CITÁT"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

SVET BEZ PEŇAZÍ“ Jana Lachkovičová-2.časť

Aj nezamestnaná robotníčka dokáže byť dobrou spisovateľkou

Už asi 3 mesiace mám pokazený televízor, na nový nemám peniaze aj keď pracujem. Vždy sa vyskytne niečo dôležitejšie čo treba zaplatiť, na čo treba použiť finančné prostriedky.
Dnes je nedeľa. Celý víkend som bola doma v depresii. Mám iba 10 eur a chladnička je prázdna. Ďalšie peniaze sú v nedohľadne a preto rozmýšľam či vôbec pôjdem do obchodu. Som hladná, strašne mám chuť na dobré mäsko, dobrý obedík a koláč
a zároveň mi je do plaču a mám scvrknutý žalúdok. Veľmi sa cítim sama a hypnotizujem mobil aby mi niekto zavolal. Mobil nezvoní a tak volám ja.

Jedna kamarátka je na návšteve v nemocnici, jej otcovi diagnostikovali rakovinu. Povedala mi, že keď pôjde od otca z návštevy tak sa mi ozve. Neozvala sa. Ani minule sa neozvala, viem, bola rozcitlivená a bolo jej do plaču. Ani sa nečudujem, že nemala náladu. Nehnevám sa preto na ňu. Nie je možné sa ňu hnevať, pretože starostí má naozaj vyše hlavy, zdravotné problémy k tomu a verte mi, nie je jej čo závidieť. Pán Boh ju tiež dobre skúša tak, ako väčšinu ľudí na tomto svete.

Volám druhej kamarátke, neberie mobil. Z toho usudzujem, že sa venuje rodine. Aj ja by som sa veľmi rada niekomu venovala. Veľmi by som chcela mať niekoho rada a veľmi si prajem aby aj ten niekto mal rád mňa. Cítim, že potrebujem lásku. Všetci ju potrebujeme. Som silná osobnosť ale aj mne už bliká kontrolka. Potrebujem lásku dostať ale chcem ju aj rozdávať. Nebaví ma takýto život. Človek sa len bezprízorne motá životom, cíti sa zbytočný a nevie ako ďalej. Ľudia zabúdajú na lásku, už ani nevedia čo ozajstná  láska znamená. Každý sa naháňa iba za peniazmi, kariérou a pravé hodnoty nám unikajú.

Tento stav spôsobuje práve nedostatok peňazí                

Mám plnú hlavu nápadov ktoré by som vedela zrealizovať a viem, že by moje nápady boli príjemné nielen pre mňa ale aj pre iných ľudí. Ľudia by sa úplne zmenili a život by bol oveľa lepší a jednoduchší.

Zasa mi pomedzi prsty prešiel jeden víkend. Nechcem aby to takto bolo ďalej. Je to deprimujúce a ľudia by nemali byť sami. Každý si môže nájsť svoju polovičku a každý má plné právo byť šťastný. Lenže ak budeme sedieť doma len preto, že si nemôžeme dovoliť sadnúť si do kaviarne na malé presso alebo ísť na výlet či dovolenku, takýmto spôsobom si nikto nikoho nenájde. A to je veľmi smutné. Pomôžme si navzájom, zmeňme myslenie a urobme si lepší život, život bez peňazí, násilia, podvodov, korupcie, krádeží, nezmyselného zabíjania.

Pane Bože zasa mám stav smútku a depresie, som zdravá žena v najlepších rokoch, na svoj vek sa vôbec necítim, sedím doma a trápim sa. Nemám prácu. Bola som na pohovore a čakám či sa mi ozvú. To čakanie je katastrofálne, zúfalé a neskutočne dlhé. Neviem na čom som a to je zlé. Bože začínam cítiť, že sa z tých depresií, smútku a samoty asi zbláznim.

                                                     2
Stav bezmocnosti ešte umocňuje hlásenie v rádiu, že od Nového roku 2011 bude
všetko drahšie. Kam ale, kam poženú politici poplatky stále vyššie a vyššie , keď už teraz ľudia majú problémy prežiť. Kto takto bezhlavo ako sa mu zachce, určuje ceny??? Odkiaľ majú ľudia brať peniaze, keď nie je práca.
Práve dnes mám v peňaženke posledné euro a neviem čo budem robiť ďalej.
CHCEM ZMENIŤ SVET a venovať sa jeho zdokonaľovaniu. Vôbec neviem na koho sa mám s mojim nápadom obrátiť. Nikomu zatiaľ nedôverujem natoľko, aby som mu túto myšlienku povedala.
                            
Bože, prosím ťa, presekni môj začarovaný kruh z ktorého sa nemôžem vymotať  

Potrebujem počítač, nemôžem si ho však dovoliť, nemám prácu ani peniaze. Prečo tie odporné peniaze musia takto ľudí obmedzovať?
Nechce sa mi tieto riadky ani písať, pripadá mi to strata času.
Pre mňa je viac než samozrejmé aby sa všetci ľudia mali možnosť najesť, ošatiť, obuť, normálne bývať, netrpieť nedostatkom pitnej vody.

Najradšej by som prestala písať a začala všetko realizovať

Potrebujem vytlačiť nejaké veci z PC no nemám túto možnosť. Som totálne odpísaná, bezmocná, bezradná a všetko pre peniaze. NENÁVIDÍM ICH!!!
Vo svete a medzi ľuďmi spôsobujú iba zlo.

Je napísaných veľa kníh o sile príťažlivosti. Ak budem na niečo myslieť privolám si to a vesmír to zariadi. U mňa to nejako nefunguje. Chcem lásku, aby ma niekto miloval, chcem peniaze, chcem šťastie, prosím si, želám si od Boha a vesmíru a stále nič. Už nevládzem. Cítim ako ma Pán Boh skúša. Čo mám ešte vydržať, už nemám nič. Ak Boh chce aby som prišla aj o byt, v ktorom zatiaľ bývam ale neviem dokedy, lebo nemám z čoho platiť nájom, tak čo mám na to povedať? Nech sa stane vôľa božia? Nechápem, nerozumiem tomuto celému.

Na jednej strane som žena s plnou hlavou nápadov, na druhej strane mám pocit, že nič neviem, že som neschopná. Ľudia často berú hocijakú prácu len aby mali príjem. Áno, je to určité riešenie ale iba na chvíľu. Ja som čakala a hľadala takú prácu aby bola dlhodobá. Samozrejme, že som sa aj zamestnala, nemohla som si dovoliť byť bez práce a príjmu. Myslím si, že nie je správne, keď sú ľudia nútení zobrať hocijakú prácu, len aby mali príjem. Každý by mal mať takú prácu aká ho baví alebo sa aspoň k tomu priblížiť. Je to na nič robiť niečo na silu. Neprospeje to ani zamestnancovi ani zamestnávateľovi.

Bože, pomôž mi, aby som teraz so slzami v očiach a na pokraji beznádeje a zúfalstva dokázala rozoznať čo môžem na tomto svete zmeniť  

                                                        3
Taký krásny si náš svet predstavujem. Všetci by sme boli šťastní.
Prázdne ulice, kaviarne, reštaurácie, obchody by ožili. Ľudia by sa bavili,                           
zoznamovali, mali by sa radi. Nebol by dôvod na paniku, že nebude práca, že bude hlad. Každý by mal prácu a pracovali by sme na premene sveta, zlé veci by sme menili na dobré a dobré by sme ešte viac vylepšovali. Všetci by boli povinne šťastní. Myslím, že už bolo dosť zla, násilia, neprávosti a vojen.

Zmeňme to, PROSÍM !!!                   

Volala mi kamarátka či chcem brigádu. Táto správa ma veľmi potešila nakoľko som bez príjmu. Bola som sa tam pozrieť, práca sa mi páčila a aj sme sa dohodli. Zákon schválnosti, večer ma začalo bolieť hrdlo, dostala som zimnicu a bolo mi zle. Na brigádu som aj napriek tomu išla, nechcela som vynechať, viem ako to v práci chodí, keď neprídem zoberú niekoho iného. Hneď v pondelok som išla k lekárovi a dostala som antibiotiká. Cítim sa veľmi slabá a je mi zle. Už dlho som nebola chorá. Teraz sa však tomu ani nečudujem. Som psychicky celkom vyčerpaná a oslabená psychika je ideálna na to aby človek ochorel aj fyzicky. Ako by nebolo dosť dostala som silný migrénový záchvat. Nie je to nič iné ako kombinácia stresu, bezmocnosti a už pomaly aj beznádeje.

Hovorí sa, že nádej zomiera posledná                            

Obávam sa, že to čo teraz prežívam je už moje posledné. Už naozaj nevládzem. Ubíja ma samota, bezmocnosť, zlé rodinné vzťahy, nevyriešená minulosť. Je mi tak zle, že zvraciam niečo zelené až čierne, je to žlč, hnusná, horká ako život sám.
Zavolala som si pohotovosť aby mi pichli injekcie. Zdravotníkom trvalo až dve hodiny kým prišli čo je pri bolestiach hlavy veľmi dlhá doba a zvlášť pri migréne. Keď sa bolesť nepodchytí hneď na začiatku potom už ťažko niečo zaberie. Vždy som si hovorila, keď vyhrám športku, Zdravotná záchranná služba bude prvá, ktorej sa postarám o zvýšenie platov. Veľa krát, keď ma sanitka viezla do nemocnice na infúziu som sa so záchranármi rozprávala, povedali mi, že robia veľmi dlhé služby za neadekvátne nízke platy a sú veľmi vyčerpaní. Povedala som im, že čo by som urobila keby som vyhrala športku. Zasmiali sa a povedali, že by ma hneď volili.
Nepotrebujem byť slávna, chcem len aby sa všetci mali dobre a aby ľudia nezažívali takéto stavy ako teraz ja. A to ešte nie som bezdomovec a už je to
neúnosné. Chcem aby ľudia nežili bez lásky a opustení, aby neboli sami keď sú chorí alebo im je zle, aby veľa a ťažko pracovali.
Nikdy som nevedela oddychovať, považovala som oddych za stratu času. Nie je to však pravda. Pochopila som to až po rozvode, ktorý ma veľmi vyčerpal a keď som nebola schopná pracovať, pochopila som, že si musím oddýchnuť. A nie len ja. Je veľa ľudí, ktorí ťažko pracujú. Oddýchnuť si treba a je toľko nezamestnaných.

Je mi smutno a po lícach mi stekajú prúdy sĺz. Som nešťastná z toho, že nemôžem chodiť na brigádu. Bože, prečo mi toto robíš. Prečo, keď už môžem konečne pracovať si mi poslal chorobu? Mám si snáď myslieť, že som doma preto aby som písala tieto riadky? Mám na tomto svete snáď iné, vyššie poslanie ako stáť niekde za strojom alebo pultom?

                                                       4
Ak veríš, Bože, že všetko čo som doteraz napísala sa dá zrealizovať, že to je možné tak, ako tomu verím ja, tak v tom prípade Ti ďakujem aj za túto chorobu, ale tú migrénu si mi teda poslať nemusel, či? Volala som mame, nepoznala môj hlas, mám ho taký zoslabnutý, že si myslela, že volá nejaká cudzia žena. Po chvíľke sme museli skončiť rozhovor, hlas sa mi začal triasť od plaču a nechcela som aby bola mama smutná. Dúfam, že sa ešte dožije tohto môjho veľkého sna a aj jeho realizácie.

Už ledva držím otvorené oči, viečka mám ťažké od plaču. Pýtam sa stále Pána Boha prečo musím toľko trpieť? Ak je to božia skúška aby som zvládla uskutočniť tento svoj veľký sen pre seba a celý svet, tak dobre – vydržím. Ale už naozaj stačí, veľmi dobre si uvedomujem, čo to je žiť bez peňazí, bez lásky, ponižovaná, psychicky týraná. Aj keď nie som ešte bezdomovec, to by si ale Bože asi nedopustil. Ak mám na tomto svete poslanie, tak ako bezdomovec by som ho nemohla zrealizovať.
Ale ver mi, nie je to ťažké predstaviť si aj takúto situáciu. Už sa k tomu skoro blížim. Nevadí. Chcem sa bytu v ktorom bývame zbaviť, je v ňom strašne veľa zlej energie. Chcem nový byt alebo dom, s drevenými schodmi a krbom.
Milujem pohľad do ohňa, horiace sviečky a kvety. Chcela by som milovať človeka, teda muža, normálne by som sa chcela ešte zamilovať a chcela by som aby aj on mňa nadovšetko miloval.

Chcem snáď tak veľa?

Asi pred rokom som mala v sebe veľmi veľa lásky, žiarila som ňou a nebolo ju komu dať. Teraz sa ten pocit vo mne pomaly vytráca. Asi sa láska, ktorú som mala pre niekoho iného zmenila na energiu aby som mala z čoho žiť.                                                               Všimla som si, že sú okolo mňa iba ľudia, ktorí čerpajú moju energiu. Rada by som ju dala keď som ju mala, ale už ju nemám, nie je človeka, ktorý by energiu dodal mne. A ja už nemám, už nevládzem, nemám ju odkiaľ čerpať.

Zoznámila som sa nedávno úplne náhodou s jedným mužom. Keď sme sa stretli myslím, že sme si padli hneď do oka. Strávili sme spolu asi dve hodiny. Bol muzikant a pozval ma do kaviarne, kde práve so skupinou nacvičovali. Zaspieval mi ako sa hovorí do uška, zatancovali sme si a stále sme sa smiali. Vôbec som ho nepoznala ale tým aký bol mi brnkol na strunu, veľmi si ma získal. Mám rada veselých ľudí a som rada v spoločnosti kde sú ľudia slušný a vedia sa baviť. Neviem prečo ale stalo sa, že sa z nejakého dôvodu už neozval. Skúšala som mu volať aj som sa dovolala, keď ma počul povedal „ahoj láska moja“. Potešilo ma to oslovenie ale brala som ho s rezervou. Povedal, že je veľmi rozbehaný, že stále niekde koncertujú. Tiež sa musia obracať aby mali zákazky aby mali z čoho žiť. A on ani nevie, ešte netuší, že toto dobro chcem aj pre neho aby sa nemusel tak naháňať, aby mal svoje miesto, kde bude hrávať preto lebo to chce, baví ho to a nie preto že musí, že potrebuje peniaze.

                                                      5
Pane Bože prosím ťa pomôž mi zrealizovať tento môj sen a verím, že je to sen mnohých ďalších ľudí, ktorí si len trochu vedia predstaviť ako by nám bolo dobre.
Chcem tým povedať len toľko, že ten muž volá sa Róbert, mi za tie dve hodiny dal toľko energie, že ma udržal pri živote. Bola som už vtedy na tom psychicky veľmi zle. Cítila som ako do mňa prichádza nová energia. Škoda, tak rýchlo ako mi do života prišiel, tak rýchlo z neho aj odišiel. Možno ma mal zachrániť iba na chvíľu, dodať stratenú energiu. Možno ho už nestretnem ale verím, že áno.
Nech Pán Boh sprevádza jeho kroky, nech sa mu darí.
Ako tak o ňom píšem, zacnelo sa mi za ním a tak mu píšem sms-ku. Znie asi takto: Ahoj Robi. Žiješ? Ako sa máš? Ja som chorá. Kde si? Rada by som ťa videla aj počula. Janka.
Hneď na to prišla odpoveď:
Láska moja som ďaleko 1200 km od Bratislavy. Myslím na teba, nezabudol som
láska, ozvem sa čoskoro. Cmuk. Láska si moc chorá? Čo ti je?
A moja odpoveď: Mám chrípku a chorú dušičku. Ani nevieš ako si ma potešil, že si mi odpísal. Pá zlatko.

Nepíšem tieto riadky aby som Vám prezentovala svoje súkromie, chcem tým
naznačiť aké je to úžasné ak dvaja ľudia majú pre seba pekné slovo. Je veľmi dôležité aby sme tie pekné slová mali medzi sebou všetci, nezávideli si ale skôr naopak pomáhali si aj v hľadaní partnerov.
Veď toľko je medzi nami opustených ľudí. Každé tretie manželstvo je rozvedené, ľudia sa naučili chodiť pre nedostatok času a možností na internet  na rôzne zoznamky. Nemám rada tento spôsob komunikácie hoci priznám sa, sama na ne chodím, už nie tak často ako na začiatku, keď som si myslela, že je to niečo seriózne. Mám o tejto komunikácii svoju mienku a podľa vyjadrenia mojich kamarátok a známych sa mi moja mienka len potvrdzuje.
Som za to aby sa ľudia pracovne odbremenili a stretávali sa častejšie osobne na rôznych spoločenských podujatiach. Viem ako na to. Verím, že by ste sa pridali.

Jana Lachkovičová

    Facebook


Hlavná stránka