"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Tatjana Šidlová-obeť pozemkovej mafie a zneužívania psychiatrie



  • SLOVENSKÁ ŽUMPA...svinstvá mocných...
  • Zosmradnutá demokracia
  • Štátne mafie sa rozhodli zbaviť Tatjanu Šidlovú svojprávnosti

                     Príbeh tejto statočnej ženy už bol niekoľkokrát prezentovaný na mojej stránke. Keďže sa nemieni vzdať a naďalej sa domáha svojich práv, štátne mafie, verné svojej prednovembrovej boľševickej ideológii pristúpili k zneužitiu psychiatrie. Menovaná bola prinútená podrobiť sa nanúteným psychiatrickým vyšetreniam, ktorých závery korešpondujú so želaním objednávateľov či už z radov polície, alebo súdov SR. Je si vedomá, že nerozpráva bludy a netrpí paranojou, ako to tvrdia Poloncová, André, Stankovič a Kosorínsky, doplnila spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C 158/2005 po výsluchu Poloncovej a Andrého o ďalšie dôkazy vo forme fotokópií úradných listín – 47 hárkov obojstranne okopírovaných.

              Námietku proti znalcovi Andrému ani nestačila uplatniť, pretože ešte predtým, ako jej súd umožnil ju podať, vyšší súdny úradník Mgr. Frátrik, ktorý sa už dlhšie obdobie až priveľmi angažuje v dotyčnom spise, napísal Andrému list, či nebude ochotný potvrdiť, že Šidlová NEBOLA v roku 2005 spôsobilá podať žalobu proti INA Kysuce, a.s. Ponuku nahliadnutia do spisu André odmietol a samozrejme, že súdu v danom smere vyšiel v ústrety!!! Uznesenie o doplnenie posudku o túto skutočnosť bolo sudkyňou VYDANÉ až po písomnom stanovisku Andrého k Frátrikovmu listu.

              O tom, že súd v merite veci dávno nekoná, je zjavné. Celú vec účelovo či zbabelo posúva nie do riešenia podstaty, teda rozhodovania o faktoch na základe zmluvy a Dohody vypracovanej Haringešom a spol., ale do snáh, ako zo Šidlovej vyrobiť za každú cenu nesvojprávnu osobu, aby bol dôvod žalobný návrh zamietnuť. Arogantné ignorovanie predložených faktov a dôkazov, porušovanie procesných postupov – to všetko ukazuje na skutočnosť, že spor neprejednáva zákonná a nezávislá sudkyňa.

              Znalec André dňa 8. 8. 2013 k námietkam k jeho osobe bez ohľadu na fakty píše, že po obsahovej stránke podanie navrhovateľky len potvrdzuje jeho závery. A to píše bez ohľadu na dôkazový materiál založený do spisu, do ktorého menovanej odmietol nahliadnuť. Čo všetko dokáže „mafia“, aby dosiahla svoj cieľ, vidieť najlepšie z ďalšieho „procesného úkonu“ vyššieho súdneho úradníka Frátrika., ktorý odoslal na adresu ÚPN dňa 10. 10. 2013 „Žiadosť o súčinnosť – poskytnutie informácie“, ktorej podstatou je „... sa v priebehu konania stala spornou skutočnosť, či navrhovateľka Tatjana Šidlová v období, keď jej bol pridelený byt na siedmom poschodí na ulici Ľuda Zúbka 21 v Bratislave /približne rok 1981/, bola alebo nebola sledovaná a odpočúvaná príslušníkmi, resp. spolupracovníkmi ŠtB.“

              Po tomto texte nasleduje niekoľko ďalších riadkov s odvolaním na § 8 zákona 553/2002 Z.z., prečo má ÚPN súdu informáciu poskytnúť. Dňa 18. 10. 2013 ÚPN súdu odpovedá, že v jeho evidencii sa údaje vzťahujúce sa k osobe Šidlovej nenachádzajú. Takže: pre vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nekorektnej Dohody je pre rozhodovanie súdu potrebný takýto „dôležitý“ údaj!!! (Mimochodom, ako autor článku chcem pripomenúť, že na desaťtisíce osôb o ktorých ŠtB zbierala informácie či ich sledovala, neboli vedené žiadne úradné dokumenty – poznámka Vladimíra Pavlíka.)

              Každému súdnemu a minulosti znalému človeku je jasné, že ak bola Šidlová svedkyňou, hoci aj nepriamou, vraždy suseda tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala, tak sa zákonite po svojich výpovediach pred príslušníkmi Verejnej bezpečnosti stala objektom záujmu a sledovania ŠtB!!! A provokácií. Takéto všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať, pretože to tak chodilo pred novembrom 1989, a žiaľ, a tak  to
    funguje aj v súčasnosti. (V spise agenta ŠtB Tekuša sa okrem iného v jeho záväzku na spoluprácu nachádza aj ochota sledovať osoby nábožensky orientované.)

              Tisícky našich občanov ani netušilo, že sú sledovaní či už priamo, alebo cez členov domovej samosprávy, odpočúvaním ich telefonátov, otváraním ich korešpondencie, monitorovaním ich pohybu. A rovnako si dnes tajné služby a „mafia“ nepýtajú povolenie na sledovanie a odpočúvanie „záujmových“ osôb. Najmä tých, ktorí sa im postavili do cesty ako Šidlová a niekoľko ďalších odvážlivcov. Styky a finančné prostriedky z nekalých zdrojov im umožňujú pomocou vyspelej techniky nedokázateľne zasahovať do životov takýchto jednotlivcov. Je jasné, že žiadne záznamy o podobných aktivitách sa nikde nenachádzajú.

              Sťažovať si na odpočúvanie nemá zmysel. A rovnako nemalo ani pred novembrom 1989, pretože výsledkom je popretie skutočnosti, resp. odôvodnenie vyšším záujmom, ako kedysi Šidlovej povedala bývalá generálna riaditeľka v sídle na Gottwaldovom námestí – Hlinková. Nuž a všetkým nám je jasné, kto predstavoval a kým aj dnes predstavuje ten „vyšší záujem“. S tým rozdielom, že v súčasnosti motiváciu „vyššieho záujmu“ obeť nemá šancu odhaliť. A tu je už len krok k tomu, aby občana, ktorý sa odvážil proti „moci“ postaviť, tato „moc“ prostredníctvom takých oddaných služobníkov ako sú Poloncová, André, Stankovič a Kosorínsky, ako aj množstvo iných verných vyprodukovali paranoika, ktorého treba „zákonným“ spôsobom obmedziť či zbaviť jeho občianskych práv, pretože je „spoločensky nebezpečný“!

              A kto predstavuje túto „spoločnosť“, určite netreba do podrobností rozvádzať. Jej jedinou zbraňou je teror bez zábran tých občanov, ktorí ešte doteraz pred ňou necúvli a stále ešte nedržia hubu. Určite nie je náhodné ani to, že zmrazenie vyšetrovania vraždy tajne vysväteného kňaza Coufala na 50 rokov ctihodným donom Dobroslavom Trnkom, keď bol generálnym prokurátorom, je jasným dôkazom, aká zločinecká verbež riadi tento štát. Pričom aktéri ešte žijú a rovnako aj tá jediná, hoci nepriama svedkyňa jeho vraždy. Treba počkať, kým sa poberú na druhý svet a prípad Coufal uložiť ad acta.

              Namiesto toho je treba zameriavať svoje úsilie na likvidáciu navrhovateľky, ktorá sa odvážila domáhať svojich zákonných práv zákonnou cestou. „Pracovné postupy“ Mgr. Frátrika vysielajú signál, že v konaní 4C 158/2005 na Okresnom súde v Žiline nebude všetko v súlade so zákonom, sudcovskou etikou – a už vôbec nie s nezávislosťou súdu.

    Vladimír Pavlík   
      Ako si organizovaný zločin dokáže zabezpečiť výsledok sporu vo svoj prospech
    Námietka znalca
    Oznámenie znalca
    Žiadosť o súčinnosť
    Odpoveď ÚPN

        Facebook


    Hlavná stránka