„Rovnosť v chudobe = bohatstvo pre Brusel“

Slovensko sa už 35 rokov točí v jednom modeli:
– montážne linky pre Západ,
– eurofondy ako záplata,
– a miliardy zo ziskov odtekajú do cudziny.
Politici sa hádajú o kultúrne témy, ale na hospodársky model si nikto netrúfa. Dzurinda ho nastavil, Fico udržiaval, Matovič ani Heger nezmenili.
Krédo Bruselu pre Slovensko?
Všetci rovnako chudobní – aby naša práca živila bohatstvo iných.
Otázky, ktoré si musíme položiť
– Prečo my pracujeme, a bohatnú iní?
– Prečo Slovensko nemá vlastnú silnú banku či investičný fond, ako Poliaci alebo Maďari?
– Prečo stredná vrstva nemá možnosť investovať do domácich firiem?
– Prečo v Bruseli bojujeme len o dotácie, ale nie o právo udržať kapitál doma?
---
Bez odpovedí na tieto otázky zostaneme „rovnostárski“ – ale chudobní.
Budúca vláda, ktorá sa nazýva štátnickou, musí mať odvahu povedať:
Slovensko má právo na vlastný kapitál a hospodársku suverenitu.

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!