"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka
Google Translator

List ministrovi spravodlivosti SR Danielovi Lipšicovi

          
           
           
Orlové 24. 11.2003

Vážený pán minister Lipšic,

hovorí sa, že za najväčšie úspechy Antikrista možno považovať, keď má na sebe rúcho vysokého cirkevného hodnostára, alebo oblek kresťanského politika. Aj keď Vás osobne radím do kategórie Antikristovho dorastenca, pevne verím, že Vaše pokrytectvo, farizejstvo a pretvárky Vás neskôr zaradia do kategórie ostrieľaných Antikristových služobníkov, ako sú napr. Ján Čarnogurský, František Mikloško, Pavol Hrušovský, Vladimír Palko, Ladislav Pittner, Július Brocka a im podobní. Je vrcholom cynizmu, pokiaľ vyzývate sudcov k odvahe a sám ste zbabelec. Budem dokumentovať.

Zaručene Vám neušlo, ako 30. októbra 2001 chránenec KDH Ján Lángoš v relácii Sito v TV Markíza tým najodpornejším a najzákernejším spôsobom vedome hanobil a urážal statočného sudcu z Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ľubomíra Samuela. Obvinil ho, že v 80. rokoch súdil a odsúdil katolíckych aktivistov - katolíckeho kňaza Jozefa Labudu a Emíliu Kesegovú. Dokonca nezabudol pripomenúť, že sa jednalo o monsterproces.

V tom období ste bol štátnym tajomníkom na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré riadil Váš súkmeňovec JUDr. Ján Čarnogurský. Obaja ste vedeli, že sa jedná o hrubé a dezinformačné klamstvo, no obaja ste mlčali. Veď samotný Čarnogurský túto kauzu spracoval aj knižne. Kniha vyšla v roku 1990 a mala názov: Väznili ich za vieru. Bolo tam sedemnásť príbehov, a táto kauza mala nadpis: Jozef Labuda a Emília Kesegová. Tu sa jednoznačne vyvracajú Langošove klamstvá. Píše sa tu, ako odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici oboch oslobodil, dokonca až dvakrát, čo malo veľmi nepriaznivé následky pre dotyčného predsedu senátu, ktorým bol práve Lángošom osočovaný JUDr. Ľubomír Samuel.

Taktiež si kladiem otázku, prečo Čarnogurský v tej knihe nenapísal meno tohto statočného sudcu? Prečo ako minister spravodlivosti po vedojmom Langošovom osočovaní v TV Markíza si tohto sudcu nezastal, a neuviedol veci na pravú mieru? Možno aj preto, že nad sudcom Samuelom komunisti nedržali ochrannú ruku, ako nad klanom Čarnogurských. Mimochodom, nechcel by slovenskú verejnosť oboznámiť o tom, ako 7. novembra 1969 v byte pána Bišťana v Modre, ktorý bol zaťom Šaňa Macha/ktorý tam býval, kde v prítomnosti vtedajšieho člena predsedníctva ÚV KSS L. Novomeského, ktorého žena bola sestrou ženy Š. Mácha, dostal dnes už nebohý P. Čarnogurský list, ktorý mal v období normalizácie ochrániť klan Čarnogurských? Tento list bol neskôr u dotyčného pri domovej prehliadke ŠtB zaistený.

Pokiaľ si myslíte, alebo máte pocit, že so sudcom Samuelom sa poznám osobne, tak musím konštatovať, že nikdy v živote sme sa nevideli. Dostupné materiály o ňom som získal od JUDr. Vladimíra Kolníka, bývalého okresného prokurátora v Žiline, neskôr zlikvidovaného nacionálno-fašistickou slotovskou luzou, za účinnej pomoci pretransformovaného komunistického zločinca Gašparoviča a eštebáckeho konfidenta Bacha. Dva na sebe nezávislé zdroje z Banskej Bystrice mi taktiež zdokumentovali, že sa jedná o jedného z naj statočnej ších sudcov pred, ako aj po novembri 1989.
Je taktiež vrcholom cynizmu, že po tomto všetkom ako novozvolený minister spravodlivosti ste z amorálneho podliaka Lángoša urobil svojho poradcu, a neskôr, zásluhou Antikristovej organizácie KDH sa stal predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa.

S listom zasielam aj dve prílohy ohľadom tejto kauzy: Bezcharakterný exminister Lángoš, kontra statočný sudca Samuel a Otvorený list Jánovi Langošovi.

Slovo na záver: Nedávno s Jánom Čarnogurským vycvičil istý žilinský sudca Pavol Polka, ktorý odmietol splniť jeho nariadenie o preukázaní majetku. Keby vtedajší minister nehral pred Bohom pokryteckú úlohu, nepochybujem, že by sa bol dozvedel, že majetok sudcu Polku zveľaďovala jeho manželka, ktorá bola ešte v roku 1998 riaditeľkou jednej z firiem istého Mikuláša Nadašiho, nar. 10. 12. 1936, špičkového agenta ŠtB a KGB. Cez túto firmu sa tento veľkopodvodník a spolupracovník viacerých tajných služieb snažil sprivatizovať slovenský TELEKOM. Aj to len dokazuje, akí diletanti nominovaní za KDH boli a sú v tajných službách a na ministerstve vnútra, keď napr. neboli schopní zaregistrovať zvláštny vzťah medzi Nadašim a sudcovým bratom Ladislavom Polkom, keď tento pracoval v bezpečnostnom aparáte.
Keby sa taktiež boli zaoberali istým Štefanom Polkom, ktorý bol 15. mája 1945 v skupine partizánskych vrahov, ktorí v obci Divina postrieľali bez príčiny 10 nevinných slovenských občanov, a aký bol rodinný vzťah tohto vraha k sudcovi Polkoví a poslancovi Polkovi. Alebo, kto sa napríklad mohol na žilinskom súde, kde sa dotyčný spis nachádzal, pokiaľ tam už nie je, snažiť o jeho likvidáciu?


Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS
Hlavná stránka