Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

List prezidentovi      

  Vážený pán prezident Kiska,

dovoľujem si Vám napísať tento list, i keď viem, že Vás tým časovo zaťažujem vo Vašej náročnej práci. Blaží ma však vedomie, že ho pravdepodobne nikdy nebudete čítať, a preto Vás vlastne ani časovo nezaťažím. Máte na to haldu dobre platených úradníkov, ktorí ten list opečiatkujú, dajú mu možno nejaké číslo a potom ho založia ad acta. To len vtedy, vo volebnej kampani, ste naivne hlásali, že budete čítať listy od občanov, hájiť ich záujmy, lebo politika nesmie byť len pre vybrané osoby, ale službou pre každého občana. Ja som sa tomu trochu aj snažil veriť, ale priznám sa, že nie moc. Som už totiž starý hríb a s politikou u nás mám vlastné skúsenosti. Viem, že politici nie sú na to, aby hájili občanov, ale aby hájili svoje záujmy, záujmy, priateľov a sponzorov. Ide im o to, aby získali dobre zapelešené bidlo, na ktorom sa tak zmôžu akurát na to, že tam kotkodákajú, ako hája záujmy občanov.
U Vás bola určitá nádej ako u nepolitika a človeka, ktorý sa nemusí vo funkcii zapelešiť, že to bude iné, a preto som aj pred voľbami vyrobil na Vašu podporu leták, ktorý som cez internet rozposlal priateľom a požiadal som ich o preposlanie svojim priateľom a známym, aby Vám bolo umožnené bojovať za zmenu k lepšiemu a hájiť záujmy všetkých ľudí, ako ste to mali vo svojom volebnom programe. Lenže ono to tak, pán prezident, nechodí, to teraz viete zaiste aj Vy, lebo ste sa stal odvtedy skúsený politik a inak to v politike nejde. Ako hovorí príslovie, kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Je to tak. Kto sa ponorí do politickej žumpy, nemôže voňať od orgovánu.

Nepíšem Vám tento list, aby som Vám to vytkol, ale mám svoj osobný dôvod. Minulý rok v lete som Vám podal žiadosť o milosť. Bol to taký uletený nápad, lebo som už vlastne žiadnu milosť nepotreboval. Svoj trest som odsedel a stratené roky mi nikto nevráti, ale mal som taký dojem, že môžem zabojovať o stratenú česť. Ale ani o tú mi tak nejde. Človek môže stratiť česť jedine pred sebou samým a nie pred niekým iným. To je jedna z mojich zásad, na ktoré som v priebehu tých rokov prišiel.

Pred rokmi, v rokoch zúrivej privatizácie počas vládnutia pána Mečiara a všelijakých pánov banditov, som vydával malý lokálny občasník Tŕň, v ktorom som si dovolil do pánov banditov pichať. Pani banditi na to nechali na mne vykonať prostredníctvom svojich pištolníkov komplot a bol som odsúdený našimi dobrými súdmi, čo tiež nie je v tejto republike zriedkavý a mimoriadny jav. Bolo to za skutok, ktorý som nespáchal a dokázateľne spáchať nemohol. Dôkazy však nehrajú rolu, ako hovorím nič mimoriadne v tomto štáte. Nebudem ten môj prípad tu rozoberať, lebo som to už opísal vo svojej knihe „Nežná kamufláž a Baťo“. Nikdy som nemal ambíciu písať knihy, zvlášť v tejto dobe keď každý píše knihy a všelijaké blogy a príspevky na portáloch a je tu hyperinfláciu slov, o ktoré ani nikto nestojí. Ale potreboval som podať o tom svoje svedectvo.

Odpoveď na moju žiadosť sa zrodila presne po deviatich mesiacoch, lebo až teraz som dostal z Vášho úradu prípis, že mojej žiadosti o milosť sa nevyhovuje. Neboli vraj zistené skutočnosti odôvodňujúce použitie takého výnimočného opatrenia, akým je udelenie milosti prezidentom SR. Bol som Vašimi úradníkmi poučený, že udelenie individuálnej milosti je mimoriadny inštitút, ktorého poslaním je zmiernenie alebo odstránenie dôsledkov trestného konania, ktoré by v určitých obzvlášť závažných alebo výnimočných prípadoch pôsobili neprimerane. Jeho uplatnenie prichádza do úvahy iba tam, kde okolnosti prípadu alebo okolnosti týkajúcej sa samotnej osoby páchateľa sú natoľko neobvykle, že ich zákon neumožňuje dostatočne zohľadniť pri rozhodovaní súdu o vine a treste. V mojom prípade také okolnosti neboli tými dobrými odborníkmi zistené.

Pre mňa z toho poučenia odborníkmi vyplýva, že v tejto republike nie je neobvykle a nie je to obzvlášť závažný alebo výnimočný prípad, keď na občana nahrajú štátne represívne orgány komplot, nechajú ho odsúdiť, zlikvidujú mu existenciu, a to ešte bez dôkazov, pritom dôkazy hovoria proti obžalobe, ale sú jednoducho odignorované. Ja som Vám pripojil ku svojej žiadosti dostačujúce argumenty a doklady, že to tak skutočne bolo. A ešte mi z toho vyplýva, že máte , pán prezident, okolo seba schopných byrokratov s právnickým vzdelaním a adekvátnym odborným vyjadrovaním, ktorí po deviatich mesiacoch vedia efektne sformulovať trinásť riadkový list, v ktorom odmietli moju žiadosť. Preto Vám osobne nemôžem ani vytknúť, že ste sa jaksi vzdialil od svojich predvolebných sľubov hájiť práva občanov. Ja viem, máte teraz kopec povinnosti s V4, Ukrajinou, Putinom a Obamom a na prkotiny ako je porušovanie ľudských a ústavných práv radového občana nemáte čas a máte na to štáb tých dobre platených a fundovaných odborníkov. Preto Vám to odmietnutie nevytýkam, ale ani Vám nepoďakujem. Nuž čo, prežijete to. A ja možnože tiež.
Obrátil som sa teraz aj na Ústavný súd SR, (poslal som Vám odpis), hoci viem, že ani tam nepochodím. Však všetci poznáme, ako to tam chodí. Pochopiteľne, to zamietnutie pošlú v tej právnickej krasomluve a možno aj nejaký paragraf tam prihodia. Potom sa možno obrátim ešte na brunejského kráľa, keď tie lampárne na železniciach už zrušili.

Pán prezident, vo svojich príhovoroch sa rozplývate, aké je Slovensko krásne, ako ho máte rád a ako chcete pre jeho rozkvet pracovať a prispievať. Také rečičky sú dobre pre politikov a mnohých občanov nimi neoslovíte. Ja patrím medzi nich. Nemôžem mať rád republiku, v ktorej sú na občanov nahrávané komploty, sú okrádaní a nerešpektujú sa ich základné ľudské práva, sú podvádzaní a klamaní výmyseľnosťami o slávnej histórii, dobrom hokeji a také všelijaké kecy. Napísal som o tom aj zopár blogov, ktoré som zhrnul do knižky „Nemilujem Slovensko“. Vyhradzujem si tento list považovať za verejný aj pre prípadné médiá, jestli o to budú stáť a priložím ho aj do tej mojej knižky.

Tak sa teda majte dobre a s tou skúsenosťou to moc nepreháňajte. Nechajte to na rodených politikov a vy radšej zostaňte prvým občanom a ak sa na Vás niekedy niekto obráti so žiadosťou o pomoc, tak to neodflinkajte a pozerajte sa na ľudí ako na ľudské bytosti a nielen cez paragrafy. Však ste s tým mali kedysi nejaké skúsenosti.

S úctou
Dušan Vaňo, Topoľčany
P.S. V prípade, ak bude mať niekto z čitateľov záujem o spomínanú e-knihu „Nemilujem Slovensko“, môže si ju upravenú a doplnenú zadarmo stiahnuť z adresy :
www.1000knih.sk/obchod/nemilujem-slovensko
a môže si pritom stiahnuť aj dve vtedajšie čísla inkriminovaného občasníka Tŕň: www.1000knih.sk/obchod/nezaradene/trn


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka