"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Hyeny a paraziti 3.

   Je na čase si po niekoľkých rokoch pripomenúť predvolebné sľuby a deklarované heslá predstaviteľov strany Smer. Jeden predvolebný citát JUDr. Fica znel: A nikdy sa nevzdám svojho sociálneho cítenia!

   Aj tento rok nastali zmeny v zákonoch, ktoré sa dotýkajú nezamestnaných, poberateľov dávok v hmotnej núdzi atď. Samozrejme, zvýšila sa aj minimálna mzda, lebo za podobnú almužnu už nechce na Slovensku takmer už nikto pracovať. Že zvýšenie minimálnej mzdy znamená vyššie daňové a odvodové zaťaženie pre zamestnávateľa, vládnej koalícii neprekáža. Cena práce na Slovensku je jedna z najvyšších. Pre jednoduchých voličov vysvetlenie: cena práce sú celkové náklady na ohodnotenie práce konkrétneho zamestnanca, z ktorej musí zamestnávateľ aj zamestnanec zaplatiť príslušné dane a odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové a nemocenské poistenie, garančného fondu atď.; každý z nich svojim podielom. Čiže cena práce, inak nazývaná aj superhrubá mzda, nie je čistá mzda, ako  by sa snáď niekto domnieval. Z ceny práce, ktorú musí zamestnanec vyprodukovať, mu ostane len malá časť. Približne 50%. Na zamyslenie: v stredoveku poddaní platili svojmu panovníkovi desiatok z vyprodukovanej práce. Minister financií sa v nedeľnom vystúpení na TA3 infantilne usmieval, plný spokojnosti nad tým, ako sa mu podarilo znížiť dlh Slovenska na 1,68% HDP. Druhou stranou mince je ale cena, ktorú museli podnikatelia a zamestnanci za takýto „úspech“ zaplatiť, a tou sú nové dane od výmyslu sveta a zvýšenie starých daní. Minister Kažimír zdanil všetko čo sa dalo aj nedalo a Slovensko v r.2016 vybralo na daniach o 1 miliardu € viac (!), ako v predošlý rok.

To je jedno z mnohých „systémových“ opatrení súčasnej „sociálnej“ vlády. Ďalším opatrením majú byť spomínané zákony o službách zamestnanosti, na ktorý je pre zmenu hrdý minister práce Richter. Nebudem tu podrobne rozpisovať konkrétne zmeny, ale je zrejmé, že na papieri vyzerá všetko krajšie, ako v skutočnosti. Ak to mám zhrnúť stručne do jednej vety, realita pre občanov registrovaných na úrade práce bude takáto: Zober nami ponúkanú prácu, alebo rekvalifikačný kurz, alebo ťa vyradíme z evidencie.

A teraz konkrétny prípad z praxe:
Od 1.3.2017 som dal v zamestnaní výpoveď dohodou z dôvodu, že matke sa opäť rapídne pohoršil zdravotný stav a požiadal som o opatrovateľský príspevok. Rozhodnutím Úradu práce a sociálnych vecí mi bol opatrovateľský príspevok priznaný vo výške 204,- € mesačne, vzhľadom na výšku dôchodku mojej matky (plný príspevok by bol cca 250,- €). Súčasne som sa zaevidoval na Úrade práce ako nezamestnaný. Dňa 10.4.20017 som sa na základe predvolania dostavil na tzv. trh práce v Dubnici nad Váhom. Spektrum firiem, ktoré hľadali zamestnancov, bolo prevažne zo strojárskej oblasti, automobilového priemyslu, o zamestnancov prejavili záujem aj BILLA, Technické služby mesta Dubnica alebo Ústav pre nápravu a prevýchovu odsúdených...

Pán riaditeľ okresného ústredia Úradu práce z Trenčína nám vysvetlil, aké úžasné programy riešenia nezamestnanosti vymysleli na ministerstve práce, jednak pre nezamestnaných do 29 rokov, nad 50 rokov, mnoho rekvalifikačných kurzov atď. Vyzeralo to celkom pekne, nebyť tej nešťastnej realizácie v praxi, na ktorú poukazoval na TA3 v diskusii aj nezaradený poslanec Beblavý, ako oponent ministrovi Richterovi. Každého nezamestnaného si osobne prebrala na riešenie niektorá úradníčka. A ako to v živote býva, buď natrafíš na normálneho úradníka s ľudským prístupom, alebo na aktívneho blbca. Mne padla druhá možnosť. Pani „aktívna“ z Trenčína sa ma hneď spýtala, čo som si z ponuky vybral a doplnila, že hoci s mojim stavebným vzdelaním žiadnu ponuku nemajú, musím si niečo vybrať, lebo inak ma vyradia z ÚP. Popravde som jej vyložil moju situáciu, jednak že opatrujem ZŤP matku a mám 35% fyzické zdravotné obmedzenie, ktoré mi nedovoľuje vykonávať prácu dlhodobo v stoji. Na moju otázku, či je aj nejaká možnosť skráteného úväzku vzhľadom na opatrovanie mojej matky, povedala, že nie, a že som sa mal teda odhlásiť z ÚP sám a že podľa nej chcem iba vyčerpať podporu v nezamestnanosti. Rozhodol som sa teda pre kurz programovania CNC, hoci kurz mal trvať celý mesiac 8 hodín denne a nie som strojár. Spísali sme žiadosť o kurz a bolo „vybavené“. Kurz mal začať 2.5.2017 a v poslednom aprílovom týždni som volal do agentúry, či kurz naozaj začne. Pán sa ma spýtal, či mi ÚP dal vyrozumenie o tom, že mi kurz povoľuje (uchádzač totiž nesmie mať žiadne podlžnosti v Sociálnej povinnosti a dlhy na daniach). Ja na to, že žiadna odpoveď z úradu mi neprišla. Zašiel som teda n ÚP sa informovať. Podľa údajov v mojej databáze to vyzeralo, že moja žiadosť na REPAS je odsúhlasená. S pracovníčkou úradu sme prebrali možnosti zamestnania na čiastočný úväzok, ale pre istotu ešte zavolala kolegyni a ozrejmila jej moju situáciu s opatrovaním matky. A čuduj sa svete, bola tu aj možnosť vziať späť žiadosť o REPAS z rodinných dôvodov, ktorú som aj ihneď vypísal.

Ešte dva postrehy:

1. na trhu práce boli štyri vzdelávacie agentúry, zaoberajúce sa rekvalifikáciou nezamestnaných. Ponuka kurzov bola naozaj prekvapivá: obsluha CNC strojov, programovanie CNC, operátor výroby, skladník, šička, murár, tesár, čalúnnik, a ďalšie remeselnícke profesie, opatrovateľský kurz. Zo zvedavosti som si pozrel obsah kurzu na profesiu skladník. Chcel som vedieť, či učebné osnovy uvedeného kurzu obsahujú aj niektorý z programov skladového hospodárstva, poprípade obsluhu VZV, čo sú ťažiskové vedomosti a zručnosti skladníka. Samozrejme kurz VZV sa robí samostatne, podobne ako vodičský preukaz, ale...a teraz spozornite, kurz mal trvať 371 (!) hodín a jeho v jeho učebných osnovách boli napríklad bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, typy a nosnosti regálov, druhy tovarov a podobne, ale program skladového hospodárstva nie.
2. Na moju otázku, či ÚP po absolvovaní kurzu programovania CNC ponúka aj príslušné zamestnanie, mi pani „aktívna“ povedala, že nie, že to si musím nájsť sám.

Môj záver: Minister Richter vytvoril na papieri na oko pekný projekt, ktorý má presvedčiť najmä úradníkov v Bruseli, aby boli ochotní na Slovensko posielať nemalé čiastky na „podporu zamestnanosti“. Podľa mňa najväčší osoh a zisky budú mať školiace agentúry, prisaté na štátom rozpočte a produkujúce často krát neužitočné kurzy, a otrokárske montážne dielne investované zahraničným kapitálom. Pretože páni „najmúdrejší“, ako obvykle neriešili nič systémovo a v súvislostiach. Pritiahli na Slovensko síce zahraničných investorov, ale bez ohľadu na to, že v ich fabrikách nemá a za nízku mzdu ani nikto pracovať už nechce. Kvalitní, šikovní a kvalifikovaní Slováci pracujú v zahraničí a doma ostali už len absolventi škôl s nezmyselným zameraním, ktoré na Slovensku vznikli opäť bez náväznosti na ekonomiku štátu, dôchodcovia, unavení  a zodratí pracujúci po päťdesiatke,  pracovníci štátnej správy, invalidi a cigáni. Investície sú síce tu, ale ak by aj minister školstva reagoval okamžite, prvé výsledky by boli citeľné až za štyri roky. Takže ak „najmúdrejší“ nechcú, aby investície vyleteli hore komínom, lebo aj na nich sa niekto z nich nabalil, treba do montážnych fabrík pracujúcich dokopať aj na silu. Aj za cenu vyradenia z evidencie nezamestnaných. No a čo? Veď časť nezamestnaných zaplní zo strachu o živobytie novo vzniknuté pracovné miesta, a časť, ktorá to odmietne, bude vymazaná zo štatistiky Slovenského štatistického úradu. A opäť môže Fico vykrikovať v médiách, aké je Slovensko „úspešné“, ako rastie HDP, klesá nezamestnanosť a všetci sa máme čoraz lepšie...

Ako poslanec Beblavý povedal: zvýšte v tých fabrikách mzdy na úroveň EÚ, a cca 150 000 kvalifikovaných robotníkov sa vráti zo zahraničia na Slovensko. Vyrieši sa nezamestnanosť, nebudeme musieť čakať štyri roky na prvých absolventov s duálnym vzdelávaní atď.
Ale v skutočnosti je tu jedna obrovská prekážka. Takto by mali z toho zisk občania. V prípade Richterových riešení to nebudú občania, ale politici, hyeny a paraziti priživujúce sa na štátnom rozpočte a eurofondoch.

 Ing. Pavol Škara

   PRINT RSS

Hlavná stránka