"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Zmeny Mečiarovho myslenia cez jeho paranoidné bludy – 1. časť

                    Pokiaľ by bola vyhlásená súťaž o Majstra Európy v paranoidných bludoch za posledných 26 rokov, tak Vladimír Mečiar by bol nielen ich absolútnym víťazom, ale aj najväčšie svetové zdravotnícke a výskumné konzorciá by sa pobili o jeho mozog, aby ho mohli po jeho smrti preskúmať. Keďže dnes sú opätovne v centre pozornosti Mečiarove amnestie, ktorými, mimo iného, amnestoval aj sám seba, pripomeniem tu jeho výroky od júla 1990 do marca 1992, ako ich povedal pre konkrétne médiá. Je to pomerne prplavá a náročná robota povyberať tie najväčšie jeho perly z toho obdobia, keď, obrazne povedané, v pondelok povie niečo, v utorok to poprie, v stredu obviní KDH, že mu vyhrážali atentátom, pokiaľ nepovie to, čo povedal v pondelok, v štvrtok obviní prezidenta Kováča že riadil samoúnos svojho syna, pričom v piatok vyšetrovateľovi povie, že dospel k takému názoru, no zároveň to dokazuje aj to, že na Slovensku, myslím v ponovembrovom Slovensku, nemá konkurenciu. Z biblického hľadiska si možno položiť otázku, koľko storočí Antikrist čakal, pokiaľ tento zloduch prišiel na svet, alebo, prečo práve slovenský národ Antikrist potrestal týmto zloduchom? Odrazím sa od jeho výroku z roku 1990 – POLITIK BY NEMAL KLAMAŤ SVOJICH ĽUDÍ.

Čo hovoril o štátnosti v dotyčnom období

          Pre denník Práca z 22. 10. 1990 pod nadpisom – Falošný obraz o Slovensku povedal aj toto: Vyhlásili sme, že chceme žiť v spoločnom štáte a máme záujem o jeho upevnenie... Preto sa obraciam nielen na Vás, občanov Slovenska. Obraciam sa aj na občanov v Čechách a na Morave. CHRÁŇME SA PRED SEPARATISTAMI A EXTRÉMISTAMI! CHRÁŇME SI NAŠE SPOLUŽITIE, CHRÁŇME SI SPOLOČNÝ ŠTÁT!  Pre Slovenský denník z 29. 10. 1990 pod nadpisom – Slová spolupatričnosti – Z rokovania v Slavkove vzišla spoločná deklarácia, ešte pritvrdil, citujem: „Majú sa ale občania na Slovensku zriecť spoločného trhu, možných kontaktov v kultúre a vzdelávaní, spoločnej obrany záujmov a spoločnej zahraničnej politiky? Každý by mal však vziať do úvahy, že v Európe chcú, aby sme boli spolu. O SAMOSTATNÉ ŠTÁTY NIE JE ZÁUJEM. Myslím si, že na Slovensku je väčšina za federáciu s usporiadanými vzťahmi na prospech kompetencie republík.“

          V Národnej obrode z 5. 11. 1990 pod nadpisom – Uchováme spoločný štát, povedal: „Základná otázka môjho rokovania s pánom prezidentom, i rokovania v Slavkove, BOLA OTÁZKA SPOLOČNÉHO ŠTÁTU ČECHOV A SLOVÁKOV. V SLAVKOVE BOL PODANÝ I NÁVRH, ABY SA O TEJTO VECI USKUTOČNILO REFERENDUM. BOL SOM SÁM PROTI, NÁVRH NAKONIEC NEPREŠIEL. NAŠE STANOVISKO BOLO JEDNOZNAČNÉ, ŽE SME ZA SPOLUŽITIE ČECHOV A SLOVÁKOV V JEDNOM SPOLOČNOM ŠTÁTE.“

          V denníku Smena z 10. 11. 1990 pod nadpisom – Premiér pripúšťa nepokoje, nie vojnu, povedal: „IDE O MOŽNOSŤ VYVOLAŤ POLITICKÝ NEPOKOJ V SÚVISLOSTI S ODHODLANÍM NIEKTORÝCH SKUPÍN, POKÚSIŤ SA VYHLÁSIŤ SLOVENSKÝ ŠTÁT. Ak sa čo najskôr každý nechytí poriadne práce a poriadne a poriadne sa nebude robiť, nemáme šancu vyhnúť sa otrasom so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú.“ V denníku Práca z 12. 11. 1990 pod nadpisom – Lámanie kompetenčného chleba, povedal: Na Slovensku občania nie raz zdôrazňovali, že CHCÚ ŽIŤ V SPOLOČNOM ŠTÁTE. Preto naša politika vychádza predovšetkým z tohto princípu.“

V denníku NÁRODNÁ OBRODA z 5. 12. 1990 pod nadpisom – Mám na mysli federáciu, na otázku: „Ako budú Slováci reagovať na tie sily v českom prostredí, ktoré nechcú federáciu. Čo ak vývoj bude smerovať k rozpadu štátu?“- odpovedal: „Zdôraznil som, že vzhľadom na neveľkú početnosť týchto síl ich do federácie nielen dotlačíme, ale ak by sa to ukázalo ako úplne nevyhnutné a ako jediná možnosť – tak ich do nej hoci aj dokopeme.“  Na ďalšiu otázku, citujem: „Vyjadrujete tým osobné zaujatie za udržanie spoločného štátu?“, odpovedal: Nič iné som nemal a nemám na mysli. Na Slovensku síce hovoríme, že jej doterajšia podoba našim predstavám nevyhovuje, ale federáciu chceme a dúfam, že je to z môjho postupu aj bežné.“

          Ale o 9 mesiacov neskôr, keď sa už pohyboval vo vyššom štádiu paranoidných bludov, poprel všetko to, čo pred tým presadzoval. Povedal to aj v NÁRODNEJ OBRODE z 19. 9. 1991 pod nadpisom: K národnej jednote?, kde na otázku – „Aké následky predpokladá Vaše hnutie po vyhlásení zvrchovanosti a ako sa k týmto následkom postavíte?“ – odpovedal: „Vyhlásenie zvrchovanosti je prirodzeným právom SR, ktoré nemôže nikto prideliť ani nikto spochybňovať, či ho má, alebo nemá. My ho môžeme nevyužiť, ale je to neodňateľné právo každého národa na svete....“  V Slovenskom denníku z 4. 10. 1991 pod nadpisom – Estrádna streda HZDS je tu takýto jeho výrok: „Povedal som Havlovi – Nie sme nijakí separatisti, ale keď nejaký vojak prekročí hranice, TAK SLOVENSKÝ ŠTÁT VZNIKNE ZA DVE HODINY, SPONTÁNNE.“

Pokračovanie v ďalšej časti.

Vladimír Pavlík

   PRINT RSS

Hlavná stránka