"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Hodnoty, spravodlivosť a prezident


Ak budú občania uvažovať nad biedou a ťažkým životom, je na to krátka a rýchla odpoveď. Život je postavený na práci, tvorbe hodnôt a ich spravodlivom prerozdeľovaní. Keď je prerozdeľovanie hodnôt nespravodlivé, rastú rady chudobných. V lepšom prípade žije polovica spoločnosti z ruky do huby. Je to zásluhou tých, ktorí si privlastňujú jej celé hodnoty. Za toto zodpovedajú politici. Zmeny nie sú počasie a chudobní si musia lepší stav vydobyť.

Za posledných pár desaťročí vznikli extrémne majetkové a sociálne rozdiely. Vraciame sa do stredoveku. Vznikla vrstva novodobých feudálov a finančných aristokratov, po novom oligarchov. Vo vyspelom svete vznikli tieto rozdiely dedičstvom, technickými inováciami, vysokými výkonmi, nízkymi daňami a daňovými rajmi. Ozývajú sa výzvy z týchto radov o zdanení financií a majetkov. Slovenskí oligarchovia nič nededili, neinovovali, nevyrábali a takmer do jedného parazitením na štáte stámiliónové majetky získali. Na Slovensku sú extrémne bohatstvo a sociálne rozdiely na malé výnimky dôsledkom hlúposti, nezrelosti a zločinu politikov. Keď sa počas privatizácie rozkrádal o, Augustín Marián Húska povedal: "Čo na tom, že ja som bohatý a ty si chudobný, hlavná vec, že sme obaja Slováci". Húskovi zakontroval privatizátor Nafty Gbely Ivan Gašparovič: "Ja neviem, ale pokiaľ sa to tu všetko nerozkradne, na Slovensku pokoja nebude". Zločinom moci sme svetovou veľmocou. Občanom sa podsúva, že môžu cestovať, vlastniť vily, jachty, lietadlá, drahé vozy, môžu bývať aj na Manhattane, môžu šomrať, nadávať aj štrajkovať, veď majú to, čo chceli, čo ešte chcú, veď toto je tá demokracia.

Keď vtáka spoznáš po perí a človeka po reči, na politikov toto trikrát neplatí. Politickí eskamotéri podsúvajú spoločnosti šmejdy ako jej výhody. Spoločnosť sa každé voľby potáca v nádeji, že už bude lepšie. Občanovi ide o život, zadlžuje sa, prichádza o majetok, má jeden z najnižších príjmov v EÚ a politici si žijú v luxusných vilách vysmiati. Volebný úspech majú vlci v ovčom rúchu, oslovujúc práve trpiace vrstvy, sľubujúc im istoty. Ich život nemá so životom občanov už dávno nič spoločné. Stovky z nich vlastnia exkluzívne nehnuteľnosti, jachty a luxus v exotických destináciách na opačných stranách zemegule v anonymite ďaleko od očí občanov. Ich deti a rodiny tam už ako občania iných štátov žijú ako spravovatelia majetkov a stámiliónových účtov.

Privatizátori získali výrobné prostriedky v miliardových hodnotách zadarmo. Spoločnosť ovládla modla bezprácneho nadobúdania majetku, hodnôt a zisku z rozpredaja a prenájmu privatizovaných fabrík a objektov. Zničila sa priemyselná základňa štátu. Práca stratila morálne docenenie a zmysel. Príčiny nezamestnanosti zapustili korene v tých rokoch. Fabrika je liahňou technológov, organizátorov, zamestnávateľov, podnikateľov a platičov daní stabilizujúcich spoločnosť. Obdobie privatizácie bolo obdobím zrodu slovenských oligarchov. Dnes proces rozkrádania štátu pokračuje cez nasadené schránkové firmy drancovaním štátnych zdrojov a eurofondov. Ich podnikanie je iba kamufláž. Podnikanie v oblasti poľnohospodárskej výroby drasticky upadlo, pôda sa stala predmetom špekulácie a dotácie na jej extenzívne obhospodarovanie idú na účty chytrákov. Podnikanie v strojárenskej výrobe slovenskými firmami upadlo a v niektorých oblastiach už neexistuje. Stavebný podnikateľ, ktorý sa nedelí s objednávateľom práce o zisk, trie biedu. Moc si betónuje pozície. Zdvihli sa platy policajtov, vojakov, sudcov a prokurátorov. Príjem štátneho úradníka, politika, člena vlády a justície je desaťnásobne vyšší,  ako je príjem občana. 

Oligarchické firmy sú tichým spoločníkom a práčkou politikov a štátnych úradníkov. Zmyslom oligarchických firiem je vykrádať štát a štátne zdroje. Oligarchická firma vlastní sieť fiktívnych schránkových firiem a banku. Ich zmyslom je zneprehľadniť totožnosť prijímateľa finančných zdrojov cez schránkové firmy až po konečného prijímateľa. Konečný prijímateľ je tá istá oligarchická firma. Časť prostriedkov sa presúva na súkromné účty politikov a štátnych úradníkov v zahraničných bankách a časť zostáva na účte oligarchickej firmy. S týmito prostriedkami potom oligarchické firmy špekulujú v oblasti financií ;, finančných trhov, investícii a nehnuteľnosti vo svete. Za celé obdobie existencie Slovenska sa pod patronátom politikov oligarchickými firmami rozkradli financie štátu vo výške niekoľkých štátnych rozpočtov. Bohatstvo získané zločinom je zločinom bez rozdielu, či zločin spáchal bankový lupič, minister, alebo prezident. Zločiny sa nestali pred sto rokmi a je našou povinnosťou zločincom získané bohatstvo odňať a zločincov prísne potrestať.  

Bývalý konateľ strojárenskej firmy si vysporiadal vzťahy so spoločníkmi ich popravou. Firma dostala príspevok z eurofondov vo výške 3,5 milióna eur. 3,5 milióna eur je suma, ktorá stačí na technologické vybavenie strojárenskej firmy o 50 zamestnancoch. Je zrejmé, že suma 3,5 milióna eur bola vybavená jeho zásluhou. Keď peniaze došli, konateľ stratil význam. Partnerstvo je ako manželstvo. Firma je ich dieťaťom. Vzťahy sú testom. Keď zalistujeme v OR SR, je to Sodoma a Gomora. Právnici, politici, štátni úradníci a ich rodiny sú nastrkaní hlava nehlava vo firmách po celom Slovensku. Niektoré firmy sú založené iba za účelom zneužívania eurofondov. Ako môže fungovať fabrika v Trebišove, ktorej majiteľ žije v Bratislave? Ako sa majú na politiku eurofondov pozerať tí, ktorí sa roky trápia s firmami bez vzťahov, korupcie a akýchkoľvek dotácii?

Mimo zorné pole pozornosti spoločnosti je Slovenský pozemkový fond a veľkopodvody s pôdou. Na Slovensku operujú desiatky s politikmi sprisahaných ľudí, na ktorých sú podvodne prevádzané stovky a tisíce hektárov poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Občania stoviek obcí by sa divili, akých rodákov v minulosti splodila dedina. Títo podvodníci a noví majitelia, ani ich predkovia nemali s obcou a s pôdou nič spoločné. Pokračovaním podvodov s pôdou je vykrádanie eurofondov na jej extenzívne obhospodarovanie. Keď podvody s pôdou prejdú, za dvadsať rokov už nebude tých, ktorí si budú pamätať ani na svojich susedov. Aj o to dnes v Slovenskom pozemkovom fonde ide.

Ak budú občania uvažovať, ako je toto stále všetko možné, je na to náležitá odpoveď. Jedným zo zabudnutých programov pravicových strán bola transparentnosť, boj s korupciou a spravodlivosť. Tieto tri dôležité atribúty, ktoré pravicu v rokoch 1998, 2002 a 2010 vyniesli k moci, sa dnes z ich programov vytratili. Po zverejnených faktoch o Gorile kázať o morálke znamená aj pre otrlého politika mať silný žalúdok. V médiách sa dočítame, že to, čo urobil Róbert Fico s SPP, pripravoval Juraj Miškov ako minister. Čítame, že exžupan Pavol Frešo uprednostňoval sponzorov a podporovateľov SDKÚ a umožnil čerpať 20 miliónov eur z havárii bez súťaže. Politici s dôverou voličov hazardujú. Ak sa dnes politici pravice spoliehajú na krátku pamäť voličov a protificovský hnev a nevyvodia sebareflexiu, všetky nasledujúce  voľby budú sklamanie.

Slovensko je od výkopu jeho základov stavané na podvode. Pri delení Československa politici občanom tvrdili, že Slovensko je tisícročnou túžbou Slovákov. Na toto tvrdenie žiadny dôkaz neexistuje. Historických vodcov si privlastňujeme, vytvárame, dotvárame a udeľujeme im štátnické vlastnosti. Chrapúnčina, falošnosť, podvody, dlhé prsty, neúprimnosť, poddajnosť, hašterivosť a zrada sú slovenské národné vlastnosti. Tieto vlastnosti sprevádzajú Slovákov a politikov ako črevné parazity a zvykli si na ne. Politická scéna je mozaikou hodnôt a vlastnosti práve týchto ľudí. Ich výtvorom je morálny paškvil a pseudosystém. Pseudohodnoty deformujú každú oblasť života, politiku, vzdelanie, ekonomiku, kariéru, titul, súťaž, peniaze, majetok, políciu, justíciu a spravodlivosť. Keď chcú politici hovoriť o ekonomike a konjunktúre, mali by vedieť, čo im predchádza. Ekonomike a konjunktúre predchádza spravodlivosť. Hoci spravodlivosť nie je ekonomická disciplína, má na ekonomiku, konjunktúru a fungovanie spoločnosti vplyv najväčší. Kde sa nerešpektujú zákony, nefunguje ani ekonomika. Slovensko je krajina s takmer najvyššou nezamestnanosťou a najnižšou životnou úrovňou v Európe. Susedské štáty Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko sú krajiny s najnižšou nezamestnanosťou a najvyššou životnou úrovňou. Tento rozdiel má pôvod v zdielaných hodnotách.

V parlamentných voľbách 1998 spoločnosť ukázala, že sa vie vzoprieť moci na odpor. Voľby sa stali občianskou mobilizáciou. Bol to najväčší a najvážnejší občiansky odpor vyhlásený moci po novembri 1989. Zásadný obrat v spoločnosti vyvolali občianski aktivisti a občania. Vladimír Mečiar neprehral preto, že stratil podporu. HZDS a SNS vtedy získalo o 51 098 hlasov viac ako v roku 1994. Vladimír Mečiar prehral preto, lebo k volebným urnám prišlo voliť 84% voličov a pravicové strany získali ústavnú väčšinu. Tie postavili vládu. Aj vďaka mobilizácie občanov a občianskych aktivistov bol mečiarizmus porazený. Dnešnou úlohou Róberta Fica je beztrestnosť zločincov v radoch politikov a oligarchov za uplynulých dvadsaťtri rokov a majetkové status quo. Róberta Fica nemôžu poraziť politické strany, ktoré nemajú občiansku podporu. Róberta Fica môžu poraziť občianski aktivisti a občania.

Budú prezidentské voľby. Je známych zo desať mien prezidentských kandidátov. Médiá ignorujú a nespomenú osobu Vladimíra Pavlíka. Podľa predposledného prieskumu agentúry Focus má Róbert Fico 38,4% preferenčných hlasov, Andrej Kiska 20%, Pavol Hrušovský 17,3%, Radoslav Procházka 11,7%, Ján Čarnogurský 8,8% a Peter Osuský 3,8% hlasov. Keď si urobíme analýzu počtov, tak mimo Fica a Kisku má pravé spektrum 41,6% hlasov. Voľba prezidenta nie je olympiáda, víťaz môže byť iba jeden a pri tejto voľbe reparát neexistuje. Voliči a politici by si mali spomenúť na parlamentné voľby 1998. Vtedy sa politické strany najskôr zjednotili a mečiarizmus bol potom porazený. Je nutnosťou, aby sa politické strany na kandidátovi dohodli. Z kandidátov je jeden, ktorý je osobnosť štátnika. Jeho osoba je zárukou spravodlivosti a fungovania prezidentského úradu. Je čas o tomto mene hovoriť.

Mať vplyv na prezidenta nie je záujmom iba politických strán. Tento post je v zornom poli všetkých, ktorých by zmeny ohrozili. Sú to oligarchické, lobistické, zločinecké a parazitické skupiny operujúce za hranicou súťaže a zákona. Sú to stovky ľudí typu Poóra, Širokého, Haščáka, Tkáča, Kočnera a Flašíka. Zmyslom podpory niektorých kandidátov nemusí byť skutočný záujem o jeho podporu. Zmyslom tejto hry môže byť rozklad pravicovej masy a podsúvanie v druhom kole volieb skompromitovateľnej osoby. Je to dláždenie cesty SMERU. Na blog SME jeden špecialista so zameraním na "Crisis & Change Interim Manager (D x V x F > R), krízy podnikov aj celých brandží, ktoré z nejakých lokálnych dôvodov vždy boli a vždy ich nakoniec vyriešil trh" napísal, že aby sme zabudli na ostatných kandidátov, že ako občan SR sa teší na prvého občianskeho prezidenta, že Kiska bude prezident. 

Zmyslom nasledujúcich riadkov nie je znevažovať liberála Andreja Kisku. Je to výzva nedať sa ním manipulovať. U Kiskových sympatizantov cítiť tie isté nóty a jedného autora. Osloviť rozhodujúcu skupinu voličov dokáže iba zrelá osobnosť a  nositeľ skutočných hodnôt. Kiska je obchodník s hrncami. Je to marketingový projekt a nemusí byť iba jeho nápadom. Kiska sa k dianiu v spoločnosti nikdy nevyjadroval, proti zločinu moci nikdy neprotestoval, mocných nikdy nekritizoval a stav prehliadal. Spoločnosť dlhé roky kritizuje politikov za zločiny, Kiska začal včera. Keď sa spoločnosť rozkrádala a upadala, Kiska obchodoval so zlatom, neskôr založil a potom predal Quatro a Triangel  Je nepochybne dobrý obchodník. Byť hoc aj super dobrý obchodník je na výkon prezidenta žalostne málo. Ak Kiska ráta, že ho budú voliči pravicového spektra v druhom kole donútení voliť a za prezidenta zvoliť, je to vydieranie a zlá úvaha. S vydieraním pravicových voličov tu už skúsenosť je.

Penta, J&T, BMG Invest, Horizont, Quatro, Triangel a ďalšie sú svet oligarchov idúcich po peniazoch. Je to jedna a tá istá krvná skupina. Quatro a Triangel boli vysokoziskový podnik. Cieľovou skupinou boli ľudia bez hotovosti a nižšie sociálne vrstvy na hranici chudoby. Za kúpu tovaru v hodnote desaťtisíc korún, ručili strechou nad hlavou. Za túto službu zarábalo Quatro a Triangel na vysokých úrokoch. Kiska nezverejňuje, ako zaplatili ľudia, ktorí prišli o zamestnanie. Treba sa Kisku pýtať, koľko klientov Quatra a Trianglu utýrali exekútori. Treba sa Kisku pýtať, koľkí klienti boli vysťahovaní a prišli o strechu nad hlavou. Treba sa Kisku pýtať, koľko z nich spáchalo samovraždu. Na toto musí byť človek vybavený otrlosťou majiteľa herne, alebo kasína. Iste, kto kúpi, má platiť. Klienti však nepredpokladali hospodársky úpadok krajiny a stratu zamestnania. Keď si poskytovateľ tejto služby spočíta mínusy a obete, môže ho začať prenasledovať svedomie. Z tade nemusí byť ďaleko prepadnúť hre na filantropiu. Dobrý Anjel mal byť balzamom na tieto rany. Kiska hovorí, že od spoločnosti veľa dostal a cíti sa jej dlžníkom. Spytovanie svedomia podsúva spoločnosti ako cnosť človeka hodnej prezidentského paláca. Kiskovi spoločnosť nič nedala, Kiska iba od klientov veľa bral.

Koncom zdaňovacieho obdobia vyzývajú nadácie o darovanie dvoch percent z daní. Veľa organizátorov a podporovateľov nadácii sú profesionáli, alebo tí, ktorých rodiny postretlo nešťastie. Zakladateľom a podporovateľom nadácie môže byť človek, ktorý spôsobil nešťastie inému a chce to odčiniť. Zámerom nadácie nemusí byť iba dobro. Pre niektoré nadácie je to biznis a peniaze bez práce a zadarmo. Ak chce byť takáto nadácia v získavaní peňazí úspešná, jej programom je humánny cieľ. Vtedy to býva chladná hra na city. Takýchto nadácii boli založené stovky. Pred rokmi ma o dar nadácii požiadal človek, ktorého som za starého režimu poznal ako sústružníka vo fabrike . V Brne založil nadáciu pre liečbu srdcových a cievnych chorôb.  Pýtal som sa ho, aké mal k tomu dôvody, či má choré dieťa, alebo rodinu? Pýtal som sa ho, ako spolupracuje s lekármi, špecialistami? Povedal, že rodinu ma zdravú, lekárov o peniaze nežiada a radiť od nich nepotrebuje, darcami sú predsa bežní ľudia, živnostníci a podnikatelia. Zachoval som sa ako bezcitná osoba.

Podľa niektorých informácií za 7 rokov natieklo od darcov do Dobrého Anjela do 20 miliónov eur. Podľa jedného zdroja mal Dobrý Anjel z tejto sumy rozdať pre ľudí v núdzi cca polovicu. Druhá polovica mala ísť na réžiu, mzdy, náklady, šport, košický basketbal a bližšie nešpecifikované iné aktivity. Obdarovaných malo byť 5600 ľudí. Na hlavu jedného by mala tak pripadnúť suma priemerne 1850 eur. Organizovať pomoc v núdzi je nepochybne dobrý skutok. Je však presvedčivejšie, keď rozdávate svoje. Keď rozdávate svoje, stávate sa filantrop. Filantropia je rozdávanie chudobným bohatými. Pre niektorých je filantropia cestovný lístok do politiky, alebo očistec. Kiska je iba zakladateľ a dobre platený organizátor. Úlohou prezidenta nebude organizovať nadácie, rozdávať z cudzieho a hrať sa na dobrého. To je spoločenskou povinnosťou prezidentských manželiek. Slovensko stojí pred nesplatiteľným dlhom a bankrotom. Prezident nesmie byť spojencom oligarchov. Oni v tom majú prsty. Prezident musí byť priamy, tvrdý a nebojácny človek. Prezident musí s oligarchami a skutočnými organizátormi tohto štátu vstúpiť do ringu a otvoreného boja. Inú osobu nemá cenu voliť. Na výkon prezidenta sú Kiskové skúsenosti s Quatrom, Trianglom jeho pseudofilantropiou žalostne málo.

Kiska sa správa ako americká celebrita. Prednáša, píše knihy, radí ako podnikať a zbohatnúť. Cíti sa ako určujúci faktor spoločnosti, priam baťovský vzor. Svoj príbeh obchodníka podsúva ako recept na všetko, ktorý zaručí úspech spoločnosti a všetkým. Kiska Baťovi nesiaha po päty. Medzi Kiskom a Baťom je obrovský rozdiel. Baťa investoval do ľudí, budoval fabriky, mestá, ulice, polyfunkčné centrá, sídliská, domy, nemocnice, banky, škôlky, školy, obchody, kultúrne domy, kiná, školy pracujúcich, školy pre mladých mužov, manažérov a zamestnával tisíce ľudí. Baťa vytvoril podmienky, priestor, dal prácu a životu zmysel. Filozofiou Baťu bolo zarobiť  jednu korunu na jednom páre. Kiska do ľudí, miest, fabrík, nemocníc, škôl a bytov zamestnancov neinvestoval, tovar, ktorý nevyrábal, s vysokými úrokmi predával a na tom zarábal. Peniaze, ktoré za Quatro a Triangel dostal, si nakoniec v zahraničnej banke na úroky ponechal. Nešťastím spoločnosti je, keď sa k veľkým peniazom dostávajú ľudia, ktorí nevedia, čo s nimi. Oni sú roztáčacím motorom krízy. Kiska hovorí, že spoločnosť mu veľa dala a to čo vzal, jej chce dať. Má jednu podmienku. Dá jej to až potom, keď bude prezident. Medzi podnikateľom Kiskom a podnikateľom Baťom je neporovnateľný hodnotový rozdiel.

Počtom kandidátov sme najctibažnejšou krajinou na svete. Podľa tejto matematiky by sa uchádzalo v Nemecku o post prezidenta do 200, v Rusku do 300 a v Číne do 1000 kandidátov. Občan stojí pred rozhodnutím, ako, podľa čoho a koho voliť. Moc je sústredená v rukách parlamentu, vlády a justície. K moci sa dostávajú hladní, bezohľadní a neskúsení ľudia. Úlohou prezidenta nie je s mocou kolaborovať, ale ju kontrolovať a usmerňovať. Úlohou prezidenta je brzdiť a vyvažovať necitlivé a tvrdé dopady na občana. Jeho hlavnou úlohou je bojovať za spravodlivosť, proti nespravodlivosti, odstraňovať krivdy a nápravy. Medzi spravodlivosťou a nespravodlivosťou je veľmi úzka, členitá a zarastená hranica. Prezident by mal byť zápasom týchto dvoch protipólov skúsený a poznačený. Spravodlivosť je prezidentova parketa. 

Ako všetko zmeniť? Prezident je posledná nádej, ako vývoj spoločnosti zastaviť, zvrátiť a život k lepšiemu meniť. Nedajme sa ohlupovať manipulátormi prázdnymi rečami. Prezident má byť vzor, má byť nositeľom skutočných hodnôt. Inak zostaneme spoločnosťou ovládanou a riadenou oligarchami, prvotriednymi podvodníkmi a druhotriednymi politikmi. Kde takú osobu nájsť? Na Slovensku sú desiatky ľudí, ktorí spoločnosti odovzdali všetko. Prezidenta hľadajme aj medzi nimi.

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho!!!

Štefan Martoš v exile.

    Facebook


Hlavná stránka