Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Tiso, Beneš, Gottwald, Husák... 5. časť

         Zápis 78. (mimoriadnej) tajnej schôdze tretej vlády, uskutočnenej v stredu dňa 16. apríla 1947 doobeda v budove Úradu predsedníctva vlády
Na otázku námestníka V. Širokého, čo bude, keď predsedníctvo neodpovie, minister dr. H. Ripka poznamenáva, že by ale pre taký postup nenašiel slov, ale na druhej strane je samozrejmé, že by potom vláda rozhodla sama s plnou zodpovednosťou a vedomím, že vrcholný slovenský orgán nemal toľko zodpovednosti a odvahy, aby sa meritorne vyjadril.
Na otázku štátneho tajomníka dr. Vl. Clementisa, ako by sa potom, podľa protokolu a nariadenia Slovenskej národnej rady ďalej postupovalo, minister prof. dr. J. Stránský poznamenáva, že ako ustanovenie protokolu, tak ustanovené nariadenia odporujú československému právnemu rádu.
Minister dr. P. Drtina vysvetľuje, že za predpokladu, že sa ustanovenie § 30k retribučného nariadenia nevzťahuje na trest smrti, je vylúčené, že by sa na Slovensku žiadosti o milosť mohol priznať odkladný účinok. To je ale ministrov výklad, ktorý by mohol byť sporný a ktorý, prípadne, musí byť podrobený súdnemu skúmaniu. Minister má za to, že by sa po uplynutí 48 hodinovej lehoty trest smrti mal IHNEĎ VYKONAŤ, pokiaľ nebude do tej doby udelená milosť. 
          Minister V. Majer si myslí, že by to bolo to najhoršie, čo by sa mohlo stať.  Je rozhodne proti tomu, aby sa žiadosť posielala sem a tam.
Minister dr. P. Drtina plne s týmto názorom súhlasí a vysvetľuje, že to tiež nie je zmyslom návrhu národne socialistickej strany. Vláda by uložila predsedníctvu Slovenskej národnej rady určitú lehotu pre jeho vyjadrenie, a keby do tohto termínu k vyjadreniu neprišlo, potom by postupovala tak, ako to formuloval minister zahraničného obchodu.
Minister A. Zmrhal si myslí, že to rozhodnutie by sa muselo stať ešte dnes. Minister konzist. rada P. Fr. Hála plne súhlasí so stanoviskom ministrov dr. Drtinu a dr. Ripku a zdôrazňuje, že ľudová strana bola tiež veľmi prekvapená, keď sa dozvedela, že predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá povereníkov návrh na udelenie milosti bez akéhokoľvek vyjadrenia. Každému sa tým vnucuje myšlienka, že Slovenská národná rada chce presunúť zodpovednosť za rozhodnutie na československú vládu, na ktorú má padnúť odium.
          Predseda vlády Klement Gottwald upozorňuje, že predsa ide o rozhodnutie slovenského súdu, ktoré musí byť rešpektované.
Minister konzist. rada P. Fr. Hála dodáva, že ľudová strana bojovala za prvej republiky neohrozene a dôsledne proti ľudáctvu na Slovensku a že niesla ťažké bremeno týchto bojov, lebo si bola vedomá, kam toto ľudáctvo musí viesť a kam tiež skutočne viedlo. Minister by sa mohol tešiť, že vývoj dal ľudovej strane za pravdu, ale je prirodzené, že tak neurobí a teraz záleží len na tom, aby sa našlo najsprávnejšie a najvhodnejšie riešenie v záujme republiky a tiež s plným pochopením pre záujmy Slovenska. Ľudová strana je pre najtesnejšie priateľstvo so Sovietskym zväzom, ale na druhej strane sa spolieha, že Sovietsky zväz, ktorého dr. Tiso bol nepriateľom, bude mať porozumenie pre zvláštnu situáciu a pochopí, že napriek všetkým úvahám ľudová strana musí z vnútropolitických a medzinárodne politických ohľadov sa vysloviť pre to, ABY SA ŽIADOSŤ O MILOSŤ UDELILA. Rečník prosí, aby toto rozhodnutie nebolo chápané ako rozhodnutie, odôvodnené stranícko – politickými úvahami, ale ako rozhodnutie, ktoré odpovedá celej ideológii ľudovej strany. Z hľadiska tejto ideológie budú ministri ľudovej strany HLASOVAŤ ZA NÁVRH NA UDELENIE MILOSTI.
Minister armády gen. L. Svoboda vyhlasuje, že hovorí za svoju osobu vo funkcii ministra národnej obrany a člena tejto vlády. Na ospravedlnenie dr. Tisa sa uvádza, že jeho prípad je nutné posudzovať tiež z cirkevného a medzinárodného hľadiska. Rečník nesúhlasí s týmito námietkami. NESÚDIME KŇAZA, ALE ZRADCU, ROZBÍJAČA ČESKOSLOVENSKÉHO ŠTÁTU A ZLOČINCA. To, že Tiso je kňaz, je pre neho len priťažujúca okolnosť. Zhanobil tým kňazský úrad a cirkev v dobe, kedy tisíce iných kňazov statočne bojovali proti nacizmu a umierali v koncentračných táboroch a žalároch. Minister nemôže uznať ani zahraničnopolitické námietky, ale práve naopak. Demokratická a bojujúca cudzina sa na nás díva a čaká, či ako mladý štát zúčtujeme so zradou na štáte, do akej miery, s akou dôslednosťou a pravdivosťou uhájime a ubránime ideu československého štátu. Preto pevný a rozhodný postup v Tisovej veci upevní silnú pozíciu československého štátu aj medzinárodne a politicky.
Hovorí sa, že Tisovu vec je treba posudzovať z vnútropolitických a psychologických dôvodov. Minister nemôže ani s týmto súhlasiť. Tisov problém nie je len zásadnou otázkou mravnou, ale Tisova zrada proti štátu je kardinálnou otázkou československej štátnej jednoty. Preto nemožno tento prípad posudzovať len z hľadiska okamžitej a súčasnej politickej potreby a nálady, ale je treba to definitívne posudzovať historicky, na desaťročia a stáročia. Nepomôžeme slovenskému ľudu ani republike, pokiaľ rozriešime Tisovu vec len polovične. Tiso bol na čele. Bol špatným vzorom a zlým príkladom. Tiso sa sám odsúdil. Pokiaľ ostane nažive, bol by celý proces márny a zbytočný. Je predsa známe, že Tiso pred súdom prehlásil, že ničoho neľutuje a že i dnes by nepostupoval ináč. Tí, ktorí Tisovi verili a išli až dodnes za ním, pôjdu za ním aj v budúcnosti, aj keď bude naďalej vo väzení. Budú do neho vkladať nádeje, povýšia ho na mučeníka a budú pripravovať jeho oslobodenie. A tak Tiso pôjde s nami ďalej, bude otravovať ovzdušie česko-slovenskej spolupráce a jednoty a budeme stále tam, kde sme dnes a kde sme boli včera.
Minister pripomína, že Tiso plánovite a zámerne v spolupráci s Nemcami rozbíjal československý štát už pred rokom 1938. Je zodpovedný za vyhlásenie vojny spojencom. Povolal hordy nemeckých vojakov proti bojovníkom slovenského národného povstania. Ďalej je zodpovedný za hromadné vraždy najlepších slovenských vlastencov. Všetko vsadil na nemeckú kartu a s Nemcami išiel až do konca, aj v dobe, keď na Slovensku bojovala Červená armáda a československá zahraničná armáda. Dnes nesúdime len Tisa, s Tisom súdime tiež ľudáctvo, fašizmus, zradu a kolaborantstvo, ktorých je Tiso hlavným a najvyšším predstaviteľom. Bolo by nemravné a nespravodlivé, aby sme previnenia a zločiny omnoho menších zradcov trestali smrťou a najväčšiemu slovenskému zradcovi a kolaborantovi dali milosť. Každý kompromis v Tisovej veci je proti záujmom demokracie, československej jednoty a československého štátu. Kompromisom nič nevyriešime. Naopak, na jednej strane vyvoláme nespokojnosť, na druhej strane nebezpečné nádeje, mravný a politický zmätok a chaos.
Rečník dodáva, že preto ako minister národnej obrany, ako legionár, zahraničný vojak, ako človek a československý občan v záujme spravodlivosti i štátu prehlasuje a žiada, ABY ROZSUDOK TRESTU SMRTI NAD TISOM BOL VYKONANÝ. Ak zvíťazila v poslednej vojne naša sloboda, demokracia a Československá republika, potom musí Tiso a všetko, čo predstavoval a znamenal, zmiznúť do prepadliska dejín. Nezáleží na tom, čo o nás povie hŕstka zblúdilých Slovákov a zahraničných pozorovateľov dnes. Dôležité a rozhodujúce je, čo o nás povie národ a história za 50 a 100 rokov. Podľa toho súďme a podľa toho rozhodujme!
Námestník Zd. Fierlinger nepovažuje stanovisko národne socialistickej strany za logické. Myslí si, že vláda sa vo svojom rozhodovaní nemôže zdržovať preto, že Slovenská národná rada nepoužila svojho práva a nevyjadrila sa. Má plné pochopenie pre úvahy národne socialistických ministrov, ale na druhej strane si treba uvedomiť, aká by vznikla situácia, keby predsedníctvo Slovenskej národnej rady teraz doporučilo žiadosť o milosť. To by znamenalo, že z hľadiska celoštátnych záujmov by ju slovenská vláda musela opätovne vrátiť a tým by sa vec pretiahla, nehľadiac na to, že takýmto postupom sa vláda vzdáva svojej kompetencie a zasahuje do kompetencie prezidenta republiky, ktorá je vyhradená ústavnou listinou. Rečník síce rešpektuje juristický argument, ale si myslí, že tu by takýto postup v skutočnosti znamenal, že sa vláda sama zbavuje kompetencie a že tejto kompetencie  hlavne tiež zbavuje prezidenta republiky, čo by bolo absurdné. Je na vláde, aby za daného stavu tieto veci rozhodla.
Minister V. Majer prehlasuje, že plne uznáva niektoré argumenty, ktoré boli dnes prednesené. Chápe ich, ale podľa jeho presvedčenia nemôžu byť rozhodujúce. Pre neho je rozhodujúce presvedčenie, že Tiso je zradca a zločinec, že to uznal nezávislý Národný súd, že tento súd je proti milosti a že preto vláda musí toto rozhodnutie nezávislého súdu plne rešpektovať. Vláda nemôže pochybovať o tom, že Tiso bol jedným z našich hlavných a najťažších zločincov, ktorý má na svedomí masové vraždy. Minister pripomína masové hroby, ktoré členovia vlády videli na Slovensku, keď sa vracali do vlasti. Keby boli mali vtedy súdiť, či bol Tiso vinný a zodpovedný za všetko, neboli by váhali ani okamžik a nikto z nich by nebol povedal „nie“, ale by všetci povedali „áno, áno, áno!“ Tiso je zradca a rozbíjač republiky, to je úplne rečníkovo presvedčenie. Z formálneho hľadiska by bolo iste možné vrátiť vec predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ale minister veľmi pochybuje, že by sa meritórne vyjadrila. Mohlo by sa stať, že by sa nevyjadrila a že by tiež vláda neurobila žiadne rozhodnutie a potom by prišlo k výkonu popravy. To by považoval za najhoršie a najnešťastnejšie riešenie. Nesmieme dopustiť, aby 48 hodinová lehota uplynula, aby sa trest smrti vykonal a aby neprišlo vôbec k výroku o žiadosti na milosť. To by znamenalo, že by nikto neprevzal osobnú a politickú zodpovednosť za rozhodnutie o žiadosti na milosť. Minister je rozhodne pre to, aby vláda rozhodla a bolo by prirodzene dobré, keby rozhodnutie mohlo byť v takej dôležitej a významnej veci jednomyseľné. To by minister považoval za šťastie pre štát. Ak to nie je však možné, potom neostáva nič iné, len aby sa hlasovalo. Rečník opakuje, že podľa jeho presvedčenia je Tiso vinný, že trest je spravodlivý a správny a že si zaslúži, aby bol trest vykonaný. Bude rozhodne hlasovať proti návrhu na udelenie milosti.
Minister dr. I. Pietor dáva na zváženie, či by vláda nemala najskôr rozhodnúť o tom, či sa podľa návrhu národne socialistických členov vec má vrátiť predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Keby tento návrh bol prijatý, bola by ďalšia debata v tomto štádiu zbytočná.
          Námestník dr. P. Zenkl považuje túto poznámku za správnu. Chce len pripojiť dve malé poznámky. Minister V. Majer zdôraznil, že je presvedčený o Tisovej vine a že preto bude hlasovať proti návrhu na udelenie milosti. Zo skoršieho priebehu rozpravy je predsa jasné, že vo vláde nie je ani jeden člen, ktorý by bol o tejto vine a o správnosti rozsudku mal iný názor. Minister V. Majer prehlasuje, že si je toho vedomý. Námestník dr. P. Zenkl dodáva, že v prejave Komunistickej strany Slovenska, ktorý dnes prečítal štátny tajomník dr. Clementis a ktorý podľa jeho názoru mal byť určený tiež pre ministerskú radu, je zmienka o tom, že sa zaváhalo. Námestník prosí, aby bolo konštatované, že zaváhalo len Slovensko, že ministerská rada rozhodne nezaváhala.
Predseda vlády Kl. Gottwald si myslí, že by vláda teraz mohla rozhodnúť o návrhu národne socialistických ministrov na vrátenie veci predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Minister prof. dr. J. Stránský dáva na zváženie, či by sa o tomto návrhu nemalo ešte hovoriť.
          Predseda vlády Kl. Gottwald poukazuje na to, že skromnosť, ktorú prejavuje predsedníctvo Slovenskej národnej rady pri výklade dotyčného ustanovenia protokolu z 11. apríla 1946, je priam komická. Treba si uvedomiť, k akým následkom by mohlo viesť vrátenie veci. Prišlo by k naťahovaniu a udržoval by sa stav napätia, ktorý prirodzene všade je. Znamenalo by to pokúšať o vyvolanie duchov, ktorí sa ešte nespamätali z rany, ktorá im bola uštedrená rozsudkom Národného súdu. Predseda si vie dobre predstaviť, čo by sa mohlo stať. Páni, ktorí v júni 1946 sami vykladali ustanovenie § 30k retribučného nariadenia tak, že sa nevzťahuje na rozsudky, ktorými bol uložený trest smrti, zmenili by tento výklad, a povereník spravodlivosti by proste povolil odklad podľa tohto ustanovenia cez ustanovenie § 19. To sa vlastne v praxi už niekoľkokrát stalo a tým vznikla situácia, že vláda sa zabývala žiadosťami o milosť strán rozsudku, ktorými bol vymeraný trest smrti, niekoľko mesiacov po vyhlásení rozsudku. Minister dr. P. Drtina súhlasí.
Námestník Zd. Fierlinger opakuje, že by vrátenie veci predsedníctvu Slovenskej národnej rady znamenalo, že vláda zbavuje seba a prezidenta republiky kompetencie.
Príloha č. 39, Prameň: SÚA-AÚV KSČ, fond 83, a.i. 302

Vladimír Pavlík          

 

Hlavná stránka