"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Paradoxy doby

Ľudmila Rešovská

Podtatranský kuriér č. 45, 6. 11. 2012


Len nedávno som na ktoromsi programe českých televízií zachytila reportáž o Parížskej ulici v Prahe, ktorá patrí medzi najdrahšie a najluxusnejšie ulice Európy. Pre túto ulicu sú charakteristické závratné ceny bytov s rozlohou klasických domčekov a obchody, ktoré ponúkajú najprestížnejšie módne značky. Na ulici, ktorú Česi prirovnávajú k parížskemu bulváru Champs Élysées, si podľa moderátorky môžete kúpiť dámske hodinky za 5,5 mil. českých korún a za 10 tisíc korún si môžete dovoliť leda ak kabelku. Takže, kto toľko nemá, nech tam ani nechodí! Nájom za meter štvorcový sa pohybuje okolo 6 – 7 tisíc korún a mesačný zisk týchto obchodov je okolo 120 tisíc korún. Už o pätnásť metrov ďalej, na inej ulici, sú nájmy polovičné. Ako konštatovala novinárka, finančná kríza na túto ulicu určite, ani omylom, nezblúdila.

Nuž, aj takto žijú bohatí a vraj úspešní ľudia. Nezávidím tým, ktorí môžu nakupovať na Parížskej ulici v Prahe a určite ani tým, ktorí môžu nakupovať na podobných uliciach vo Viedni, New Yorku, Ríme či v Paríži. Rozmýšľam iba nad tým, že prečo tí istí ľudia, ktorí môžu bez problémov na takýchto a podobných uliciach nakupovať, sú presne tí istí, ktorí majú už tri roky plné ústa krízy a šetrenia. Tí, ktorí svojou bohorovnosťou, nezodpovednosťou, a dovolím si tvrdiť, vyloženou hanebnosťou, ale draho platenou z peňazí zamestnancov, spôsobili pád amerických a následne ďalších bánk, po ktorých vraj začala finančná kríza. Peniaze tu ale reálne boli a pochybujem, že z večera do rána zmizli z povrchu zemského. Tak, kde vlastne sú? Vyzerá to tak, že ich zrejme ktosi prehajdákal a zrejme tí, ktorých sa žiadna kríza sveta nedotýka. Tí najbohatší, ktorí ju spôsobili a vymysleli pre bežných ľudí, aby ich mohli ešte viac ožobračovať. Ľudí, ktorí pracujú, tvoria hodnoty a splácajú dlhy v jednotlivých štátoch Európy, a pritom nezarobia ani na pokrytie potrieb svojho každodenného života.

Je nepochopiteľné, aby jediným ospravedlnením tzv. majiteľov, ktorým firmy krachujú bolo, že vraj nemajú prácu, a preto musia firmu zavrieť a ľudí prepustiť. Nič im ale nebráni presťahovať sa do Rumunska, či ešte ďalej na východ, kde je o čosi lacnejšia pracovná sila, ktorej prípadne opäť nemusia za prácu zaplatiť. A vlády im to pokrytecký tolerujú!  Za otrokov s minimálnymi mzdami neplatia ani len odvody. A aby náhodou neschudobneli, slovenská vláda im dá ešte investičné stimuly 120 mil. eur, ktoré opäť zaplatia – otroci. Pretože nazývať ľudí zamestnancami, keď pracujú a nemôžu prežiť od výplaty do výplaty, sa dá iba ťažko.

Otroci, či akési čudné bytosti, ktoré za poplatky na bývanie a jedlo, aj to väčšinou nekvalitné, minú všetky peniaze a nezostáva im ani len minimum, ktoré by si mohli usporiť pre prípad, že prídu vinou nezodpovedných tohto sveta o almužnu, ktorú nazývajú mzdou. A keď sa ocitnú v problémoch, vtedy začnú všetci hovoriť o ich pochybení a o tom, ako si za všetko môžu sami! Tým nemá kto dať investičný stimul, aby sa dostali z prepadliska, v ktorom sa neocitli vlastnou vinou. Veľmi dobre sme to videli po povodniach na východe Slovenska, kde sme rodiny, ktoré prišli o vlastné domy, presťahovali do kontajnerov.

Iste, ináč krízu znáša ten, kto má plat desaťkrát vyšší ako Slováci a zvýšenie daní, odvodov či cien pocíti minimálne, ak by sa ich vláda odhodlala dane, odvody a ceny dvíhať. Ale len ťažko môže akceptovať krízu ten, ktorý musí, spolu s rodinou a deťmi, vyžiť z minimálnej slovenskej mzdy s neustále sa zvyšujúcimi daňami, odvodmi a cenami.

Tak sa zdá, že by sme sa konečne mali zamyslieť nad demokraciou, ktorú nám na Slovensko naimplantovali z tzv. rozvinutých štátov sveta. Zrejme by sme mali opäť chytiť do rúk Marxov Kapitál a začať odznova. Pretože našu krajinu nám bohatí a úspešní rozkradli a ľudí uvrhli do biedy. Iste, máme hypermarkety, televízie, autá, notebooky, telefóny, krásne a drahé nábytky... Ale máme aj pomaly najvyššiu korupciu, nezamestnanosť, najnižšie mzdy, najdrahšie byty a hypotéky, zdevastované školstvo, zdravotníctvo, najnekvalitnejšie potraviny, zruinovaný priemysel a poľnohospodárstvo. Pozerajúc na naše príjmy, až teraz sme skutoční žobráci v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom, Anglickom, či severskými štátmi. Pomôžem si titulkom, ktorý sa ku mne zatúlal cez e-mail: 17. november 2012 – Berieme si späť svoju krajinu!

            Ľudmila Rešovská
http://www.podtatransky-kurier.sk/


    Facebook
Hlavná stránka