Podľa slovníka je mafia tajné záujmové združenie používajúce nelegálne (zločinné) metódy, ktoré sa usiluje o ovládanie teritória v ktorom sa snaží nahrádzať štát.
ZÁSADNÝ ROZDIEL MEDZI KLASICKY DEFINOVANOU MAFIOU AKÁ PÔSOBÍ VO SVETE JE V TOM, ŽE SLOVENSKÁ PONOVEMBROVÁ MAFIA A ORGANIZOVANÝ ZLOČIN PRERÁSTOL DO ŠTRUKTÚR ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ŠTÁTNY KORUPČNÝ SYSTÉM VYTVORIL ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁT OVLÁDANÝ ÚZKOU SKUPINOU OLIGARCHOV. TÁTO MAFIA DOSIAHLA ÚROVEŇ, KTORÁ JEJ UMOŽŇUJE OVLÁDAŤ NIELEN URČITÉ TERITÓRIUM, ALE PROSTREDNÍCTVOM SPRIAZNENÝCH POLITIKOV UŽ AJ CELÝ ŠTÁT, VRÁTANE MÉDIÍ A DOKONCA SA PODIEĽAŤ NA TVORBE A SCHVAĽOVANÍ ZÁKONOV, KTORÉ UMOŽŇUJÚ LEGALIZÁCIU ZLOČINNÝCH METÓD A ZARUČUJÚ BEZTRESTNOSŤ.
|
Prijatie retroaktívneho účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku a vyvlastnenie nezákonne nadobudnutého bohatstva, ktoré spôsobuje chudobu je v súlade s encyklikou Pápeža Pavla VI. Populorum progressio a Ústavou Slovenskej republiky garantovaným právom na dôstojný život !
ENCYKLIKA PÁPEŽA PAVLA VI. POPULORUM PROGRESSIO O ROZVOJI NÁRODOV 26. 3. 1967
23. Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láskavosť? Zem je daná všetkým, a nie iba boháčom. To znamená, že súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné. Slovom, podľa tradičného učenia cirkevných otcov a veľkých teológov vlastnícke právo sa nikdy nemá uplatňovať na úkor spoločného dobra. Ak sa stane, že vznikne spor medzi nadobudnutým súkromným právom a základnými požiadavkami pospolitosti, je povinnosťou verejných vrchností usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov a spoločenských skupín.
Použitie zisku
24. Verejné blaho teda niekedy vyžaduje vyvlastnenie, ak vzhľadom na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie, na biedu, ktorá z toho vyplýva obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky sú na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne potvrdil a nie menej jasne pripomenul, že disponovateľný zisk nie je ponechaný na úplnú ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť. Nebolo by teda prípustné, aby občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine vo svoj prospech do cudziny bez ohľadu na očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti. |
Po zverejnení základnej schémy politickej mafie sa v internetových diskusiách spustila vlna kritiky a obviňovania z populizmu, čo sa vzhľadom na odstránenie vplyvu oligarchie a oslobodenie Slovenska od politickej mafie dalo očakávať. K prirovnávaniu k populizmu Mikuláša Dzurindu a ním sľubovaných dvojnásobných platov je však potrebné zdôrazniť, že Dzurindová vláda svoje sľuby nikdy nemohla zrealizovať, pretože sama bola súčasťou oligarchie, podieľala sa na ekonomických zločinoch, zavedení princípu kolektívnej viny a výpredaji strategických podnikov, ktorých sprievodným javom bola nevyšetrená kauza Gorila.
Základnou podmienkou pre zvýšenie minimálnej mzdy a minimálneho dôchodku je:
- Novela neúčinného a bezzubého Zákona o preukazovaní pôvodu majetku č. 101/2010 Z. z., ktorý oneskorene prijal formálne a účelovo SMER len preto, aby vytvoril zdanie právneho štátu pred EÚ, z ktorej Slovensko potrebovalo čerpať eurofondy. Spravodajská jednotka finančnej polície podľa tohto zákona nevyhodnotila ani jeden podaný podnet ako opodstatnený. Prijatiu novely nepredchádzala analýza rozsahu majetku, ktorý sa od roku 1990 po zmene politickej situácie presunul z majetku štátu do súkromných rúk. Je preto nevyhnutné tento zákon novelizovať retroaktívne rovnako ako zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a to od 1. 1. 1990, nakoľko sa jedná o ekonomické následky, ktoré na rozdiel od týchto amnestií poškodili väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky. Preukazovanie majetku sa nevyhnutne musí vzťahovať aj na všetkých rodinných príslušníkov, blízke osoby a právne subjekty preverovaných osôb. Konkrétne opatrenia na zabránenie prevodov majetku na tretie strany vypracujú, na základe skúseností zo zahraničia, vybraní experti na základe jednoduchého vzorca, priznaný a úradne evidovaný zdanený príjem = súčet nehnuteľnosti evidovaných v SR a zahraničí na preverovanú osobu, rodinných prílušníkov, blízke osoby a právne subjekty+ súčet evidovaných automobilov + súčet peňazí evidovaných na účtoch v bankách v SR a zahraničí. Zistený rozdiel bude následne podliehať vyvlastneniu v prospech štátu.
- Novela oneskorene prijatého Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 91/2016 Z.z. s retroaktívnou účinnosťou od 1. 1. 1990. Podobne ako v prípade zákona o preukazovaní pôvodu majetku aj k prijatiu tohto zákona bol Smer dotlačený kritikou zo strany EÚ, pretože SR patrila medzi posledné štáty v EÚ, ktoré tento zákon nemali. Potvrdzuje to návrh na prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a novelizáciu Zákona o preukazovaní pôvodu majetku č. 101/2010 Z. z. odoslaný občianskym združením SZČPV Ministerstvu vnútra SR a Úradu vlády SR ešte v roku 2012. http://www.szcpv.org/12/ziadost.html Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR, kam bol návrh postúpený, je zrejme, že prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb trvalo 4 roky a zákon o preukazovaní pôvodu majetku nebol novelizovaný dodnes. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol zámerne prijatý až po tom, čo bol prakticky všetok bývalý štátny majetok sprivatizovaný, alebo boli často predtým prosperujúce podniky vytunelované a privedené k úpadku, aby mohli byť lacno predané vopred určeným spriazneným osobám, resp. sa jednalo o podniky a spoločnosti, na ktorých sa obohatila konkurzná mafia. Preto je v záujme všetkých občanov a zvýšenia ich životnej úrovne, aby sa iniciovala novela tohto zákona so spätnou účinnosťou od roku 1990.
- Novelizovanie týchto zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 Ústavy SR: „každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Z tohto dôvodu majetok, nadobudnutý v rozpore so zákonom o preukazovaní majetku a v rozpore so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb, nemôže byť chránený ústavou. Argumentovanie ohrozením základov právneho štátu a porušením ústavy, ako v prípade prijatie zrušenia Mečiarových amnestií, nemá opodstatnenie, pretože ochrana práva zločincov na vlastnenie majetku, nesmie byť nadradená ochrane práva občanov na dôstojný život a prístup k zdravotnej starostlivosti, čo nie je možné ak štátu chýbajú peniaze, ktoré boli rozkradnuté. Nezabúdajme, že Ústavný súd, z ktorého mnohí robia posvätnú kravu, zakladal po rozpade ČSFR samotný Mečiar, ako trafiku pre akademika Milana Čiča, ktorý schvaľoval za bývalého režimu zákony, podľa ktorých popravili v 50. rokoch minulého storočia Miladu Horákovú a okolo stovky nevinných ľudí a žalárovali tisíce nevinných ľudí, podľa zákonov na ochranu ľudovodemokratického zriadenia.
Spôsob akým sa rieši na Slovensku ekonomická trestná činnosť, teda oneskorené prijímanie často neúčinných a bezzubých zákonov, ako v prípade zákona o preukazovaní pôvodu majetku a trestnej zodpovednosti právnických osôb, je názornou ukážkou, že žiadna zo súčasných politických strán, bez ohľadu na to čo je koaličná alebo opozičná, nebude mať nikdy záujem ohroziť oligarchov a majetky ekonomických zločincov prepojených s vysokou politikou. Ak už sú dotlačení prijať nejaký zákon pod tlakom verejnosti alebo EÚ, nikdy neprijmú zákon, ktorý by umožňoval potrestanie vinníkov a vrátenie rozkradnutých peňazí štátu, teda jeho občanom. Preto majú panický strach z retroaktivity a prijímajú len zákony, ktoré ukončia jeden systém rozkrádania, aby ho okamžite nahradili iným sofistikovanejším, ktorý bude zase nejaký čas umožňovať ich bohatnutie na úkor biedy vlastných občanov. Typicky je príklad SaS v súčasnosti, ktorá navrhuje prijatie zmeny daňových zákonov, ktoré majú zabrániť podvodom s DPH, ale na riešenie doposiaľ vzniknutej škody už SaS nemá žiadne riešenie. SaS už vo vláde predsa boli v rokoch 2010-2012 a problém s DPH bol už vtedy a prečo ho neriešili ? SaS podporovala navyše predaj majetku štátu v objeme miliardy eur v r. 2011 (predaj štátnych teplárni, kúpeľov, SAD, Slovak Telekom ), čo je v príkrom rozpore s filozofiou podľa ktorej je potrebné štátny majetok zveľaďovať a štátne zdravotníctvo musí prebrať plnú zodpovednosť za liečbu ľudí, pričom súkromné nemocnice nech fungujú na princípe samoplatcov a nie ako SaS, ktorá chce transformovať štátne nemocnice na obchodné spoločnosti, ktoré by niekto potom odkúpil a prídeme aj o štátne nemocnice. To tú vážne hrozby, ktoré vyplývajú s týchto psedonávrhov oligarchických strán, ktoré slúžia niekomu a nie ľuďom. V tomto je zásadný rozdiel.
Nesmie sa zabúdať na ekonomické s historické súvislosti, ktoré boli príčinou nástupu nacizmu a Hitlera k moci. V roku 1924 bola NSDAP okrajovou a zakazovanou extrémistickou politickou stranou, ktorá získala vo voľbách 3 %. V tom čase mala Weimarská republika štedré pôžičky z americký bánk, ekonomika bola na vzostupe a verejnosť program NSDAP ani Hitlerov Mein Kampf, ktorý bol vtedy prepadákom nezaujímal. Ani po zmene taktiky a nasadení masky demokratickosti NSDP, vo voľbách v roku 1928 nezískala NSDAP viac ako 2,6 %, pričom komunisti dostali vo voľbách 4 krát viac hlasov. Behom jedného roka sa však situácia radikálne zmenila, pád burzy v New Yorku spustil svetovú hospodársku krízu a Nemecko sa ocitlo bez peňazí. Práve pred tým Hitler vždy varoval a presvedčil aj ľudí, ktorí mu pred tým neverili, pretože sa mali relatívne dobre. Diktatúram a totalitným režimom sa darí len v ekonomickým ťažkých časoch, ktoré sa žiaľ periodicky v cykloch opakujú. Následky nástupu Hitlera priniesli 70 miliónov obetí. Preto ani my si dnes nenahovárajme, počúvajúc reči koaličných politikov ako sa slovenskej ekonomike darí, ako klesá nezamestnanosť a rastú mzdy, že to bude trvať do nekonečna. To si mysleli aj v Nemecku v roku 1928 a o rok už bolo všetko inak.
Položme si otázku, je Slovensko pripravené na ďalšiu hospodársku krízu, (pričom tá posledná bola v roku 2008) a má na to finančné rezervy ako napríklad Nórsko? Nenahovárajme si že, tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, čo znamená tlačenie nekrytých peňazí, nízke úrokové sadzby budú do nekonečna a bublina zvyšovania cien nehnuteľnosti opäť nepraskne. Čo bude so Slovenskom závislým na zahraničnom automobilom priemysle potom? Neskončí ako Detroit v USA? Práve preto sa musíme pripravovať aj na zlé časy, usilovať sa o potravinovú sebestačnosť a mať plán B na rozdiel od Smeru a jeho koaličných partnerov, ktorí sa usilujú o zrušenie dlhovej brzdy a ďalšie zadlžovanie Slovenska. Z tohto dôvodu je prijatie legislatívnych zmien nevyhnutnosťou v záujme budúcnosti Slovenska. Ak si to neuvedomíme hazardujeme s budúcnosťou našich detí, ktoré ak sa nespamätáme, nás budú za to preklínať.

Analytické oddelenie
|
|
PRINT RSS
|