"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Komu a čomu vlastne slúžia reformy?

Ľudmila Rešovská

http://www.podtatransky-kurier.sk/nazor/komu-a-comu-vlastne-sluzia-reformy/

12. august,2015

Keď v dnešnej dobe počujem slovo reforma, začínam uvažovať nad tým, čo vôbec toto slovo znamená a čo si pod ním mám predstaviť. Reformujeme všetko okolo nás. Reformovali sme vraj kolaborujúci socialistický systém, kapitalistický systém v Grécku, v arabských a afrických štátoch, štátoch južnej Ameriky, reformujeme priemysel, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, reformujeme dane a odvody… jednoducho všetko. Po 25-tich rokoch reforiem už len apaticky čakáme na ich výsledok a… nič. Okrem hrô­zy, ktorá na nás pri každej zmienke o akejkoľvek reforme ide, totiž žiadne pozitívne výsledky nevidíme. Ale bezhlavo reformujeme ďalej.

Dá sa ešte v dnešnej skorumpovanej dobe bez dodržiavania akýchkoľvek morálnych princípov, kde sa všetci svetoví lídri hrajú na novovekých bohov, ešte vôbec niečo reformovať? Každému z nich totiž z očných jamôk vypadávajú iba doláre a tečie krv.

Načo vlastne sú všetky reformy, keď sa pomaly celý svet topí v dlhoch, v krvi a na každom kontinente rinčia zbrane? To je výsledok dlhodobých reforiem a ani jeden z týchto svetových lídrov a menších lídrikov, ako sú aj naši analolezci, totiž nepozerá na človeka. Pre nich je človek úplná zbytočnosť, ktorá či žije alebo nie, nie je podstatná. Vďaka všetkým reformám sa čoraz viac obyvateľov tejto planéty ocitá v chudobe, v biede, na svete máme čoraz viac analfabetov a ľudia zomierajú na banálne choroby. A pritom zo všet­kých strán počúvame, ako chcú naši demokraticky zvolení zástupcovia pre nás len to najlepšie.

Tak čo, načo a prečo vlast­ne reformujeme, keď v podstate nikto na svete nevie jasne formulovať, čo vlastne chceme týmito reformami dosiahnuť? Jediným výsledkom reforiem ostatného storočia je len rozdúchavanie náboženskej a rasovej nenávisti, zabíjanie, ničenie planéty, bohapusté rozkrádanie, zbedačovanie biednych a bohatnutie najbohatších.

Komu a čomu teda vlastne slúžia reformy? Za čím sa ženieme, za akou chimérou? Veď s každou reformou sa väčšine ľudí žije horšie! Za lepším životom? A čo je vlastne lepší život? Tá neustála naháňačka za majetkami a peniazmi? Veď my sme už dávno zabudli žiť. My už nežijeme, iba prežívame, živoríme a ženieme sa za niečím, čo neexistuje. Snáď iba v chorých hlavách svetových lídrov, pretože žiaden normálny človek nemôže hnať ľudstvo do záhuby takým tempom, ako to robia práve oni.

Človek už nepočuje nič iné, len ako musíme šetriť, prepúšťať, robiť viac a dlhšie, zvyšovať produktivitu a na druhej strane do kontajnerov vyhadzujeme nadprodukciu, hoci chudoba vo svete narastá. V najchudobnejších krajinách sveta, ale už aj všade okolo nás, nadnárodné korporácie skupujú firmy, pôdu a vyháňajú z nej milióny ľudí, ktorým vzali obživu a vôbec ich nezaujíma, ako prežijú. Je im to jedno, hlavne že oni žijú v prepychu a na ich účtoch pribúdajú miliardy na úkor tých, ktorých okrádajú o súčasnosť i o budúcnosť.

Nuž teda, ako vlastne profitujeme z reforiem, ktorými sme rozvrátili život v takmer každej krajine?

Pozrime sa len na Slovensko. Všetky reformy sú spojené s 25-ročným uťahovaním si opaskov väčšiny obyvateľov a našim politickým vodcom to vôbec neprekáža, oni majú dosť v porovnaní s tými, ktorí vytvárajú hodnoty. Veď Slovák sa bez reptania zmieri s každou reformou a nechá na sebe aj drevo rúbať. Žiadne štrajky, žiadne demonštrácie a už dávno sme sa zmierili so žobrákmi, bezdomovcami, nezamestnanosťou, minimálnymi mzdami, sociálnymi samovraždami, brutálnymi vraždami a stúpajúcou kriminalitou, upadajúcim školstvom a zdravotníctvom, ktoré sme vrátili o sto rokov dozadu. Všetky reformy si odskáču tí, ktorí nemôžu za zrefor­movaný (čítaj rozkradnutý) štát, ktorý nemá peniaze na nič. Pritom každý štát má zabezpečiť nadstavbu z daní, ktoré ale u nás nemá kto platiť, pretože firmy len živoria, nie žijú. Tzv. eurofondy sú už iba rozvojovou pomocou, pretože bez nich nie sme schopní postaviť meter cesty, most cez rieku, kúpiť akýkoľvek prístroj do nemocnice, či obyčajnú interaktívnu tabuľu do školy. Dokonca nie sme schopní ani len tie eurofondy vyčerpať, lebo naši mocní sa nevedia dohodnúť, kto si z nich koľko ukradne. Ešte aj tých pár slovenských firiem a živnostníkov ničia len preto, že práve najbohatšie nadnárodné korporácie a cudzí investori musia do­stať daňové úľavy a finančné stimuly, aby nám vôbec dali nejakú prácu – za pár šupov. Keby platili zamestnancov v domovských štátoch tak, ako ich platia u nás a ešte by cudzím spoločnostiam rozdávali ich ťažko zarobené peniaze, už dávno by ich vyhnali z vlastného štátu. Pretože žiadnej spoločnosti na svete reformy nepomôžu, keď je jej existencia založená na vykorisťovaní, okrádaní, klamstvách, korupcii, podvodoch a zabezpečení vysokej životnej úrovne v pár štátoch napríklad aj Európy na úkor všetkých ostatných. V takejto spoločnosti už jednoducho niet čo a ako reformovať.

Celé roky počúvame, aký bol systém v socialistickom zriadení neudržateľný. A ten, ktorý ho vystriedal je udržateľný? Nebyť východných trhov, ktoré aspoň zčasti nahradili vyrabované kolonizované štáty, už dávno by sa rozsypal aj kapitalistický systém, pretože ten v súčasnosti už nemá veľa možností žiť na úkor iných, lebo iní sa už pomaly „minuli“ a dnes v státisícoch zaplavujú Európu. Doma ich totiž už nemá čo uživiť, pretože im ukradli všetko, čo mali – vlastné hodnoty, vlastnú kultúru, život a ich vlastnú budúcnosť. Pritom títo ľudia nikdy netúžili po hodnotách, ktoré im chce ktosi nanútiť a ktoré reprezentuje iba honba za peniazmi, majetkami, zvrhlosťami, bezuzdným vraždením psychicky narušenými lídrami, pre ktorých ľudský život nemá žiadnu cenu.

Ľ. Rešovská


   Print Friendly and PDF Necenzurovane RSS

Hlavná stránka