Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Zneužité učenie Krista na ideologické ciele

Kto stojí za podporou Kotlebu a jeho zasvätením Slovenska Bohu a Panne Márii?

https://twitter.com/VladimirPavlik1

https://vk.com/vlado.pavlik  

Ako uviedol portál aktualne.sk  v príspevku s názvom „Píšu pre konšpiračný web a hája vojnový slovenský štát. Ako sa k ich financovaniu postaví nová vláda?“ https://www.aktuality.sk/clanok/759771/slovensky-stat-obhajuju-stale-ako-sa-financiam-pre-nich-postavi-matovicova-vlada/ kňaz Ján Košiar spolu so zvolenským kňazom Václavom Kocianom zasvätil Kotlebovu ĽSNS Bohu a Panne Márii.

Ja osobne si to vysvetľujem tak, že vlastne týmto zasvätením preniesli na Boha a Pannu Máriu všetko to zlo, ktoré tu Kotleba predstavuje, ako aj to, že ho berú pod svoje ochranné krídla, napríklad v šírení nenávisti voči rómskej komunite, kde cez rôzne bludy, konšpirácie a klamstvá, že sa jedná o najväčších ekonomických a sociálnych parazitov na Slovensku, sa snaží prekryť každoročné miliardové rozkrádačky členov ponovembrových vlád, parlamentov, oligarchov, finančných skupín, bielych golierov, no nielen to – ZBABELO MLČÍ O TOM, AKO MASOVÍ VRAHOVIA Z VYSOKEJ POLITIKY A EKONOMIKY CEZ VYKRÁDANIE ZDRAVOTNÍCTVA, KAŽDOROČNE DOŽENÚ K PREDČASNEJ SMRTI NIEKOĽKO TISÍC NEVINNÝCH OBČANOV – A TO VŠETKO BY TERAZ MALO BYŤ V MENE BOHA A PANNY MÁRIE.
Toto zasvätenie názorne ukázalo, že kňazi Ján Košiar a Václav Kocian stratili rešpekt, pokoru a úctu pred samotným Bohom a Pannou Máriou, že sa riadia krédom – NAOKO SA K BOHU HLÁSME, V SKUTOČNOSTI ANTIKRISTOVI SLÚŽME, pričom Kotleba splnil všetky predpoklady, aby bol plnohodnotný člen tejto Ríše Zla.
 
Ján Košiar,  je  rytierom Rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme a členom občianskeho združenia, ktorého predsedom bol roky  Arpád Tarnoczy  člen rádu Maltézskych rytierov.
Vedia vôbec slovenskí veriaci kto stojí za podporou Kotlebovej ĽSNS?

Vladimír Pavlík


K ďalšej predĺženej ruke jezuitov patrí napríklad  rád Maltézskych rytierov, Opus Dei, Preláti svätého kríža, Katolícka akcia a ďalšie, ktoré takmer všetky pôsobia aj u nás.

Maltézski rytieri

Chápadla Vatikánu a jezuitského rádu sú teda naprosto nekonečné a nespočítateľné. Jednou z organizácií, ktorá je jezuitami infiltrovaná, sú Maltézski rytieri, ktorú dnes v Čechách a na Slovensku vidíme ako charitatívnu zdravotnú spoločnosť. Avšak ich skutočné zámery popisuje už literatúra 60. rokov takto:

“Katolícki finanční magnáti sú politicky rozhodujúci silou katolicizmu, hoci nevykonávajú vždy navonok viditeľnú funkciu v katolíckej cirkvi. Zvlášť pápežsko-šľachtická skupina nevystupuje tak na svetlo verejnosti. Práve táto časť čiernej finančnej oligarchie hrá úlohu šedej eminencie v katolicizme. Členovia tejto skupiny sú organizovaní predovšetkým v ráde maltézskych rytierov. Je to organizácia medzinárodného rázu, ktorá vznikla z rádu Johanistov. ... Dnes udržuje asi 20 štátov diplomatické styky s rádom maltézskych rytierov. Rád má asi 6 000 členov. ... Maltézski rytieri ... snívajú o nastolení pápežsko-monarchistickej univerzálnej ríši, ktorej začiatky vidí v severoatlantických integračných snahách politikov NATO. Rád maltézskych rytierov skrýva svoje intrigy namierené proti národom a ľudstvu rozsiahlou charitatívnou činnosťou, ktorou vykonávajú hlavne v západoeurópskych krajinách. Vodca rytierov, tzv. veľmajster, je knieža Chigi, zástupca jedného z najstarších pápežských junkerských rodov.” (Karl A. Molnau: Hriechy politického katolicizmu, pravá tvár cirkevnej hierarchie, str. 46-47).

Vysoká európska šľachta sa v máji 2002 tajne zišla v Bratislave, aby vzdala hold slávnostnej investitúre (pasovaniu) slovenského šľachtica Árpáda de Tarnóczy za rytiera cti a oddanosti rádu maltézskych rytierov. Táto výnimočná udalosť bola starostlivo utajená pred novinármi, prísne bezpečnostné opatrenia zodpovedali významu prítomnej nobility. Do lavíc Konkatedrály svätého Martina sa posadili aj Habsburgovci z Viedne a ďalší vysokopostavení hostia.
To bude asi nejaký starý tajný spolok, niečo ako templári, napadlo mi, keď som sa dozvedel o pripravovanej udalosti. Teraz prešľapujem na chladnom mramore konkatedrály a medzi desiatkami vyobliekaných šľachticov hľadám známe tváre. Vidím ministra Jána Čarnogurského - rytiera rádu nemeckých rytierov, fotografa a šľachtica Karola Kállaya, dokonca z Viedne pricestovali arcivojvoda Michael von Habsburg s manželkou...
Je to prvá investitúra na území Slovenska od roku 1570, keď maltézski rytieri odišli z Uhorska, - zdôrazňujú význam udalosti ceremoniár investitúry Denis gróf Pongrácz a tajomníčka maltézskeho veľvyslanectva na Slovensku Ivanka Muchová.
Začala sa sv. omša. Maďarčinu, nemčinu a slovenčinu vystrieda vznešená latinčina. Do chrámu vchádzajú maltézski rytieri v čiernych rúchach, vedie ich sám veľkokomtúr Ludwig Hoffmana von Rumerstein z Vatikánu, omšu celebruje náš biskup Vladimír Filo. Latinčina, Mozartova hudba, tajomné znaky a obrady rádu... Mám pocit, že som sa preniesol o niekoľko storočí späť.
Árpáda de Tarnóczy na znak prijatia odeli do rúcha a dekorovali insígniou člena rádu zo šľachtickej cti.
Stredobodom pozornosti je Árpád de Tarnóczy. Tento potomok starého šľachtického rodu, bývalý poslanec a veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku, sa stal po slávnostnej investitúre pätnástym maltézskym rytierom na Slovensku. Deň pred obradom si zlomil na dvoch miestach ruku, bolesť však zvláda bez mihnutia oka.
Splnil sa mi sen, dúfam, že to bude na prospech celému Slovensku, - prezradil nám neskôr. Investitúra Árpáda de Tarnóczy potvrdila, že slovenská aristokracia predsa len existuje a môže napĺňať staré heslo maltézskych rytierov pomáhať chorým, opusteným a chudobným ľuďom.
Arcivojvoda Michael von Habsburg-Lothringen, vnuk posledného rakúskeho cisára Karola VI., s novoprijatým rytierom pri slávnostnej čaši vína.

Korene rádu siahajú do 11. storočia, keď v Svätej zemi vzniklo mníšske bratstvo založené talianskymi kupcami, ktoré ošetrovalo chorých a zranených kresťanských pútnikov. Prišli však križiacke výpravy, v Palestíne museli zabezpečiť aj ozbrojenú ochranu pútnikov, a tak sa z bratstva stal vojenský rád. Jeho zakladateľom bol roku 1120 burgundský rytier Raymond du Puy a novozriadený rád dostal náz
ov špitálníci alebo Johanisti, podľa rádovej nemocnice, ktorá stála v blízkosti kostola sv. Jána Krstiteľa v Jeruzaleme.
Členmi rádu bola vysokopostavená európska šľachta, ktorá zachovávala mníšske sľuby - napríklad aj sľub celibátu. Johanisti mali štatút a organizačnú štruktúru podľa vzoru templárov s tým rozdielom, že si aj naďalej ponechali vo svojich povinnostiach starostlivosť o chorých. V 13. storočí sa usadili aj na Slovensku, ich sídlom bola najmä Nitra. Johanisti sa postupne stali významnou vojenskou a politickou silou, ktorá bola podriadená iba pápežovi. Začiatkom 14. storočia dobyli ostrov Rodos, kde si zriadili nové sídlo a začali sa nazývať rodoskými rytiermi.

Ich najslávnejším obdobím je 15. storočie, keď úspešne prenikali do prednej Ázie, odrážali útoky Egypťanov aj Turkov. Roku 1530 dostali rodoskí rytieri od rímskeho cisára ako dar ostrov Malta a odvtedy sa im hovorí maltézski rytieri. Hoci rád si vplyv v Stredomorí zachoval, postupne strácal moc a majetky. Po Veľkej francúzskej revolúcii dokonca v roku 1798 stratil domovský ostrov Maltu. Až roku 1834 dostal rád povolenie natrvalo sa usadiť v Ríme, pápež zrušil niektoré mníšske sľuby a rád sa preorientoval na charitatívnu činnosť.

Na čele rádu stojí veľmajster Fra Andrew Bertie, pôvodom z Anglicka, zvolený spomedzi profesijných rytierov. Rád má medzinárodnú právnu subjektivitu a je členom OSN ako stály pozorovateľ. Maltézski rytieri dnes zabezpečujú charitu prostredníctvom vlastných nemocníc, domovov dôchodcov, útulkov pre bezdomovcov a malomocných, alkoholikov...

(Radoslav Igaz, Život 5/2002).

Magnátmi medzi maltézskymi rytiermi sú znova tajní jezuiti, aj keď organizovaní dokonca v iných rádoch alebo organizáciách. Napríklad, Vladimír Mečiar bol vyznamenaný rádom Maltézskych rytierov priamo pri návšteve Jána Pavla II. vo Vatikáne v roku 1995 ako sám píše vo svojej knihe „Slovenské tabu“ (samozrejme, že to tabu platí pre slovenský národ – pozn. F. Š. ). V knihe hovorí: „V čase, keď cirkev dôraznejšie kritizovala vládu, vyhlásil som, že cirkev by mala postupovať tak, ako to bolo povedané v liste Svätého otca po návšteve Slovenska, ktorý poslal biskupom. Všetci spochybnili to, že existuje takýto list... , a opäť som bol klamárom. Tento list som dostal oficiálnou diplomatickou cestou priamo zo Svätej stolice, lebo išlo o vzťahy medzi dvoma štátmi. Jeden list je od pápeža Jána Pavla II. a druhý list od štátneho tajomníka, jeho eminencie kardinála Sodana. Ak som ho nezverejnil a zmieril sa s nálepkou podvodníka, tak len z úcty k cirkvi a pre vec cirkvi... (teda nie pre úctu k štátu ani k národu, vyznáva sa V. Mečiar – pozn. F. Š. ).

V rovnakom ráde bol dekorovaný aj bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster krátko po nástupe do funkcie. Boli azda takí naivní a vo svojej ješitnosti si neuvedomili, to príslovečné „niečo za niečo“? Skôr sa však dá povedať, že po návšteve vo Vatikáne obaja až pridobre vedeli o čo ide... Pretože, proces uzavretia zmluvy s Vatikánom rozbehol 19. 7. 1997 Vladimír Mečiar, vtedajší predseda Vlády Slovenskej republiky, keď sa stretol s členmi komisie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) v Trenčianskych Tepliciach, kde vyšiel s iniciatívou prípravy tzv. Veľkej zmluvy... A základnú zmluvu neskôr podpísal vo Vatikáne 24. 11. 2000 Mikuláš Dzurinda a štátny sekretár Svätej stolice kardinál Angelo Sedano. Národná Rada SR vyslovila so zmluvou súhlas až 30. 11. 2000, teda po jej podpísaní...

Je tiež nutné uvedomiť si, že skutoční (tajní) členovia maltézskeho rádu, držia vo svojich rukách veľkú moc a disponujú obrovským finančným kapitálom. Sú šedou eminenciou nielen Vatikánu, ale aj celého bankového svetového systému.
Po páde komunizmu, o ktorý sa kresťanská cirkev markantným podielom pričinila, môžeme sledovať jej dvojakú propagandu - otvorenú a skrytú.

Otvorená mediálna propaganda sa týka všetkých kníh, časopisov a novinových článkov, ďalej všetkých relácií v rozhlase, v televízii alebo v kinách a na internete.

Tu všade je katolicizmus postavený na úroveň pravého kresťanského náboženstva, je mu prisudzovaná monopolná náboženská úloha v celej Európe a je neustále verejnosti predkladaná ako najstaršie kresťanské náboženstvo existujúce už od dôb narodenia Ježiša Krista alebo dokonca už od dôb Starého zákona... Táto otvorená propaganda katolicizmu je uspôsobená pre všetky vekové vrstvy obyvateľov postkomunistických krajín. Stretávame sa s ňou napríklad nielen v reláciách a knihách pre dospelých či pre mládež, ale tiež aj pre tú najmladšiu vekovú kategóriu, a to hlavne pre ňu !

So snahou katolizovať všetky vrstvy obyvateľstva sa k tejto cirkevnej snahe nemôže predchádzajúca marxisticko-leninská propaganda šírená zo strany komunistických úradov a ZSSR, vôbec rovnať. Katolícky nátlak v médiách je intenzívny a silný. Ovšem ľudia ho nevnímajú tak citlivo ako marxizmus-leninizmus, a to z toho dôvodu, že je v nich predchádzajúca skatolizovaná Európa ešte zakódovaná, čo sa u púheho štyridsaťročného obdobia komunizmu povedať nedá. Inými slovami sú ľudia na katolícku cirkev zvyknutí viac než na komunistickú stranu.

To však nijako neoprávňuje rímskokatolícky systém k tomu, aby to zneužíval vo svoj ideologický prospech a aby si robil mediálnu reklamu na to, že je obľúbeným a uznávaným náboženstvom celej Európy, a že má preto právo deformovať nekatolícke náboženské presvedčenie a slobodné rozhodnutie u všetkých ľudí a najviac už u tej najmladšej generácie ľudstva.

Skrytá propaganda rímskokatolíckeho systému sa premieta aj do novín a časopisov. Veľa novinárov, rozhlasových a televíznych pracovníkov sú rímskokatolícki prostredníci, väčšinou z jezuitského, františkánskeho, dominikánskeho či iného rádu (viď napr. Katolícky týždenník č.27, 5.7.1998, str.11). Ich jedinou úlohou je neustála a nenápadná prokatolícka mediálna propaganda. V televízii sú vyberané filmy s prokatolíckou tematikou alebo zápletkou, v rozhlase počúvame rôzne prokatolícke diskusné relácie, hry, súťaže atď. A v novinách sú rôzne rubriky vyvyšujúce katolícke rády, pútnické miesta, svätých, kláštory, katolícku európsku “kultúru”, v kostoloch stále častejšie zaznieva moderná hudba…





Čo je Maltézsky rád

Zvrchovaný vojenský špitálny Rád sv. Jána z Jeruzalema, Rhodosu a Malty, je laický rehoľný rád s bohatou históriou siahajúcou až do 11. storočia. V súčasnosti sa venuje najmä charitatívnej činnosti po celom svete vrátane Slovenska. Je subjektom medzinárodného práva, diplomatické vzťahy udržiava s vyše sto štátmi.

Zdroje:

https://carli51.estranky.sk/clanky/s-astrologom-frantiskom-steffekom-/zneuzite-ucenie-krista-na-ideologicke-ciele.html

 https://myliptov.sme.sk/c/5696070/prvykrat-ho-zatkli-na-bozie-narodenie-ako-trinastrocneho.html

https://old.katolickenoviny.sk/6-2004-co-znamena-rytier-radusvateho-hrobu-v-jeruzaleme/

https://www.hlavnespravy.sk/kotleba-dal-zasvatit-seba-aj-ostatnych-kandidatov-lsns-bohu-marii-nasi-nepriatelia-bojuju-mecom-ten-nas-musi-byt-pozehnany/2056243

Krížom a mečom. Dvaja kňazi zasvätili Kotlebu a ĽSNS Bohu a Márii

 https://domov.sme.sk/c/22327881/dvaja-knazi-zasvatili-kotlebu-a-lsns-bohu-a-marii.html
https://svetkrestanstva.postoj.sk/54587/kym-bol-zosnuly-velmajster-maltezskeho-radu-ktory-obnovil-vztahy-s-papezom



   PRINT RSS

Hlavná stránka