"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka
Google Translator

List Úradu vlády SR 2

     Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica
Orlové 10.01.2004
           
           
Vážení
ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Námestie slobody l
813 70 BRATISLAVA
           
           
           
VEC: Oznámenie o zločineckých a štátno-teroristických skupinách či skupinkách,
ktoré sa stotožnili s marením vyšetrovania štátneho terorizmu a o ktorých
Mikuláš Dzurinda nejako pozabudol hovoriť či informovať verejnosť,
alebo Úrad špeciálneho prokurátora. Možno aj preto, lebo sám do takejto
skupiny od októbra 1995 patrí.
           
           
Začiatkom augusta 2003 Mikuláš Dzurinda verejne vyhlásil, že na Slovensku pôsobí skupinka, ktorá ohrozuje bezpečnosť štátu a škodí jemu a SDKU. V polovici augusta 2003 vypovedal o skupinke na prokuratúre, kde sa odvolal na materiály zo SIS.

Pokiaľ si človek znalý veci prečítal túto výpoveď, ktorú 9. decembra 2003 uverejnil denník SME a následne, 10. decembra 2003 v tom istom denníku boli uverejnené vyjadrenia. tých, o ktorých vo svojej výpovedi hovoril, musel prísť k záveru, že buď sa jedná o vypočítavého profesionálneho klamára s prvkami paranoidných bludov, alebo politického manipulátora, zakrývajúceho svoju zbabelosť a ekonomické zločiny.

Píše sa 11. október 1995. Zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu Vladimír Mečiar, v tom čase predseda vlády SR verejne vyhlasuje a dopredu oznamuje, že bude mariť a zasahovať do vyšetrovania únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Citujem: „ Vyšetrovatelia, ktorí dávali isté prísľuby, že by veci vedeli vyriešiť aj inak, sú z prípadu sťahovaní. Nemôžu takí ľudia vyšetrovať! Nastupujú noví, tuším, je tam teraz jeden z Banskej Bystrice, jeden zo Zvolena a jeden z Liptovského Mikuláša. Stredoslováci sa toho chytia, dúfam, že zjednajú nápravu, a ak došlo k únosu, tak to zverejnia, a ak nie, povedia aspoň, ako to bolo. "
Aj keď tieto autentické výroky zaznamenali niektoré noviny, napríklad Národná obroda 13. 10. 1995, NOVÝ ČAS 19. 10. 1995, Pravda 20. 10. 1995, orgány činné v trestnom konaní mlčali. Tvrdím, že § 167 Trestného zákona - Neprekazenie trestného činu porušili vedome. Nemožno sa tomu ani čudovať. Veď GP SR, ako aj MV SR boli v tejto kauze len poníženými služobníkmi a lokajmi politických zločincov a štátnych teroristov z vtedajšej ponovembrovej vlády a parlamentu.
Aj keď objektívne musím priznať, že zločinecká a štátno-teroristická skupina, ktorá za týmto účelom vznikla, bola mimoriadne silná. Tvorili ju: vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, vtedajší generálny prokurátor Michal Vaľo, vtedajší minister vnútra Ľudovít Hudek, vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa a vtedajší dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Róbert Vlachovský.

Skutočnou tragédiou ale bolo, že hoci o tomto sa hodnoverným spôsobom dozvedelo aj 150 poslancov NR SR, všetci zbabelo mlčali. Pričom všetci dobre vedeli, aké znenie má § 168 Trestného zákona - Neoznámenie trestného činu. Dovoľujem si pripomenúť, že svojím

           

mlčaním a zbabelosťou sa z týchto poslancov stalo nielen 150 spolupáchateľov, ale aj 150 zločincov a zbabelých občianskych núl.

Mnohí z týchto poslancov sú nielen v terajšom parlamente, ale Pavol Hrušovský je jeho predsedom a Béla Bugár jeho podpredsedom a Mikuláš Dzurinda je dokonca predsedom vlády, Vladimír Palko ministrom vnútra, Ladislav Pittner riaditeľom SIS, Eduard Kukan ministrom zahraničných vecí, Pál Csáky podpredsedom vlády, Ivan Šimko bol donedávna ministrom obrany. Mohol by som menovať množstvo ďalších.

Vrcholom politického, ale aj občianskeho hyenizmu týchto spolupáchateľov štátneho terorizmu, ako aj marenia jeho vyšetrovania bolo, že svoju predvolebnú kampaň v roku 1998 založili aj na odhalení a potrestaní týchto zločinov. Ľudia im uverili a naleteli. Ukázalo sa, že politickí zločinci, či už koaliční, alebo opoziční, sú tu ako jedna rodina.

Verejne obviňujem nielen týchto politikov, ale aj MV SR a GP SR, že svojou nečinnosťou, zbabelosťou a pohŕdaním so zákonom vtom čase umožnili, aby politický zločinec a štátny terorista Vladimír Mečiar sa mohol stať v marci 1998 zastupujúcim prezidentom a amnestovať nielen tieto zločiny, ale aj seba samého. Neexistuje na svete taký štát, o ktorom by rozhodovalo toľko zločincov a štátnych teroristov, ako je to na Slovensku.

Kópiu tohto listu zasielam na Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR s tým, aby to považovali za posledný pokus z mojej strany, aby očistili Slovenskú republiku od predstaviteľov politického zločinu a štátneho terorizmu nielen v slovenskej vláde a parlamente, ale aj vo vlastných radoch. V prípade ďalšieho ututlávania budem nútený používať také metódy, ktoré budú prinášať aj výsledky, no s primeranou hanbou a blamážou pre Slovensko.

Vladimír Pavlík


 
   PRINT RSS
Hlavná stránka