V novembri 1989 si väčšina ľudí nedokázala predstaviť, čo znamená tvrdý západný kapitalizmus. Skôr verili v jeho „ľudskejšiu“ podobu – niečo na spôsob Dubčekovho pokusu o poľudštenie socializmu, ktorý predbehol svoju dobu. Inšpiráciou bol aj projekt JZD Slušovice pod vedením Františka Čubu, kde štát podporoval experiment moderného hospodárstva. Podobnou cestou sa vydala Čína: štát si udržal kontrolu nad kľúčovými odvetviami, no zároveň otvoril priestor súkromnému podnikaniu.Je toto tá demokracia a sloboda, ktorú sme si želali?
Pamätáme si to veľmi dobre. Po novembri 1989 sa zlodeji a podvodníci zmenili na „vážených podnikateľov“. Tí, čo ešte včera stáli v kúte, zrazu stáli na tribúnach s krížom a údajnou pravdou na perách. Poctiví ľudia – tí, ktorí držali spoločnosť – boli odsunutí na okraj, zatiaľ čo špekulanti a zlodeji si sadli do parlamentných kresiel a začali rozhodovať o našich životoch.
Výsledok vidíme dnes. Opozícia namiesto riešení ponúka cirkus – stačilo sledovať ich vystúpenia pri schvaľovaní rozpočtu. Žiadna zodpovednosť, iba sabotáž, škodoradosť a udržiavanie chaosu.
A tak dnes žijeme v krajine, kde česť a poctivosť nemajú hodnotu, zatiaľ čo lož, faloš a chamtivosť sa odmeňujú mocou a peniazmi. V parlamente nesedia elity národa, ale jeho hanba.
JUDr. Ľubomír Mihálik

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!