Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


32. Ak chce človek a či národ na tom svete ostať, občas sa musí vedieť aj sám seba zastať.
1. 5. 2016

            
     Je veľký problém obhajovať presadenie a prežitie malého národa a takisto vedieť v ňom vzbudiť pocit ľudskej dôstojnosti. Štúrovskí básnici vzdychali: "Idú roky zo sta do sta, zem cudzinou nám zarostá. Kto slovenskej pravde žije, pekelná ho krivda bije." Čím je národ
menší a slabší, tým potrebuje silnejšiu vieru v seba a vo svoj zmysel. Vidíme to nakoniec aj u Čechov a Maďarov, ktorí sú od nás početnejší, ale takisto sú to entity odsúdené na existenciu medzi omnoho väčšími spoločenstvami.

     Hovorilo sa ešte za prvej Československej republiky, že "my jsme bratři, ale naše kapsy nejsou sestry". Je ťažké udržovať rovnocennosť a spravodlivosť vo vzťahoch medzi národmi a asi je to nie celkom a bezo zvyšku realizovateľné. Pri rokovaniach o osude nedávnej federácie sa chodilo rokovať po hradoch a zámkoch a niektorí naši predstavitelia ochotne podpisovali všetky dohody, aj keď vedeli, že ozajstná snaha o rovnoprávnosť sa tu nevyskytuje. Nech im to národ odpustí.

     Tie snahy a túžby po svojom vlastnom zmysle a pokojnom mieste pod slnkom vidíme aj v Biblii, zvlášť v Ezdrášovi, Nehemiášovi a knihách Makabejských. Je vždy otázka, nakoľko je tento cieľ realizovateľný bez disciplíny a celkom určitého vymedzenia voči okoliu. Svedčí o tom aj ten paradox, že Jeruzalem znamená Mesto pokoja a pritom o žiadne iné mesto sa toľko a tak dlho nebojovalo.

     V Biblii sa vyskytujú aj krásne a prorocké texty o tom, že každý bude mať svoje pole a svoju vinicu a nikto iný a silnejší ho nebude oberať o jej plody. Znie to ako fantázia, ale súčasná globálna mašinéria, ktorá chce všetko zvládnuť racionálne a už naozaj nanovo, nie je o nič menej fantazijná, ba povedal by som, že je až fantazmagorická.

     Je to problém všeobecných pravidiel a snáh o racionálne zásady, že vynechávajú z dejín tajomstvo, Božiu Prozreteľnosť a Božie riadenie. Lebo v mnohých veciach sme tak jednotlivci, ako aj skupiny či národy, odkázaní na tú Božiu milosť a posilu. Preto sa niekedy
vyčíta katolíckej Cirkvi, že je nacionalistická, pričom často bránila len holú existenciu národa, medzi ktorým účinkovala a bola mu aj za čosi vďačná.

     Tak ako medzi jednotlivcami je nevyhnutné vzájomné odpúšťanie a úctivé uznanie, takisto je to potrebné aj medzi národmi, či už väčšími a či menšími. Netreba pritom zabúdať na starodávnu skúsenosť, že keď myš zaženieme do kúta, zmení sa na leva...
     Majme teda pred očami ten biblický ideál, že lev sa bude pásť s baránkom, ale neverme, že sa to stane bez nevyspytateľnej a tajomnej Božej pomoci. Nech nám k tomuto pochopeniu pomáha aj naša Matka Sedembolestná, ktorej mesiac sa práve začína.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

33. Páči sa svätému Duchu toľko zbytočného vzruchu?
Turíce 2016

Čo povedať k súčasnému stavu Cirkvi na Slovensku? Modernejší teológovia kritizujú adorácie a pritom sami na svojich fórach adorujú Bezáka, Františka a nemeckých teológov a ak ich niekto neadoruje presne tak ako oni, zakážu mu tam chodiť. Ako sa vôbec odvážia hovoriť o otvorenosti a tolerantnosti?

     Čo sa týka stavu celosvetovej Cirkvi, mám silný pocit, že ak odbúrame z kresťanstva Tajomstvo a znehodnotíme sviatosti, neostane nám nič, ale vôbec nič...
     Možno sa vám zdajú moje poplachy príliš apokalyptické, ale ak sa zamyslíme nad dejinami Cirkvi, balansuje na hranici apokalypsy takmer neustále a vôbec sa nedivím Kristovým obavám, či ešte nájde vieru na Zemi pri svojom druhom príchode. Myslím si, že je nad slnko jasnejšie, že sa rafinovane, salámovou metódou a nesmierne tvrdo presadzuje akési celosvetové synkretické náboženstvo, vyznanie bez soli, chute a vône...
     Milí moji, Kristus iste hovorí o milosrdenstve, ale prízvukuje nám aj to, že kto nezhromažďuje s ním, rozhadzuje a natvrdo informuje učeníkov, že ak ich niekde neprijmú, nech si otrasú aj prach z nôh a tomu mestu bude v deň súdu horšie ako Sodome a Gomore.

     Neustále sa nám pripomína, že sa máme prispôsobovať tomuto svetu a novodobým problémom, ktoré si do veľkej miery on sám vytvára a generuje. Kde nájdete podobný prístup v evanjeliu? Začína sa úplne popierať potreba zvestovať Kristovu blahozvesť a nie rady, ale príkazy, ktoré nám dáva. On to nenavrhuje akosi milosrdne, ale prikazuje nám, aby sme sa navzájom milovali. To chce svojich nasledovníkov naučiť aj tou známou scénou umývania nôh, ktorá sa v poslednom čase všemožne modifikuje a upravuje. Ak je židovstvo v poriadku, načo ten Kristus prišiel a nechal sa ukrižovať? A je v poriadku islam? Nie je to totalitná ideológia, ktorá si tým Alahom len vylepšuje dekórum?

     Pozrite sa, milí moji, iste nás chytá za srdce osud utečencov z krajín falošného proroka. Neboli by sme ľudia, keby nás nedojímal krutý systém, aký sa tam vytvoril a ku ktorému sme aj my kresťania prispeli svojou hlúpou toleranciou k ešte hlúpejšej netolerancii. Problémy si teda vyrábame aj my sami a pramenia hlavne z nesmiernej chamtivosti, hlavne po "božskej" rope. Áno, tisíce hynú pri svojich cestách do vysnívaného európskeho raja, ale ten vraj nám rovnocenný islam likviduje milióny kresťanov a deje sa to všade a od jeho úplných počiatkov, priamo od vzniku. Existuje hlúpejší posmech, než robiť si žarty z toho, že strach veliký padol na Poniky? Koľké milióny vykrvácali pri Poitiers, Lepante, Viedni, Moháči, Kosovom poli, pod bičom Zlatej hordy a všade inde, aj momentálne?

     Na záver by som duplikoval, že tak, ako kedysi začala renesancia antiky, mala by sa momentálne v našej európskej a kresťanskej civilizácii začať renesancia zdravého rozumu. Blížia sa nám svätodušné Turíce, prestaňme sa podobať na cvičené opice!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


   PRINT RSS

             
Hlavná stránka