboženskom manicheizme, kde sa striktne rozlišuje dobré a zlé, pravdivé a nepravdivé. Človek má sklony k absolutizácii týchto termínov a definícií a aj veľkí myslitelia podliehajú v týchto otázkach nesprávnym a definitívnym riešeniam, ktoré zapríčiňujú často aj v ďalekej budúcnosti nepríjemné a ťažko riešiteľné problémy.
Bol som včera na zádušnej svätej omši za jezuitu Timoteja Masára. Bol to čistý a úprimný človek a hoci sme sa takmer v ničom nezhodli, mali sme sa radi a rešpektovali sa. Priznajme si, že takýto prístup k ľuďom, ich rešpektovanie a snaha o pochopenie, sú aj v dejinách, aj momentálne, zvlášť v náboženskej sfére takmer neznámym a mimoriadne vzácnym javom.
Ľudia kritizujú iných a pritom si neuvedomujú, že keby mali za niečo niesť konkrétnu a momentálnu zodpovednosť, tak by zhasli ako sviečka vo vetre.
Ani v súčasnosti si mnohí neuvedomujú, do až akej slepej uličky sme sa to vlastnou vinou dostali. Len za môjho života natoľko ubudla úcta k ľuďom a rešpekt k morálnym pravidlám, že asi musí prísť katastrofa, aby sa to napravilo. Sú to trpké prognózy, ale stále platí, že keď je kozám príliš dobre, idú na ľad tancovať.
Nedeľme sa teda úplne zbytočne a nerealisticky na nábožných a menej nábožných, na veriacich a či neveriacich, ale fakt hlbokých mysliteľov. Radšej pochopme, že dôležité je uznať si vlastné chyby a skúsiť sa spolu pomodliť.
Záhoráci hovoria, že myslet a srat není jedno. Rozmýšľajme teda a filozofujme, ale vnímajme aj životnú prax, ako to svojho času, in illo tempore, realizoval náš veľký vzor, doteraz milovaný aj nenávidený, Ježiš Kristus.
CHRISTE ELEISON!

 

 

13.
Každý exkluzivizmus končí ako fanatizmus.

9. 9. 2024

Ako mládenec som býval veselý, ale o vážnych veciach som sa bavil so staršími. Rovesníci totiž viac chceli byť exkluzívni ako rozumní. Preto v poslednom čase stále častejšie chodím na pohreby, Ako píše Kazateľ, lepšie je chodiť do domu smútku, ako do domu zábavy, lebo v smútku sa srdce stáva lepším.
Z túžby po exkluzivite vzniká fanatizmus a trochu pomeditujem ojeho hlbokých koreňoch. Často totiž považujeme za fanatika niekoho, kto ním vôbec nie je, prípadne nebol. Už dávnejšie mi jeden starý človek svedčil, že bol pritom, ako sa prezident Tiso pýtal jedného žida, čo má robiť, aby ekonomika fungovala. Ten mu poradil, aby sa postaral o roľníkov. Ak tí budú prosperovať, bude prosperovať aj štát. "Chlieb náš každodenný, daj nám dnes…"
Vyzývam teda našich historikov, ktorí chcú zanechať trvalú stopu v často úbohom slovenskom dejepisectve, aby prestali ľudí apriori deliť na dobrých a zlých. To je prvý a nevyhnutný krok k akejkoľvek objektivite.
Samozrejme, nepopieram, že dobro a zlo treba rozlišovať. Ale nemôžeme tvrdiť, že niekto je nenapraviteľne zlý a iný nenapraviteľne dobrý. Takisto sa fatálne mýlime, ak sa považujeme za vyvolených a ostatných za nevyvolených. Aby sme sa teda rozumeli, zlo a dobro sú zložité fenomény a ťažko ich slovne definovať, ľahšie to ide cez príbehy, teda podobenstvá. Toto učenie o dobre a zle je podstatou Ježišovho posolstva a je tiež základom celej biblickej histórie.
V rámci relaxu lúštim Napínavé krížovky, ktorých tajničky pochádzajú z policajných archívov. Sú niekedy dramatické, ale pri nich ma často napadne, že tie najväčšie svinstvá aj tak nebývajú potrestané. Par exemple kauza Gorila.
Preto ma veľmi bolí tá naša vzájomná a až fanatická ignorancia a hranie sa na nenahraditeľných a exkluzívnych. Ak sa to nezlepší, smerujeme k zániku. Tak Cirkev, ako aj národ slovenský. / táto krajina / MENE TEKEL FARES.

 

14.
Či veríme a či neveríme, tvoríme niečo, čo vôbec nie je isté,
zmiluj sa nad nami všetkými, jasný a suverénny Ježišu Kriste.


Sviatok našej Patrónky Sedembolestnej 2024

Písal mi takmer osemdesiatročný dlhoročný priateľ a hlboký filozof Jozef Sivák: "Chyby sa robia ľahko, ale naprávajú sa ťažko. II. vatikánsky koncil zrovnoprávnil Starý a Nový zákon a vládne ten Starý. Výsledkom je bezbrehá relativizácia. Cirkevných otcov si treba vážiť, ale nie nekriticky, ako možno ilustrovať na príklade sv. Augustína, ktorý svojím dialektickým a alibistickým vynálezom dedičného hriechu namútil veľa vody. A vôbec, filozofiu by som pokladal za jednu z príčin krízy v Cirkvi. Benedikt XVI. sa ešte ako Ratzinger vyjadril, že v šesťdesiatych rokoch nič nenasvedčovalo potrebu koncilu, nebola to požiadavka Cirkvi. Iniciatíva prišla zvonku, čomu už Cirkev nedokázala zabrániť a došlo k ťažko napraviteľným chybám."
Evanjelium jasne hovorí, že svet ostane v moci toho Zlého až do konca dejín. Stále sa však presadzuje tá, aj slobodomurárska, idea, že treba zmeniť ľudí a zmení sa svet. V tomto omyle sú si však rovnocenné aj náboženské, aj protináboženské smery. Židia tvrdia, že keby všetci dodržali šábes, vrátil by sa na Zem raj. Katolíci zase hovoria, že keby sa všetci modlili ruženec, prišlo by kráľovstvo nebeské. Na ateistickej strane zase marxizmus hovorí o konečnej záchrane ľudstva cez diktatúru proletariátu a najmodernejší progresívci zase tárajú o spásonosnej vláde menšín.
Prichádza k úplnej strate reálneho pohľadu na podstatu človeka a na dejinné peripetie a spiatočky. Niekedy mi už pri hlúpostiach, ktoré mi píšu tí moderní a neúnavní meniči človeka, prasknú nervy a doplním ich teórie ľudovou múdrosťou, že keby mali babka guľky, boli by dedko.
Buď veríme, že to má pod palcom Boh, alebo veríme, že to vyriešime my, stále rozumnejší ľudia. Pokora a dôvera v Božiu Prozreteľnosť vôbec nie sú zastarané termíny.

DEUS SEMPER MAIOR

 


 

15.
Buďme radšej skromní a diskrétni,
ako opovážlivo jednoznační a konkrétni.

21. 9. 2024

     Napriek slabým výsledkom doteraz verím, že moje písanie nakoniec prinesie ovocie. Aj viera malá ako horčičné zrnko spôsobí divy. Len niekedy treba veľa trpezlivosti, kým sa dostavia. Všetci sa musíme snažiť informovať a formovať hlavne našu mládež. Aj keď tomu hneď neporozumie.
II. vatikánsky koncil mal riešiť náukové problémy, prípadne celibát a nie to, ako sa čo najviac a čo najmenej nápadne prispôsobiť protestantom a židom. Pretože ak deťom vykladáme symbolickú a
mytologickú reč ako doslovnú skutočnosť, tak keď naberú rozum, takmer na sto percent sa stanú ateistami a či v lepšom prípade agnostikmi, či už explicitnými a či implicitnými.
Aby som bol konkrétny, vyjadrím sa ku konkrétnej koncepcii dedičného hriechu, ktorá sa považuje za prvotný, skalopevný a nespochybniteľný základ kresťanstva.
Rodíme sa nedokonalí, lebo nie sme Boh a musíme sa rozhodovať medzi dobrým a zlým, medzi lepším a horším, preto sa často mýlime a míňame cieľ, čo je hebrejský význam slova hriech.
To nie je otázka dedičnosti, ale nedokonalej ľudskej prirodzenosti, ktorá logicky pretrváva až do konca sveta. Pretože na tomto svete guľatom nikdy nedosiahneme úplnú dokonalosť. Rozmýšľam nad tým zhruba od šiestich rokov a pýtal som sa na to mnohých skutočne múdrych a zároveň skromných ľudí. Všetci sa mi priznali, že tomu nerozumejú a ani nepoznajú nikoho, kto by tomu rozumel. Predstavme si teda podrobnejšie konkrétny zmysel a či nezmysel teórie o dedičnom hriechu. Akýsi nekonkrétni praľudia spáchali akýsi nekonkrétny hriech a na základe toho všetky konkrétne a nepokrstené deti pôjdu do konkrétneho pekla. Pretože toto je autorská verzia dedičného hriechu. Veď sv. Augustín robí týmto z Boha konkrétnu a pomstychtivú obludu!
Bol to iste človek, ktorý mal veľa dobrých vlastností, ale v tomto konkrétnom prípade rozhodne netrpel ani skromnosťou, ani útlocitom.
Píšem otvorene a tak, aby to každý pochopil. Naozaj mám konkrétne rád aj svoj národ, aj svoju Cirkev, hoci sa tá moja konkrétna úprimnosť veľmi mnohým konkrétne nepáči. Zvlášť nie tým, ktorí si z národovectva a svätuškárstva urobili ziskový, pohodlný a celkom konkrétny džob…
Často si vo svojom výlučnom postavení nenájdu čas na človeka, ktorý im chce len niečo povedať. Akoby si neuvedomovali, že aj Ježiš Kristus bol len laik a preto sa s ním vtedajší výluční veľmi nebavili a nakoniec ho konkrétne odrovnali.
Som rád, že sa predsa len nájdu konkrétni ľudia, ktorým sa až doteraz neprotiví so mnou komunikovať. Vďaka Bohu za toto, ako aj za všetko ostatné.

                                                                              DEO GRATIAS!

16.
Aj keď je situácia v národe aj Cirkvi temná a zložitá,
naďalej verme Ježišovi a nehádžme flintu do žita.

24. 9. 2024

     Chúlostivú tému  o dedičnom hriechu riešila už stredoveká Cirkevnáukou o akomsi večnom predpeklí a či limbe pre nepokrstené deti. Novoveká Cirkev tento limbus úplne odmietla a dobre urobila. Nakoniec sa to vyriešilo a uzavrelo, dúfam, že definitívne, roku 1854 vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie BEZ dedičného hriechu.
Mnohí mi vyčítajú kritiku Cirkvi a pápeža. Kritiku však treba rozlišovať. Lebo je kritika dobromyseľná, ktorá chce veci zlepšovať a je kritika zlomyseľná, ktorá chce škodiť a ničiť. Ako príklad uvediem kritickú cestu Erazma Rotterdamského oproti kritickej ceste Martina
Luthera.
     Podstatné na Ježišovi nie je to, že bol Boh a vstal z mŕtvych, ale to, že nám dal príklad, ako sa máme chovať k ostatným ľuďom. Ale my sa tak nechováme. Tlupy, kmene a neskôr národy a štáty hľadajú vodcu, ktorý im zaručí stopercentnú pravdu a vďaka nekompromisnej poslušnosti k nemu vyhrávajú boj o život. Toto platí v tlupách zvierat, ale nie v spoločenstvách ľudí. Medzi ľuďmi je takéto správanie cestou ku katastrofe. Zdedili sme to po zvieracích predkoch a je to naše najsilnejšie pokušenie, ktoré môžeme pokojne nazvať aj dedičným hriechom. Ježiš, o ktorom nepochybujem, že je centrom dejín, bol a je neprekonateľným vzorom správania, ktoré jediné je cestou k večnému životu. Zanechal nám všetkým možnosť ho chápať a neustále sa k nemu približovať. Bez tohto príkladu a vzoru by bola apokalypsa taká krutá, že by ju neprežil nikto.

17.
Naše city a pocity sú veľmi zradné
a ľudské srdce často pri nich čudne chradne.

29. 9. 2024

     Takmer každý človek má v sebe cit pre spravodlivosť a schopnosť milosrdenstva k druhým. Sú to city a vnímania, ktoré sú charakteristické pre náboženstvo, ale nie vždy sa nimi náboženskí ľudia aj vyznačujú. Náš vzor Ježiš o tom vie a preto hovorí svojim učeníkom, že všeličo by im chcel ešte povedať, ale oni by to momentálne nezniesli.
Jednou z charakteristík človeka je predovšetkým to, že má sklon hľadať vinníkov a obetných baránkov. V televízii dávajú seriál o apokalypsách a jedna z nich je o meste Heliké. Existovalo a prosperovalo za vojen medzi Aténami a Spartou a prirodzene aj vďaka ich konfliktu bohatlo. Po jeho náhlom a úplnom zatopení vznikla hypotéza o tom, že ich zahubil boh mora Poseidón kvôli ich hriešnosti. Podobne sa v histórii kresťanstva hovorilo o morových ranách, ako o dôsledku našich hriechov. Myslím si, že v dobe rozvinutej infektológie by sme mali podobné kolektívne obviňovania našich blížnych revidovať. Zvlášť, keď si spomenieme na Kristove slová o tých na ktorých padla veža v Siloe. Predstavte si, že podľa nášho Učiteľa a Spasiteľa neboli o nič hriešnejší od tých ostatných.
Žiaľ, zdá sa mi, že mnohí, ktorí vyzdvihujú Ježiša ako Boha, to robia len preto. aby ho nemuseli nasledovať, ako človeka. Aj svätým sa niekedy klaniame viac, ako si všímame ľudí okolo seba, ktorí by sa s nami chceli len a aspoň porozprávať. Kedysi poznali kresťanov podľa toho, ako sa navzájom milujú, teraz podľa toho, ako na seba kašlú…
Obávam sa, že mechanizmy, ktoré tak očividne fungujú v sektách, sa realizujú aj vo veľkých cirkvách. Je ťažké na to poukazovať, lebo človek predsa len chce niekam patriť a robiť kariéru, cítiť sa lepším od ostatných a hľadať vinníkov a sabotérov jedinej správnej cesty. To samozrejme vo zvýšenej miere platí aj pre o niečo nemilosrdnejšie protináboženské ideológie.
Práve preto, že cítim, ako slabnem, sa stávam otvorenejším. Ľudia si vážia úprimných ľudí, ale sami sa boja takými byť. Naozaj platí, že "sila sa v slabosti stáva dokonalou" a kto sa nedokáže zrieknuť všetkého, čo má, nemôže byť Ježišovým učeníkom.
Beda vám, zákonníci, farizeji, pokrytci a žiaľ aj mnohí veľmi mnohí a žeravo súčasní vykladači a interpreti kompletného, jednoznačného a celkom jednoducho pochopiteľného Písma! Správne chápanie zmyslu života je dlhodobým a zložitým procesom, nie jednorazovým prečítaním jednoduchého receptu. Ježiš nazýva sám seba pravdou, cestou a životom, nielen akousi abstraktnou a bezvzťahovou "pravdou".

 


Ak si naša mládež nemyslí nič dobré o svojich koreňoch,
ako si môže niečo dobré myslieť o sebe?

 

18.
Nepotrebujeme žiadne hlučné megafóny,
radšej produkujme tiché a jemné tóny.

28.10.2024

Dosť som zmenil tón mojich dlhoročných úvah kvôli zhoršenému zdraviu. Práve preto chcem stále viac po sebe niečo úprimné zanechať.
Otec František nás stále vyzýva, aby sme sa navzájom počúvali, ale zdá sa, že on počúva iba samého seba. V priebehu roka už vydáva tretiu autobiografiu... Modlime sa za neho, za Cirkev a nakoniec aj za seba samých. Problém otca Františka je ten, že popiera výnimočnosť a jedinečnosť Ježiša Krista a jeho Cirkvi. V tomto ho jednoducho nemôžeme nasledovať. Neposielam tých zodpovedných, čo to robia, do pekla, ale riadny kopanec by si zaslúžili. Veď to ani v laickom svete nevidíme, aby šéf nejakej firmy ponižoval svojich vlastných! Nepridávajme sa k tomu, takéto niečo nemôže pretrvať.
Katolícka Cirkev má svoje chyby, ale jediná rešpektuje rozdiel v zbožnosti medzi mužmi a ženami. Ženy veľmi podliehajú sugescii a autosugescii a iste nemôžeme veriť všetkému, čo sa im zjavuje. Ale ak im neveríme vôbec, zanedlho neveríme vôbec ničomu. Rozdiel je aj vo viere detí a dospelých, vo viere ľudí nevzdelaných a praktických a tých rôzne vzdelaných a často príliš teoretických. Tieto rozdiely vnímame a rozlišujeme po celý život. Vďaka Bohu za tieto priestory a možnosti rozlišovania.
Ešte chcem upozorniť mnohých, ktorí napriek Ježišovej výstrahe, chcú byť Učiteľmi, nech si permanentne uvedomujú, že polopravdy bývajú často škodlivejšie, ako evidentné lži. Nehovoriť upravené "pravdy" si vyžaduje neoceniteľnú statočnosť a verme tomu, že nás za ňu čaká veľká odmena.
Sme doslova valcovaní zo všetkých strán všelijakými samozvanými "supervzdelancami". Sám som z matkinej strany zo sedliackej rodiny a ich praktická filozofia mi dáva viac, ako tie "najhlbšie" teórie. Neverte ľuďom, ktorí z takýchto, akože nevzdelaných, chcú robiť hlupákov. To sú tí novodobí farizeji, teda oddelení, ktorí tých praktických ľudí nazývali amhaarec, teda "ľudia zeme" v zmysle prízemní. Práve nad takýchto nezabezpečených a nevyhnutne normálnych sa vyvyšujú také intelektuálne skvosty ako v seba veriaci Tomáš Halík a nadúrovňová Magduška Vášaryová.
Už v antike vedeli, že "nomina sunt odiosa", teda mená vyvolávajú nenávisť. Ale ak niektorých neupozorníme na ich drzosť a bezočivosť, ich vina spočinie na nás. Keď sa ale jasne vyjadríme, nevinne deptaní a zmätení ľudia si radostne vydýchnu. Vďaka Bohu, ktorý tak výdatne dokáže potešiť maličkých, skromných a pokorných.
Verme tomu, že nakoniec všetko bude ako Boh dá. Arabi, aj tí kresťanskí, to vyjadrujú slovom "inšalláh", ktoré používajú v každej druhej vete. Boh si naozaj váži našu dôveru a aj keď my sami sa často mýlime a preháňame, je to On, ktorý urovnáva naše cesty.

DEO GRATIAS!

 

19.
Ak je Cirkev semper reformanda,
potom je aj semper "kritikanda."

9. 11. 2024

Povedal kedysi Džingischán, že kto hovorí pravdu, nezomrie na chorobu. Narodil som sa do takej šťastnej doby, že hoci od ranej dospelosti som si dovolil hovoriť pravdu, tak žijem. Dokonca aj keď som už chorý, dôvodom je raná staroba. Viacerí ešte starší ľudia mi už dlho hovorili a doteraz hovoria, že takýto nezmyselný a neuveriteľný neporiadok, aký vidia v súčasnosti, nezažili ani za druhej svetovej vojny.
Aj to, čo sa deje s Cirkvou a či s náboženstvom všeobecne, naozaj a vôbec nie je s kostolným a ani všeobecným poriadkom. Naša zodpovednosť je teda veľká a stále väčšia aj u nás tuctových kresťanov a tobôž u hierarchov a zodpovedných. Ich šťastie a ich potreba je v tom, že predsa len hlásajú evanjelium, aj keď niekedy to svoje a to je aj nepretržitým dôvodom ich bytia. Ale aj dôvodom ich väčšej zodpovednosti a aj prísnejšieho posudzovania zo strany ich stále múdrejších a vzdelanejších ovečiek. Stále by si mali tiež uvedomovať, že zdokonaľovanie spoločenstiev väčšinou zariaďujú nie rôzne inštitúcie, či už svetské, alebo náboženské, ale práve svätci a proroci, teda jednotlivci odhodlaní a schopní uvádzať veci na pravdivú a všeobecnú mieru.
Ja sa síce už dlhé roky o zlepšenie dokázateľne a konkrétne snažím, ale môj hlas počuť veľmi málo. Verím však stále tomu, že Boh, ktorému celý život dôverujem, ten môj slabý hlas zosilní, možno aj prostredníctvom iných.
Zažil a aj videl som veľa bolesti, fyzickej aj psychickej, dokonca som viackrát precítil aj blízkosť smrti a preto a napriek tomu denne ďakujem Bohu za milosť a talenty, ktoré mi týmto spôsobom daroval.
Pre pochopenie môjho prístupu k životu a histórii osobnej aj národnej, citujem jeden zo svojich raných zdrojov, moju starenku narodenú v roku 1910: "Byli tu maďaróni, potom čechoslováci, po nich gardisci a komunisci a včil sú tu globalisci. Ludé, kerí sa zvykli prezlékat a dycky byli s hanbú zadobre. A my sme dycky mohli enem cisknút tú svoju káru."
Je to smutné, ale povýšenosť, nenávisť a bezohľadný kariérizmus bývajú často u nábožných ľudí, ktorí sa opakovane považujú za spravodlivejších, oveľa väčšie a odpornejšie ako u tých menších, ba aj väčších hriešnikov. Tí sa za svoje skutky reálne hanbia a s povzdychmi sa pred Bohom ospravedlňujú. História sa vskutku opakuje a už starodávny Kazateľ píše o veciach už videných a donekonečna sa opakujúcich. Príď nám Pane opakovane na pomoc!

20.
Premenil sa nepríjemný a dogmatický hriech
na príjemný a milý pastorálny smiech?

13. 11. 2024

     Ježiš nám jasne povedal, že úzka je cesta a tesná je brána, ktorá vedie do kráľovstva Božieho... O akej synodalite teda hovoríme? Prečo nútime ľudí, ktorí sa v teológii nevyznajú, aby sa vyjadrovali k veciam, ktorým nerozumejú a ani ich nezaujímajú?
Hierarchická Cirkev je tu preto, aby sa účinnejšie oznamovalo Kristovo posolstvo. Ak je teraz jej neodkladnou starosťou presadzovať homosexualitu ako niečo normálne a rovnocenné a pohoršovať tým aj malé deti, tak si sama píše rozsudok. MENE TEKEL FARES.
Mnohé zložitosti sa teraz riešia a chcú sa doriešiť aj vo svete, aj v Cirkvi. Človeku okolo toho všeličo víri v hlave, ale potom si povie, že "Blahoslavení sú tichí..." a radšej drží hubu a ani nič
nenapíše. Treba sa v týchto zložitostiach a možných pohoršeniach asi spoľahnúť na Božiu Prozreteľnosť. On nám dá poznať, čo a kedy máme hovoriť a či dokonca písať. "Je čas mlčať a čas hovoriť..." / Kazateľ /
Citujem k téme o momentálnom úpadku Cirkvi môjho dlhoročného priateľa, filozofa Jozefa Siváka: "Tiež ma znepokojuje, ako sú na ústupe, spolu so zdravým rozumom, duchovno a posvätno. So zrovnoprávnením oboch Zákonov sa do kresťanskej liturgie zapracovalo násilie. Začiatky sú v stredoveku, spojené so vznikom protestantských hnutí so starozákonným ideovým pozadím, vyúsťujúcich až do náboženskej inkvizície na oboch stranách. Iste sa to nedá zúžiť na otázku, či sa Cirkev / ne / mala nechať vyprovokovať, ale horšie je, že miesto snahy o integráciu týchto hnutí sa vydala cestou globalistického ekumenizmu.
/ Ekumenizmus je škodlivý aj vo filozofii /. Svedčí o tom aj zriadenie akejsi Medzinárodnej cirkevnej teologickej komisie, ktorá v roku 1999 vydala dokument pod názvom "Spomienka a zmierenie. Cirkev a chyby minulosti." Odvtedy si Cirkev strieľa do nôh a samotná "kajúcnická" cirkev je už v štádiu verejnej podpory zvráteností, ktorých sme svedkami, aby mohla ešte aj ona, okrem svojich služobníkov, ovládať aj všetok Boží ľud, čo sa nemôže podariť. A už v jej radoch sa rozmáha kontrareformné hnutie. Núka sa analógia s ríšami, ktoré zanikli a adjektívum "rímska" má v názve aj táto cirkev.
Jednu z príčin vidím v tom, že naša Cirkev sa doteraz nevysporiadala so svojou "spoluprácou" s bývalým režimom a nanajvýš sa zaradila medzi jeho obete a kritikov. Miesto práce na obnove vinice Pánovej, viery a vlastného sebavedomia, sa pod zámienkou návratu do lona Cirkvi v záujme jednoty, utiahla do svojich slonovinových veží, hradov, kostolov a fór, prenajímajúc do katastra zapísané nehnuteľnosti mafii. Dnes to je jedno reakčné kozmopolitné teleso - aspoň hierarchia sa takto správa - nereagujúce na meniaci sa svet s novými príležitosťami."
Modlite sa za mňa, ako aj ja za vás a spolu za Cirkev. Ešte sme len mudrovali a neodporovali hriechu až do krvi... / List židom 12, 4 /

 

21.
Neobetujme sa, dobre sa majme, a hlavne nebojujme,
ale nečakajme, že sa našej slobody niekto iný ujme.

21. 11. 2024

     Či sa to týka osobnej slobody a či slobody spoločenstva, vyžaduje si to určitú sebaúctu. Miesto toho vidíme priam orgie nenávisti, zmanipulovanosti a poštvanosti jednej časti národa voči jeho ďalšej časti a neuveriteľné pohŕdanie určitej jeho skupiny voči všetkým iným skupinám. Neúcta, zhnusenie a odpisovanie iných vydávajú svoje smradľavé kvetenstvo. Kde sú korene tohto zla a na akom hnilom podklade vyrastajú tieto všeobecne škodlivé a jedovaté výhonky?
Možno aj preto som taký pevný a neodbytný vo svojich nekompromisných a odvážnych vyznaniach, že som vedomosti získaval nielen z mnohých kníh, ale hlavne od živých ľudí s ich bremenami, problémami a ťažkosťami, ľudí nespravodlivo ubitých, pohŕdaných a nakoniec zakopaných bez štipky úcty, pochopenia a milosrdenstva.
Preto je aj mne osobne ľúto, že mnohí ctihodní so mnou nekomunikujú a nediskutujú. "Kto uveril našim slovám a komu sa zjavila ruka Pánova?" Takto nejako sa vyjadrujú dávni proroci. Dnešní ctihodní ignoranti akoby si neuvedomovali, že ich naozaj ctihodný a nimi žiaľ len formálne proklamovaný vzor Ježiš Kristus sa nikdy nechoval tak ako oni.
Pri pohľade na tieto až samovražedné procesy uvažujem, čím sa líšime od našich bratov zvieratiek, ako im pekne hovorí svätý František. Žiaľ, vychádza mi to tak, že človek je jediný tvor, ktorý dokáže úmyselne a vedome konať zlo. Nestavia sa urputne len proti Bohu, ktorého považuje za niečo nekonkrétne, ale aj proti konkrétnym a živým ľuďom okolo seba. Je niekedy až zarážajúce, ako sa prakticky a výrazne prejavuje medzi ľuďmi ignorancia, nevďačnosť a netolerancia, najmä medzi tými slovne tolerantnými a zmierlivými. 35 rokov od revolúcie nehy a slobody! Nenávisť a rozdelenie sú bežné a vôbec nie nežné. Ako možno pomôcť takýmto suverénnym posudzovačom a odsudzovačom všetkého a všetkých? Temnej minulosti, čierno - bielej prítomnosti a aj žiarivej budúcnosti? Často vôbec nijako. Preto aj pojem peklo asi má svoj hlboký a možno aj konkrétny a reálny zmysel.
Ježiš nám hovorí jasne: "Prečo mi hovoríš dobrý? Dobrý je jedine Boh." Všetko ostatné má chyby a je kritizovateľné a reformovateľné. Ale všetko s korením dobroty a úcty aj k mnohým ľuďom neoblečeným do svadobného rúcha. A hlavne aj modlitbou za nich, teda za našich vedomých, podvedomých a hlavne nevedomých nepriateľov a škodcov.
Akosi sme po koncile stratili úctu k Bohu a to je asi hlavný problém. Uctievanie človeka je jasná modloslužba, ale asi nie všetci to jasne chápu. Zápas bude zrejme pokračovať až do záveru všetkého.

Oremus! Modlime sa!

 

Vlastný doslov

24. 11. 2024

Je to paradox, ale gymnázium som absolvoval s odretými ušami. lebo ma prijali na prírodovedný smer a dosť som sa tam trápil a naopak, filozofickú fakultu som nedokončil, hoci som mal samé jednotky. Aj mafiáni vedia, že kto veľa vie, tak na to doplatí...
Poslednú skúšku som absolvoval u prof. Matúša Kučeru. Ten mi povedal, že mi dáva jednotku na dlh, lebo čaká odo mňa oveľa viac. Dúfam, že som svojou tvorbou ten dlh aspoň trochu splatil.
Som momentálne veľmi unavený životom, možno sa po výmene kolien ešte vzchopím, ale nie je to vôbec isté.
Celý život som robil nekvalifikovanú prácu a iste aj 40 kilové krabice s knihami a 5 metrov vysoké regále prispeli k stavu mojich nôh. Ale kontakt s tými ľuďmi naspodku je asi nenahraditeľný. Nemyslím teraz asociálov a bezdomovcov, ale ľudí, ktorí často zúfalo zápasia o slušnú a pritom poctivú existenciu seba a svojej rodiny. Ich osud by mal byť najväčšou starosťou aj Cirkvi, aj štátu. Potom budú peniaze aj pre tých, čo nemôžu a nechcú robiť. Uvidíme, čoho sa ešte dožijeme…
Zlo je tu a existencia meniaceho sa sveta by bez neho nebola možná. Dokonalé dobro totiž nielen nedáva možnosť zmeny od zlého k dobrému, ale vlastne vôbec žiadnej zmeny. Preto nekritizujme Boha za zlo a utrpenie, bez ktorého by neexistoval svet, ani my. Aby ste ma nepovažovali za bezbrehého fantastu, odvolám sa na vraj posledného polyhistora Gottfrieda Wilhelma Leibniza, ktorý definoval svet ako najlepší z možných, pretože inak by Boh nebol dobrý. Táto definícia vedca s mozgovou kapacitou oveľa väčšou od mojej, je mi dlhoročnou posilou.
Nestrácajme teda nádej, pretože často si myslíme, že bojujeme so zlom, ale pritom je to len boj s ľudskou hlúposťou. Takže dúfajme a modlime sa aj naďalej.
Prajem každému môjmu čitateľovi veľa síl a Božej milosti v jeho osobitnom, náročnom a zodpovednom povolaní a poslaní, či už klerickom, alebo laickom. Ježiš nás priateľsky vystríha: "Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím Otcom a kto ma zaprie, toho zapriem aj ja."/ Matúš 10, 33 a Lukáš 12, 9 /

 

Knihovník z roku 2014 – časopis ZRNO

Tu som bol ešte vo forme.
Stojím na rebríku a v ruke držím príručku o bezpečnosti pri práci.

 

Doslov od Miroslava Faktora - Strategické poznanie a konanie

Predkladaná kniha Vlada Gregora, Meditácie nie príliš medové VI.,je pokračovaním knižiek Svedectvo času I., II. / 1978 - 2015 / aMeditácie nie príliš medové I. - V. / 2015 - 2024 / Ide o súborfilozoficky ladených úvah o morálke a politike v kontexte aktuálneho
diania na Slovensku a vo svete v priebehu posledných mesiacov. Dnešnáhektická doba a túžba presadiť zdravú svetonázorovú koncepciu preslovenský národ z hľadiska večnosti, ho núti intenzívne písať, pretožeuž dnes jasne dovidí na koniec. Zmenil tón svojich dlhoročných úvahkvôli zhoršenému zdraviu a práve preto chce stále viac po sebe niečoúprimné zanechať,
Podobne ako v meditáciách z predošlých rokov, zostáva verný témeJežišovho posolstva a základom biblickej histórie. Ako filozof aprorok v jednej osobe odvážne upozorňuje cirkevných hierarchov, aby siuvedomovali, že zdokonaľovanie spoločenstiev väčšinou zariaďujú nierôzne inštitúcie, či už svetské, alebo náboženské, ale práve svätci aproroci, teda jednotlivci odhodlaní a schopní uvádzať veci na pravdivúa všeobecnú mieru. Je dôvtipne svieži a smelo nám radí, že naglobálneho ducha - neducha treba pružne reagovať, ale treba aj
okamžite odsudzovať zneužívanie tohto pochybného ducha na nezmyselné aničiace extrémy, zvonka aj zvnútra. Tvrdí, že Cirkev ako celokmomentálne slúži mocným a ako ešte nikdy predtým sa im aj totálneprispôsobuje a poeticky nám dáva nádej: "Sme naozaj ako nahí v tŕní,ale verme tomu, že to tŕnie nás preberie a prebudí."Citlivo vníma rozdiel vo viere detí a dospelých, vo viere ľudínevzdelaných a praktických a tých rôzne vzdelaných a často príliš
teoretických. Úprimne a s pokorou konštatuje, aby hierarchická Cirkevúčinnejšie oznamovala Kristovo posolstvo. Lebo ak je teraz jejneodkladnou starosťou presadzovať homosexualitu ako niečo normálne arovnocenné a pohoršovať tým aj malé deti, tak si sama sebe píšerozsudok. V týchto zložitostiach a možných pohoršeniach sa určitetreba spoliehať na Božiu Prozreteľnosť. On nám dá poznať, čo a kedymáme hovoriť a či dokonca písať.
Autor aj v týchto posledných meditáciách nás povzbudzuje hľadať,skúmať a konať Božiu vôľu, čo je pre nás dôležitejšie, než akékoľvekúspechy, zázraky, prednosti a predstihy - je to vždy príprava na smrťvo svätosti. Túžba plniť naše nedokonalé plány a presadzovať vlastnú
vôľu, vedie okrem nekritickosti aj k zbytočným sporom, ba aj k vojnám.Či je teda v politickej oblasti, alebo v oblasti viery - snažme sa odokonalosť a dobré projekty, ale vážme si aj iných ľudí. Využívajmepriestor na ich poučenie a posilnenie, ale viďme aj svoje slabosti anedostatky.
Všetci na Slovensku sme potešení úprimnou snahou veriacichintronizovať Ježiša za Kráľa Slovenska. Autor správne hovorí, že satreba zamerať na posolstvo a plnenie vôle jeho Otca. Hlavnenapodobňovať Ho svojím životom - elimináciou hriechov a napomáhaním vláske a porozumení s blížnymi, aby ľudstvo utkané z rodín a národovsprávne rozlišovalo dobro a zlo a cieľavedome si volilo dobro, aj keďje to ťažké a bolestivé. Aby mali na pamäti, že dobro a láska sivyžadujú obetu a neustále vyprosovanie si milosti Múdrosti od Boha,ktorý nám, ako veríme, vždy pomáha. Proces intronizácie nespočíva vdeklarácii, ale v konkrétnom konaní veriacich.
Autor vyzýva našich historikov, ktorí chcú zanechať trvalú stopuv často úbohom slovenskom dejepisectve, aby prestali ľudí apriorideliť na dobrých a zlých. Treba byť kritický, aj voči Cirkvi, aj vočinárodu, ale nemôžeme bojovať proti vlastnej podstate, lebo takýto bojje márny. Väčšina už riadne prevychovaného slovenského národa si aniporiadne neuvedomuje, nakoľko sme upadli a rovnako aj celá našahistória, ba ani samotná existencia štátnosti nám už vôbec ničnehovorí. Plné poznanie našej histórie, ktorú nám nepíšu našineprajníci, je skutočne strategické pre naše prežitie medzi národmi,ktoré si strážia svojho národného ducha pre pochvalu Najvyššieho. Aksme teda vyradili prezidenta Tisa zo súťaže o najväčšieho Slováka, takpľujeme na samých seba a rúhame sa sami sebe, teda aj Bohu, ktorý násstvoril a umožnil nám žiť a slobodne sa rozhodovať. Nikdy smenetvrdili, že sme vyvolení a nechovali sa podľa pravidla, že našezáujmy sú nadradené záujmom národov, medzi ktorými žijeme. Uvádza ajvzácne svedectvo užitočné pre našich národných hospodárov: "Uždávnejšie mi jeden starý človek svedčil, že bol pritom, ako saprezident Tiso pýtal jedného žida, čo má robiť, aby ekonomikafungovala. Ten mu poradil, aby sa postaral o roľníkov. Ak tí budúprosperovať, bude prosperovať aj štát."
Vysvetľuje, že štvanie proti našej histórii je také intenzívne ajpreto, že ju vo veľkej miere tvorili kňazi, či už katolícki, aleboevanjelickí. Pripomína nám, že Ježiš, o ktorom nepochybuje, že jecentrom dejín, bol a je neprekonateľným vzorom správania, ktoré jediné
je cestou k večnému životu. Zanechal nám však možnosť ho chápať aneustále sa k nemu približovať. Bez tohto príkladu a vzoru by bolaapokalypsa taká krutá, že by ju neprežil nikto.
Aj v tejto poslednej knižke sa autor zamýšľa nad dedičnýmhriechom, ktorý ho priťahuje zhruba od šiestich rokov a pýtal sa na tomnohých múdrych a zároveň skromných ľudí, no všetci sa mu priznali, žetomu nerozumejú. Predstavuje nám logické úskalie teoretizovania sv.
Augustína, ktorý azda z nepochopenia robí z Boha konkrétnu apomstychtivú obludu. Veď predsa náš Nebeský Otec je dokonalý vo svojomotcovstve i v ostatných veciach a nemôže teda prekliať dieťa neschopnéspáchať hriech. Hriech nie je otázka dedičnosti, ale nedokonalej
ľudskej prirodzenosti, ktorá logicky pretrváva až do konca sveta.Múdro uvažuje o tom, že môžeme mať veľké a dokonalé vzory, alepredovšetkým si máme vážiť a zdokonaľovať vlastnú dušu. To znamenápredovšetkým to, aby sme nezávideli iným, že sú lepší, šikovnejší a
dokonalejší.
Uvažuje nad smutným paradoxom, že povýšenosť, nenávisť abezohľadný kariérizmus bývajú často u nábožných ľudí, ktorí saopakovane považujú za spravodlivejších a teda ich hriech je oveľaväčší a odpornejší ako u tých menších, ba aj väčších hriešnikov. Veru
podobajú sa na farizejov, ktorí vysmievali Ježiša, že je predavačomilúzií a heréz, že je hriešnik, ktorý predstiera svätosť a len onimajú právo na nebo a kázanie, pretože žijú v dokonalej svätosti.
Autor s veľkým žiaľom rekapituluje svoj celoživotný duchovný bojv nádeji, že šialenstvo, ktoré sa teraz deje, už - už pominie. Akokeby spadlo peklo na zem a získalo plno služobníkov. Po rokochprichádza na to, že asi základný rozdiel medzi nami a zvieratami je
ten, že my dokážeme úmyselne a zámerne robiť zle. Mnohí mu vyčítajúkritiku Cirkvi a pápeža. Kritiku však treba rozlišovať. Lebo jekritika dobromyseľná, ktorá chce veci zlepšovať a je kritikazlomyseľná,ktorá chce škodiť a ničiť.

Svoje vedomosti získaval nielen z mnohých kníh, ale hlavne odživých ľudí s ich bremenami, problémami a ťažkosťami. Ľudínespravodlivo ubitých, pohŕdaných a nakoniec zakopaných bez štipkyúcty, pochopenia a milosrdenstva. Píše svoje úvahy s radosťou, alezároveň so smútkom konštatuje, že od roku 1978 naznačuje, ženáboženstvo sa zase a opakovane dostalo do slepej uličky a nikto toznovu nechce počuť. Taká je veru dlhodobá história ľudskej spásy a čimodernejšie záchrany. Dňom jeho druhých narodenín je 17. júl, kedyzažil ťažký úraz, po ktorom ho lekári tri mesiace dávali dokopy. Stalosa to tri dni potom, ako 13. a 14. júla 1975 vyhral MajstrovstváČeskoslovenska v dorasteneckom desaťboji. Cíti, ako slabne a stáva saotvorenejším, pevným a neodbytným vo svojich nekompromisných aodvážnych vyznaniach, no dokáže byť pritom voči sebe stálekritickejší. Zažil a aj videl veľa bolesti, fyzickej aj psychickej,dokonca viackrát precítil aj blízkosť smrti a preto a napriek tomudenne ďakuje Bohu za milosť a talenty, ktoré mu týmto spôsobom

 


                              Vlado Gregor               gregigregor58@gmail.com

 

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!

1 2 3 »