"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Je iba frflanie zadosťučinením občana?"

Keď budú občania uvažovať nad nespravodlivosťou tohto sveta, Slovensko si vystačí negatívnym príkladom. Štát je rozkrádaný tými, ktorí ho majú chrániť. Politici odmietajú niesť osobnú zodpovednosť za stav a následky. Za dvadsať rokov samostatnosti politici morálne a ekonomicky vyplienili základy štátu. Občanom zostali dlhy. Dodnes nebol súdený a odsúdený jeden prezident, premiér, minister, vysoký štátny úradník, či politik. Ak by o zodpovednom manažérovi /nie privatizátorovi/ médiá zverejnili informáciu, že rozkráda fabriku, bude uvažovať nad samovraždou. Rozkrádanie mocou akoby bolo výsadou. Politické tábory sa vydierajú, voči občanom sú spolčené, v prípade kritiky z rozkrádania a korupcie ťahajú za jeden koniec a tvária sa prekvapene. Keď sa spolčia vagabundi v radoch moci, zločiny sú nedokázateľné. Moc má slúžiť občanom, nie ich okrádať. Kto zastaví a potrestá takú moc, ktorá sa zločinu zapredá? V službách štátu pôsobia ľudia, ktorí sú mnohokrát rozčarovaním jeho okolia.

Bez ohľadu, aký bude vývoj prokuratúry najbližšie mesiace a roky, na jeho stave má veliké zásluhy Mikuláš Dzurinda. Dzurinda získal v roku 1998 podporu spoločnosti ako ten, kto po privatizačných rozkrádačkách prišiel zjednať nápravu. Občania volali po analýze, prehodnotení, konfiškácii majetkov a trestoch za privatizačné podvody. Mečiarovi vybuchli dvere, o majetok prišiel Rezeš a Martinka, peniaze im zostali a očakávané tresty neprišli. Z privatizátorov sú dnes oligarchovia, oni financujú a ovládajú politiku a justíciu. Voliči pravice boli po nepotrestaných privatizačných zločinoch sklamaní. Tunelovanie Braniska bolo v roku 2006 dôvodom odchodu Dzurindovej vlády. Gorila vzala voličom tie posledné nádeje. Ich odpoveďou boli voľby 2012 a dnes vlažný postoj k voľbe GP.

Čítaním článkov, blogov a diskusii na kritiku režimu, môžu človeka opantať falošné nádeje. Čítame výzvy k zmene režimu. Na politikov nečakajme. Pod tlakom anonymnej kritiky žiadny režim neodstúpil a nepadol. Je šomranie zadosťučinením nespokojného občana? Kto povalí moc a kto bude zjednávať nápravu? Ak utláčaní občania nevystúpia na barikády, kritika zločineckého režimu zostane nádejou. V baštách režimu si betónujú pozície zločinci. Políciu, justíciu, armádu, zbrane, financie, internet, médiá, piáno, telekomunikácie, odpočúvanie, tajnú službu, rozviedku a kontrarozviedku ovládajú tí, ktorým hrozia vysoké tresty. Na všetky alternatívy sú pripravení. Majú vypracované operatívne, mobilizačné a evakuačné plány. Stovky z nich vlastnia v Európe, Amerike a v ďalekej Ázii exkluzívne byty, vily, účty, firmy a schránkové firmy. Ich rodiny už ako občania iných štátov tam žijú ako predsunuté základne a spravovatelia majetkov a účtov. Pripravujú sa na boj, práve občanov považujú za potencionálnych nepriateľov. 

Róbert Fico nie je technológom moci, ktorú predvádza. Hru mu píšu a organizujú ľudia, ktorí pracujú v anonymite. Jadro skupiny tvoria bývalé kádre KSS, ŠTB, GP, VB a niektorí oligarchovia. Skupina dostáva pomoc a pokyny z niektorých veľvyslanectiev. Skupina zabezpečuje cudzie mocenské a svoje záujmy. Spolupráca s EÚ tak nemusí byť iba z prozaických dôvodov a môže byť infiltráciou. Ivan Gašparovič a niektorí vrcholoví členovia GP, VSS a polície sú toho garanti. Fico je favorit. Hru tiež podporujú pohrobkovia mečiarizmu, privatizátori, miliardári, finančné skupiny a tí, ktorých ohrozujú skutočné zmeny. Majú na to zdroje a sú im vytvárané možnosti. Chcú moc, politika štátu a životná úroveň občanov je vec podružná. Gorila vypovedá o rozkrádaní štátu naprieč celým politickým spektrom, je pravdivá, nie je celá a nie je záujem, aby sa vyšetrila. Lídri pravice sú od volieb 2006 vydieraní a znefunkčnení. Pri voľbe GP Dzurinda plnil želanie aj tejto skupiny. Nie je záujem ho zničiť, je paralyzovaný, oni ho takého potrebujú. Nech má zásluhy hocijaké, ohniskom rozkladu pravice je on. Horemenovaná skupina sa venuje organizovaniu, infiltrácii a rozkladu občianskeho tábora. 

Občianski organizátori, vodcovia, aktivisti, investigatívni novinári a tretí sektor sú monitorovaní a je snaha ich eliminovať. Ideálna je nálepka neprajníka Slovenska a obvinenie z protištátneho teroru. Prebieha monitoring nálad a verejnej mienky. Prebieha vojna dezinformácií. Spoločnosti sa podsúvajú nepodstatné témy. Zmyslom je trieštenie verejnej mienky je odpútavanie pozornosti spoločnosti od zločinov moci a od podstaty. Spochybňuje sa revolúcia 89 a jej zmysel. Vraj, zločin sem priniesol a hospodárstvo zničil kapitalizmus. Ľudia, ktorí socializmus nezažili, píšu na neho ódy. Je zrejmé, že texty píšu a organizujú bývalí aparátčici. Ich cieľom nie je návrat socializmu, ale trieštenie verejnej mienky a betonáž svojich pozícií a ultrakapitalistických záujmov. Tvár systému dávajú tí, ktorí sú pri moci. Socializmus nerozvrátili kapitalisti, rozvrátili ho komunisti. Nech nazveme dnešný systém hocijako, rozvracajú ho vždy tí, čo sú pri moci.

Komunistická bezpečnosť monitorovala a cielene znemožňovala odporcov režimu. V ich okolí nasadzovala dôverníkov ŠTB a dotazovala kádrovčíkov zamestnávateľov dotazmi o činnosti takejto osoby. Zamestnávateľ sa nikdy nedozvedel, či je táto osoba v pozornosti bezpečnosti za lúpež, vraždu, alebo pedofíliu. Od takejto hoc ako morálnej a schopnej osoby, odťahovali zamestnávatelia z obavy o vlastnú existenciu ruky. Človek bol mnohokrát sledovaný preto, lebo príslušníka VB priťahovala jeho šarmantná manželka. Sledovanie, odpočúvanie a vydieranie za účelom sexuálneho zneužitia žien aj dnes naplno funguje. Sprisahaní priatelia v radoch polície, prokuratúry a súdu v týchto prípadoch úzko spolupracujú. Po predom podsunutých informáciách o svetovej záhade, zamestnávateľovi, alebo dvojitom živote manžela a po náhodilom, alebo oficiálnom zoznámení a predvolaní sú niektoré dámy schopné naletieť a "vo veci spolupracovať". Niektoré sú ako Mata Hari aj niekoľkonásobne sledované, odpočúvané až prenasledované. Býva z toho otrocká zábava a po rokoch niektoré dámy poznajú oddelenie polície po mene a fyzickom výkone. Keď požiada manžel takejto dámy o rozvod, akoby spáchal samovraždu, prenasledujú ho naraz dva rezorty. O tom by vedeli niečo povedať aj kožní lekári. Po precitnutí už nejeden manžel takejto dámy odišiel dobrovoľne zo sveta.

Pamätáme § 131, rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. Ako vnímajú rozkrádanie štátu ľudia, ktorí boli v minulosti aj za nepatrné schodky pri inventúre väznení? Vedúca predajne a matka troch detí si odsedela 2 roky väzenia za schodok 7 tisíc korún. Vedúci predajne nábytku si odsedel dva roky za príjem 500 korún a vydanie fingovaného dokladu o pôžičke. Príslušníkom VB vydieraný vedúci stavebnín si po inventúre odsedel tri roky natvrdo. Príslušníci VB stavali domy vydieraním stavebných organizácií. Mladý barman sa previnil tým, že jeho spolupracujúca manželka, sa aj príslušníkovi VB páčila. Ten sa po inventúre a manželovom odchode do väzenia stal denným návštevníkom baru a jej otravovateľom. Po konflikte príslušníka VB s civilnou osobou, táto osoba v tú noc bez stopy navždy zmizla. Príslušník VB zorganizoval, kryl a vydieral skladníkov, dispečerov a vedúceho dopravy pivovaru tak, že pivo rozkrádal po kamiónoch on a ním dosadená posádka. Mimo výjazdných formalít do zahraničia bolo podmienkou niektorých žien, roztiahnuť príslušníkovi ŠTB kolená. Normalizácia otvorila dvere VB kde komu. Keď sa zňuchajú vagabundi, je to neodhaliteľná skupina. V polícii a justícii pracujú už deti týchto ľudí. Na Slovensku žije tisíce tých, ktorým vydieranie a väznenie zničilo zdravie, rodinu a život natrvalo. .

Políciou zneužívané informácie, vydieranie, prepady, ťažké zločiny až po vraždy nie sú iba žáner amerických filmov. Množstvo a dôvod doteraz prepustených policajtov na Slovensku je mementom. Približne dvadsať percent dopravných pokút udelených v nočných hodinách zostáva vo vreckách policajtov. Dámam býva nepriamo navrhnuté vyplatiť pokutu orálnym sexom. Keď sa policajt dotazuje na pomery sledovanej osoby, nie je to podozrivé. Komando policajtov zorganizovalo lúpež a vraždu sledovanej osoby. Členmi vraždiacej bytovej mafie boli policajti. Peniaze z tejto činnosti poberali vysokí predstavitelia polície. Podvody s DPH a s tým neobjasnenú vraždu organizovali a kryjú policajti a prokuratúra. Všetky veľké a dlhšie trvajúce zločiny sa spáchali s vedomím, alebo so spoluúčasťou polície a justície.

Prenikajú niektoré informácie o tajnej službe. Agenti kontrarozviedky rozkrádali majetok štátu a zamestnávali milenky. S tajnou službou to malo spoločné asi toľko, že to robili konšpiratívne. Konšpiratívne cestovali a nakupovali autá, byty, chaty a domy. Tie podrobili konšpiratívne nekontrolovateľným stavebným úpravám a investíciám. Nejaký čas ich užívali, neskôr dekonšpirovali a sami sebe a známym pod cenu predali. Agenti a agentky nasadzovali životy aj v turistických destináciach sveta. Keď Vás bude na diaľnici predbiehať James Bond v strednom veku a zmyselná dáma, okamžite uhnite, je predpoklad, že agenti kontrarozviedky práve vo Vašom záujme nasadzujú životy a presúvajú sa do, alebo z konšpiračného bytu. Minister rezortu sa nechal počuť, že rozkrádanie je mediálna kačica sa vyšetrovať sa nebude. Vyšetrovať začali tých, ktorí rozkrádanie vyšetrovali a informácie vypustili. Hrozí im väzenie 25 rokov. Ako symbol tajnej služby doporučujem Charlieho Chaplina.

Aby zločinci spávali bez obavy, musia mať imunitu a ochranu. Kto bude stíhaný, za čo a kto nie, rozhoduje vždy prokurátor. Politicky nezávislý GP je kľúčová osoba pre spravodlivý chod štátu. Okolo voľby GP sa strhla lavína, aká nemá v histórii obdobu. Politici nechcú prokurátora, ale strážneho anjela. Keď si plní povinnosti GP, odhalené zločiny sú výstrahou. Ak si niekto myslí, že voľbu GP príde riešiť Európska únia, je na omyle. Každý štát Európskej únie má svoje vlastné problémy. Zadlženosť, deficit, nezamestnanosť, multikultúra a terorizmus. Nie je v silách a v záujme EÚ vnucovať úroveň demokracie každému členskému štátu. Medzi protestom, demonštráciou, štrajkom, rebéliou a terorizmom je úzka hranica a nie ďaleko, aby bol po spravodlivosti protestujúci občan označený ako terorista. O tom rozhodujú tí policajti, sudcovia a prokurátori, ktorým záleží na spravodlivosti ako doteraz.

Ako dnes vnímajú miliardové rozkrádanie štátu policajti, sudcovia a prokurátori, ktorí v minulosti občanov aj za nepatrné pochybenia zatvárali? Ako toto vníma bývalý prokurátor, v čase privatizácie pravá ruka Vladimíra Mečiara, neskôr predseda parlamentu a dnes prezident JUDr. Ivan Gašparovič? On je jeden z režisérov tejto falošnej hry 30 rokov. Prokuratúra donedávna unikala pozornosti a kritiku justície znášali súdy. Ako najvážnejšie chyby súdov sa spoločnosti podsúvajú justičné prieťahy. Justícia nerobí prieťahy, justícia pácha skutočné zločiny. Je zločinom, keď nevinného občana súdi skutočný zločinec. Dnes ide o veľa. Je nutnosťou menovanie GP aj za cenu generálneho štrajku zastaviť, toto právo politikom odňať a presadiť priamu voľbu GP s prezidentskými voľbami. V diskusiách sa podsúva, že úlohou GP je prenasledovať výrastkov. Osoba GP má nominálnu hodnotu všetkých doteraz napáchaných zločinov a škôd. Právom GP a súdu je odňať zločinom získané majetky a hodnoty a udeliť vinníkom tresty. Pre budúcnosť občanov a štátu je preto životne dôležité, kto je generálny prokurátor.

V Pravde na blogu Adama Legnera sa môžeme dočítať, že v Žiline prebehlo II. koordinačné stretnutie novej revolučnej organizácie na Slovensku. Revolučných výborov a pseudorevolucionárov bude s termínom prezidentských volieb pribúdať. Na barikády sa budú pchať aj tí, ktorí proti revolúcii chcú bojovať. Na to treba dať veľký pozor. Jeho výzvy sú plačom za komunizmom, vraj istoty, čo tu do roku 1989 boli, vytvorili len oni. Tieto istoty sa dajú prirovnať k istotám hospodárskych zvierat. Každé dostalo nažrať, napiť, maštaľ, reťaz, zverolekára, elektrickú ohradu a odovzdávalo úžitok. Povolenie opustiť ohradu bolo odmenou. Kto odmietol žiť v tomto raji, na hranici ho čakali pohraničníci a psi. Keď zviera končilo na bitúnku, človek odchádzal do dôchodku. Komunisti veľmi lacno vykúpili prácu ľudí. Hodnoty, ktoré sa tu do roku 1989 vytvorili, boli dielom práce celej spoločnosti. Tento systém by s obmenami tak rýchlo nepadol, ak by komunisti štát sám nerozkrádali a nevnucovali občanom despotickú nadvládu.  

V poslednom blogu Adam Legner píše o rozpade JRD v Čiernom Balogu. Či v priemysle, alebo v pôdohospodárstve, bola situácia podobná. V obchode a službách prebehla malá privatizácia, v priemysle veľká a kupónová. Poľnohospodárska pôda bola do združstevňovania v päťdesiatych rokoch súkromným majetkom, po Židoch štátnym. Pôda sa po revolúcii riešila reštitúciou. Iba málo pôvodných vlastníkov začalo hospodáriť a väčšina ponechala pôdu v prenájme pôvodnému družstvu. JRD boli organizačným združením bývalých vlastníkov pôdy a členov družstiev združujúcich poľnohospodársku výrobu viac obcí. Verejnosti sa cielene podsúva, že za rozbitie a rozpad družstiev je zodpovedný Ján Čarnogurský. O rozbití, rozpade, rozsobáši, samostatnom, alebo efektívnom hospodárení družstiev v dimenziách obcí rozhodovali hospodárske záujmy a členovia družstiev na členskej schôdzi. Nebolo zmyslom a v kompetencii žiadneho politika organizačným rozhodnutiam týchto ľudí brániť.

Ak Adam Legner hľadá zodpovedného vinníka za rozkrádanie družstiev, je tu skutočný príbeh. Firma Intercontact v zastúpení bývalého tajomníka KSS, bývalého náčelníka OOVB a niektorých vysokých okresných funkcionárov po rozdelení republiky masovo vyvážala do Talianska dobytok. Keď toho bolo za niekoľko sto miliónov korún a bolo treba začať platiť, po Talianoch, Intercontacte, ich zástupcoch a peniazoch sa zľahla zem. Družstvá zostali bez peňazí a niektoré bez výplat. Našťastie politici na pôdu a majetok družstiev vplyv nemali a v ich pozornosti boli neskôr dotácie a eurofondy. Politici ublížili agropriemyslu nevyváženosťou vnútorných podmienok a trhu v Európe. Na rozdiel od priemyslu je poľnovýroba mimo existujúcich podmienok, financií, vstupov a výstupov závislá od živého materiálu, úrodnosti pôdy a počasia. Z týchto pohľadov je prirodzené, že bude zanikať tam, kde nie sú na to prirodzené podmienky. Z tohto pohľadu je plač Adama Legnera na cudzom hrobe.

Šarlatáni, ktorí v živote korunu chosňa nevytvorili, tárajú o kríze bludy. Kríza a konjunktúra nie sú tovar, je to stav. Kríza a konjunktúra sú protipólom v živote jednotlivca, rodiny, firmy a spoločnosti. Nezamestnanosť a bieda sú príčinou stavu spoločnosti. Dnešný stav nemusí byť koncom krízy. Tou poslednou stanicou krízy je smrť. Hospodárskej kríze predchádza najskôr nezodpovednosť, zneužívanie a rozkrádanie štátu politikmi. To vyvolá nedôveru občanov v zriadenie. Konjunktúre predchádza morálny postoj a vážnosť politikov k práci občana, spätne dôvera v politikov, politiku, zriadenie a celospoločenské nasadenie. Dôvera v politiku generuje ducha a mravenčiu prácu jednotlivca. Konjunktúra štátu bez dôvery a osobnej konjunktúry jednotlivca neexistuje. Zničili sa všetky morálne a priemyselné základy štátu. Svet na nás nečakal a tých čo chcú veľa a lacno robiť a sú ochotní skromne žiť, je väčšina sveta. Slovensko zostalo poľom, dielňou a lacnou pracovnou silou vyspelých štátov. Slovensko je totálne závislé od pridelenej roboty a konjunktúry okolitého sveta. 50% mladej generácie tu nechce žiť a nič necíti k tomuto štátu.  

Po Európskej únii blúdi, žobre, v parkoch prespáva a zomiera tisíce slovenských bezdomovcov bez zdravotnej opatery. Žijú životom túlavých a žrádlo hľadajúcich zvierat. Sú to v prevažnej miere obete hospodárskeho a sociálneho rozvratu štátu. V európskych bordeloch, na uliciach a na cestách predáva svoje telo tisíce slovenských dievčat a matiek, pre ktoré je toto posledným východiskom. V európskych krajinách stretneme tisíce tam pracujúcich Slovákov v najproduktívnejšom veku. Slovensko stráca produkujúcich obyvateľov, kvalifikovaných robotníkov, technickú inteligenciu a budúce matky. Východiskom a snahou vycestovanej mladej ženy je vydať sa, alebo ako slobodná matka porodiť a získať výhody tamojšieho štátu. Človek, ktorý sa na Slovensku narodí, vychodí základnú, strednú, či vysokú školu a mal by niečo pre spoločnosť urobiť a vrátiť, so sklamaním, zmätkom v hlave a bolesťou v srdci opúšťa túto krajinu. Slovensko sa stalo macochou a drábom vlastným občanom. Slovensko je jedným z prvých štátov v Európe, ktorý v priebehu jednej generácie môže z týchto dôvodov zaniknúť. Za tento stav zodpovedajú politici a krkom.

Štyri percentá obyvateľov planéty v priebehu niekoľko desaťročí získalo a vlastní jej polovicu. Deväťdesiat šesť percent, hoc aj osobne nezadlžených, je donútených na úkor životnej úrovne tlačiť pred sebou dlh štátu. Tento nepomer sa zvyšuje. Svet rozkladá mor daňových rajov, ľahkého života a korupcie. USA, EÚ, Japonsko a iné štáty poznamenáva zadlženosť, deficit a nezamestnanosť. Dvadsať až päťdesiat percent mladých ľudí je nežiaducich na trhu práce. Prebieha vlna štrajkov, ktoré volajú po sociálnych, ekonomických a hlbokých systémových zmenách. Ľudia sa dožadujú sociálnej spravodlivosti a perspektívy. Zaniklo otroctvo, nahradil ho feudalizmus, komunizmus zanikol a bezbrehému kapitalizmu dochádza dych. Výrobky z Číny, Japonska, Južnej Kóreje a Tchaiwanu zatvárajú európske fabriky. Demonštrujúci nehrajú komédiu. Spoločenské rozpory nevyriešia vodné delá, kordóny policajtov, ani tajné služby, ale osobné príklady politikov a hlboké spoločenské zmeny. 

Pôrodnými babami miliardárskych a zločineckých skupín sú politici. Štátny dlh je vo výške cca 40 miliárd eur. Dlh nesplácame, úroky dlhu splácame novým dlhom. Ročne si požičiavame na prevádzku štátu 2 až 3 miliardy eur. Každá budúca mladá štvorčlenná rodina vrátane dvoch ešte nenarodených batoliat, bola okradnutá a zdedí štátny dlh dnes vo výške minimálne 80 tisíc eur. Dlh sa bude zvyšovať. Mladí a nepripravení ľudia vstupujú do života ako po svetovej vojne. Ľuďom, ktorých sme nič nenaučili, podsúvame a od nich očakávame, že oni budú splácať naše dlhy. Politici, ktorí to spôsobili, budú dávno hniť v jame. Do štátnych a ekonomických pozícií sa dostávajú morálne nepreverení a neskúsení ľudia zo školských lavíc bez firemných, či národohospodárskych skúseností. Politici o príčinách krízy nehovoria. Kríza má morálneho menovateľa, riešenie je preto v nedohľadne. Reformu spoločnosti vyvolá iba tlak zdola. Politici budú týmto reformám brániť a budú chcieť naďalej parazitiť, preto ich treba nemilosrdne odstrániť.

Ako všetko zmeniť? Podstatná časť prívržencov moci sú spolitizovaní, oklamaní, poškodení, starší a dnes na štáte závislí ľudia. Sú slabí a nevedia sa brániť. Tejto spoločnosti odovzdali všetko. To nie sú nepriatelia. Potrebujú pomoc, im sa treba venovať. Presvedčiť ich môžu skúsení ľudia, ktorí vedia argumentovať. Nechcú veľa, chcú ako ľudia dožiť. Odporcovia Fica robia medvediu službu do vlastných radov, keď týmto ľuďom nadávajú do ficoidov. Za hlupákov ich v diskusiách označujú zrejme nasadení anonymní ľudia. Moc získať a zmenu presadiť je možné iba s ich podporou. Získaním týchto ľudí vznikne rozhodujúca sila. Pokiaľ nebudú občania zjednotení, politici sú diktátor. Občianske protesty sú rozdrobené. Ak by sa aktivisti zjednotili, bola by to sústredená sila. Veľa ľudského úsilia sa roztápa na egu jednotlivcov, ktorí síce urobili veľa, ale nakoniec zostali osamotení a vyčerpaní. Treba vytvoriť organizačný tím, program, cieľ a občianske hnutie ako politickú stranu s celoslovenskou pôsobnosťou. Kancelária, adresa, telefón, mail, prípravný výbor a zastupujúci predseda by mali byť dobrovoľne nasadení ľudia. Hnutie musí mať zástupcov na krajskej, okresnej a postupne na miestnej úrovni. Hnutie môžu reprezentovať životom skúsení, schopní, dôveryhodní a čistí ľudia.

Zmeny od politikov nečakajme. Ľahké riešenie už neexistuje. Politikov treba vyhnať z parlamentu. Brloh ľahkého života nebudú opúšťať dobrovoľne. Musíme zmeniť Ústavu na švajčiarsky spôsob. Švajčiarsko politikov a politické strany nefinancuje a politické strany štát neorganizujú. Politické strany majú vo voľbách právo ponúknuť a odporučiť zo svojich radov najschopnejších ľudí do vlády. Prezidenta, predsedu Najvyššieho súdu a Generálneho prokurátora musia voliť občania. Občania musia mať právo v referende odvolať prezidenta, predsedu Najvyššieho súdu, Generálneho prokurátora, ktoréhokoľvek sudcu, prokurátora a verejného činiteľa. Zasahovať do politiky parlamentu, vlády a justície a navrhovať zmeny tretinovou účasťou v referende musia mať právo občania. Občanov by zastupoval Snem občanov, ktorý by zasadal jeden týždeň kvartálne. Úlohou Snemu by bola kontrola moci a dvojtretinovou väčšinou personálne zmeny. Snem by bol zložením volených autorít z radov občanov, jedna hlava na cca 10 000 občanov.

Úlohou prezidenta nie je kolaborovať s mocou. Úlohou prezidenta je bojovať proti nespravodlivosti moci, odstrániť krivdy a nápravy. Úlohou prezidenta je presadiť hlboké spoločenské zmeny. Taký prezident bude mať spontánnu podporu občanov. Musíme zmeniť Ústavu. Ak chceme život naozaj zmeniť, podmienkou prezidentských volieb musí byť voľba apolitickej osoby Generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho súdu.

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho!!!

Štefan Martoš

    Facebook


Hlavná stránka