"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ukazovali na vinníkov, no v koncentrákoch vraždili nevinných – ženy, deti, starých ľudí, telesne a zdravotne postihnutých, ktorí nikomu neublížili – 5. časť

                    V tejto časti si odcitujeme text článku pod nadpisom: Židia a kultúra, videné vtedajšími očami, zo strán 39 – 42.

          Židovstvo účinkovalo rozkladne na každom poli slovenského života. Prejavuje sa to aj na poli kultúrnom. Škodlivé účinky židovského vplyvu na duchovný život národa sú ešte vždy jasne badateľné. Skepticizmus, materializmus a pozitivizmus sú najviac príznačné myšlienkové prúdy pre duchovné účinkovanie Židov medzi národmi. Židia propagovali tieto smery, aby árijským vzdelancom vyrvali vieru a mravné hodnoty vo vyšší zmysel života. Chceli zničiť idealizmus a spôsobiť zmätok v nazeraní na základné problémy života. Robili to preto, aby sa árijci venovali len všedným potrebám a žiadostiam života, aby sa oddávali pôžitkárstvu a zleniveli v myslení. Takýchto nemravných a dezorientovaných „inteligentov“ potrebujú Židia, aby mohli mať duchovné vedenie nad árijskými národmi.

Platí to najmä o židovskej literatúre. Knihy židovských spisovateľov, celkom cudzie nášmu duchu, sú nesporne dôležitou zbraňou medzinárodného židovstva. Svojimi rozladenými a demoralizačnými účinkami na „gójskych“ čitateľov sú mocnými obrannými aj útočnými nástrojmi židovskej politiky. Tieto spisy svojou politickou tendenčnosťou, mravnou chamtivosťou a umeleckou povrchnosťou majú vytvárať ovzdušie, priaznivé pre politické snahy židovstva,  a získať alebo udržať vhodnú pôdu pre židovskú nadvládu.

          Odstrašujúcim príkladom účinkovania židovskej literárnej tvorby na nežidov je aj časť slovenskej „inteligencie“, ovplyvnená medzinárodnou židovskou kultúrou. Títo obmedzení úbožiaci, už či patria medzi kaviarenských demokratov, barových socialistov, salónnych komunistov alebo iných snobov, svojim odmietavým stanoviskom k slovenskému nacionalizmu, svojim pasívnym postojom k slovenskej štátnosti a svojim deštruktívnym kritikárstvom sú bezcenným balastom slovenskej národnej pospolitosti a prekážkou zdravého vývinu v slovenskom štáte. Takíto „inteligenti“, presiaknutí duchom getovej kultúry, najviac brzdia riešenie židovskej otázky na Slovensku a tým sa stávajú, hoci aj mimovoľne, vítanými partnermi židovstva – proti záujmom vlastného národa. Židovské knihy ohrozujú slovenský ľud v jeho prirodzenej mentalite, v jeho mravných základoch a spoločenských náhľadoch.

          Podobne je to i v umení. Pokiaľ ide o výtvarné umenie, Židia tu nevedeli vytvoriť hodnotné diela. V sochárstve alebo v maliarstve účinkovanie Židov prinášalo len úpadok a zvrhlosť. Sú u nás všeobecne známe zvrhlé židovské umelecké smery, hlavne kubizmus a nadrealizmus. Túto tvorbu poskytovalo židovstvo obmedzeným snobom. Neprekvapuje nás, že oficiálna „kritika“ vychvaľovala tieto bezcenné diela. V štáte, ktorý bol v moci Židov, aj kultúra bola pod židovským vplyvom.

          Viac než vo výtvarnom umení sa rozpínala židovská umelecká činnosť v divadelníctve a vo filmoch. Židia majú pre to viac zmyslu. Je to príznačné pre ich rasovú mentalitu. Tu sa vhodne prejavuje židovská duša vo svojej svojráznosti. Kusy židovských pôvodcov sú plytké a nemravné. Im ide predovšetkým o kasové úspechy. Preto sa sústreďujú na dráždenie fantázie a nízkych vášní. Židovskými operetami a komédiami je zbytočné sa veľa zaoberať.

          Židovské filmovníctvo má za cieľ jednak propagovať idey, slúžiace židovstvu, jednak pobaviť obecenstvo, prirodzene „echt“ židovským spôsobom. Je známe, že židovskí herci a herečky nedosahujú umeleckú úroveň veľkých árijských umelcov. Veľká väčšina týchto kreatúr urobila kariéru len pomocou židovského kapitálu a reklamy židovskej tlače. O deštruktívnom vplyve židovstva na kultúru píše veľký slovenský spisovateľ a publicista Svetozár Hurban - Vajanský takto: „Židovstvo pustené do svätyne národa, stáva sa morfiom pre šľachetné nervy národa a pravým smrtonosným jedom pre svedomie národné. Všade nasleduje zmelčenie národnej rieky, do ktorej oni vliali vody svoje“. Ďalej vraví ten istý slovenský veľduch, že „Židia v literatúre, keď pocítia svoju silu, ustroja literárny khagal, práve taký silný ako pri licitáciách. Oni zvaria železný ring, zorganizujú taký silný chabrus literárno – umelecký, že pripustia doň len svojich a ľudí úprimne židovstvujúcich a khagalu otročiacich. Ich kritika nebude iné robiť len „svojich“ dvíhať, „svojim“ robiť reklamu, im nadháňať málo a nesamostatne mysliace obecenstvo a zabíjať každého nežida. V počiatkoch, ak sa zvláštnym talentom neprederie na povrch. Ale koľkým sa to podarí, koľko existencií podlomí khagal!“

          Na šťastie účinky židovskej pseudokultúry neboli na slovenskú kultúru také zhubné ako na kultúru iných, hlavne západoeurópskych národov, pretože slovenskej kultúre Židia za časov maďarskej vlády nevenovali pozornosť. O duchovné potreby utláčaného a zaznávaného národa sa Židia vôbec nestarali. Takže vtedy bol židovský vplyv iba nepriamy, prostredníctvom maďarskej kultúry. Vo väčšej miere sme pociťovali účinky židovského „kultúrtrégerstva“ až v Česko-Slovensku. Vtedy už Židia venovali inú pozornosť nášmu kultúrnemu životu. Ale aj tu bol židovský vplyv zväčša nepriamy.

          Tento neblahý stav prestal po osamostatnení sa národa. Židia už teraz nemôžu vplývať na duchovné vedenie slovenskej pospolitosti. Slovenský národ tak ako v minulosti nie je a nebude nikdy v nijakom ohľade odkázaný na „perly“ židovského ducha. Odmietame čo najrozhodnejšie, a to navždy, kultúru z tmavých brlohov geta. Výtvory tejto nám cudzej kultúry ohrozujú aj írečitosť slovenskej vzdelanosti a prirodzený duchovný vývin národa.

Pokračovanie v ďalšom čísle.

Vladimír Pavlík      


    Facebook
Hlavná stránka