Hlavná stránka AKO VYVIESŤ SLOVENSKO Z CHUDOBY A POLITICKÉHO A EKONOMICKÉHO ZLOČINU
 

Hospodárenie za 35 rokov a obrátené hodnoty po novembri 1989

   
Obrázok, na ktorom je dav, exteriér, nebo, obecenstvo  Obsah vygenerovaný pomocou AI môže byť nesprávny.V novembri 1989 si väčšina ľudí nedokázala predstaviť, čo znamená tvrdý západný kapitalizmus. Skôr verili v jeho „ľudskejšiu“ podobu – niečo na spôsob Dubčekovho pokusu o poľudštenie socializmu, ktorý predbehol svoju dobu. Inšpiráciou bol aj projekt JZD Slušovice pod vedením Františka Čubu, kde štát podporoval experiment moderného hospodárstva. Podobnou cestou sa vydala Čína: štát si udržal kontrolu nad kľúčovými odvetviami, no zároveň otvoril priestor súkromnému podnikaniu.
Výsledok? Čína sa za tri desaťročia premenila z chudobnej krajiny na druhú najväčšiu ekonomiku sveta – podľa parity kúpnej sily je už dokonca prvá. Rusko sa po chaose 90. rokov pod Putinovým vedením postavilo na nohy, znovu ovládlo strategické podniky, eliminovalo oligarchov typu Berezovského či Chodorkovského a stalo sa sebestačné. Dnes je opäť imperiálnou mocnosťou.

A Slovensko?
Namiesto sebestačnosti sme sa stali montážnou dielňou Európy. Bývanie je nedostupné, mladí sa zadlžujú na celý život a zisky z práce našich ľudí odchádzajú do zahraničia. USA sa síce stále prezentujú ako najväčšia ekonomika sveta, no už len na základe bezbrehého tlačenia dolárov, odkedy Nixon v roku 1971 zrušil väzbu meny na zlato. Koniec éry petrodolára neveští pre americký dlh nič dobré. V reálnej sile už vedie Čína.

Namiesto cesty rozvoja sme si zvolili úpadok.
Na „41 rokov komunizmu“ sa už vyhovárať nedá – veď od 17. novembra 1989 uplynie 36 rokov. Je to dostatočne dlhá doba na porovnanie. Zničené Československo sa po druhej svetovej vojne dokázalo postaviť na nohy, bez dlhov, s krytou menou a zároveň financovalo armádu i „export marxistickej revolúcie“. Jeho nástupnícke štáty sú však dnes po uši zadlžené, nútené neustále konsolidovať verejné financie na úkor životnej úrovne obyvateľov. Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa stále viac roztvárajú a ilúzia „ľudských práv“ končí na Európskom súde v Štrasburgu tam, kde začínajú obchodné záujmy.
Z tzv. Európskej sociálnej charty sa stal zdrap papiera. Právo na dôstojný život a dostupnú zdravotnú starostlivosť ustupuje agende sexuálnych menšín a pseudopráv, ktoré sú povýšené nad základné potreby väčšiny.
Z vyhlásenia prezidenta Václava Havla, že Československo už do žiadneho vojenského paktu nepôjde, ostala len zabudnutá, prázdna fráza a premárnená historická šanca na neutralitu.

Je toto tá demokracia a sloboda, ktorú sme si želali?
Pamätáme si to veľmi dobre. Po novembri 1989 sa zlodeji a podvodníci zmenili na „vážených podnikateľov“. Tí, čo ešte včera stáli v kúte, zrazu stáli na tribúnach s krížom a údajnou pravdou na perách. Poctiví ľudia – tí, ktorí držali spoločnosť – boli odsunutí na okraj, zatiaľ čo špekulanti a zlodeji si sadli do parlamentných kresiel a začali rozhodovať o našich životoch.
Výsledok vidíme dnes. Opozícia namiesto riešení ponúka cirkus – stačilo sledovať ich vystúpenia pri schvaľovaní rozpočtu. Žiadna zodpovednosť, iba sabotáž, škodoradosť a udržiavanie chaosu.
A tak dnes žijeme v krajine, kde česť a poctivosť nemajú hodnotu, zatiaľ čo lož, faloš a chamtivosť sa odmeňujú mocou a peniazmi. V parlamente nesedia elity národa, ale jeho hanba.

JUDr. Ľubomír Mihálik

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!

»