Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 9. časť

            Hoci kauzu diamantovej bane už prebralo množstvo web. stránok, zločinci a zlodeji z vysokej politiky, ako jedna protislovenská rodina nenávidiaca vlastný národ, keď si chrapúnsky privlastnili to, čo malo patriť slovenskému národu, naďalej poctivo mlčia. Napriek rôznym politickým názorom ale toto zbojstvo spojilo Mikloša s Ficom, Fica s Mečiarom a Slotom, či Slotu a Mečiara so samotným Miklošom, ale aj všetkých ostatných do toho zapletených. Nejako nám bledne aj kresťanská a disidentská česť Jána Čarnogurského, ktorého mlčanie mi pripadá, ako keby bol už pod ochranou samotného Antikrista. Mlčanie, mlčanie, neustále mlčanie, spojilo do jednej veľkej rodiny tieto protislovenské zbojnícke zberby z vysokej politiky, ako aj zberby zo štátnych úradov, zapletených v tejto kauze. Preto som sa po dohode s pánom Petrovom rozhodol, že v tejto deviatej časti bude uverejnených ďalších 34 autentických dokumentov s mimoriadne silnou výpovednou hodnotou.

         Je nepochybné, že všetkým zainteresovaným zbojníkom a podvodníkom ktorí spáchali a páchajú toto zbojstvo a podvody na slovenskom národe, by vyhovovala smrť pána Petrova. Čitatelia už dostali dostatok hodnoverných dôkazov na jeho likvidáciu. A neskôr budú predložené ďalšie dôkazy – a vyzerá to tak, že istým ľuďom nebude do smiechu.

         Pred nejakým časom sa ma opýtal jeden policajt, prečo sa pán Petrov nedostavil na predvolanie na Prezídium Policajného zboru dňa 21. 12. 2006, ktoré bolo uverejnené na internete ohľadom tejto kauzy. Odpovedal som mu protiotázkou: ktorý Slovák zo zahraničia by prišiel tri dni pred Vianocami do Bratislavy na výsluch, po tom všetkom, čo s nimi pán Petrov zažil? Nebola by to z jeho strany samovražda? Veď napr. máji 1999 práve kvôli tomu nemohol prísť ani na pohreb vlastného otca.

         Ako som už naznačil, súčasťou tejto deviatej časti bude aj 34 autentických dokumentov. Vzhľadom k tomu, aby čitatelia mohli lepšie pochopiť problém veci, tieto autentické dokumenty budú na seba nadväzovať, počnúc dokumentom č. 1 a končiac dokumentom č. 34.

Dôkazy, ktoré usvedčujú

         V autentických dokumentoch pod číslami 1, 2, je vysvetlenie pána Petrova ohľadom listu z 1. 10. 1990, ktorý Stolarczyk adresoval Ing. Jánovi Prokšovi z Martimexu Martin. V autentických dokumentoch pod číslami 3, 4, 5, 6, je podrobné vysvetlenie pána Petrova ohľadom žiadosti Ing. Štrbu o vybavenie víz pre vstup do JAR pre neho samotného, ako aj ďalšieho člena tejto kriminálnej bandy J. Mikuláša. Pod číslami 5 a 6 sú po prvý raz uverejnené aj dotyčné víza. (Spomínate si, vážení čitatelia, ako J. Mikuláš tvrdil dňa 10. 11. 1992 na veľvyslanectve JAR v Prahe, ako som to uverejnil v piatej časti, že oni pána Petrova nežiadali o žiadne víza? – pozn. autora V. P.)    

         Ešte pred uverejnením doteraz najzávažnejších dokumentov, jedná sa o základné texty zmlúv ohľadom dotyčnej diamantovej bane v angličtine, a taktiež preloženej do slovenčiny, kde popri podpisoch PREDÁVAJÚCEHO Michaela Stolarczyka, právnika Leslie J. Marxa, sú aj podpisy KUPUJÚCICH generálneho riaditeľa Martimexu Martin Ing. Milana Lauka a Jána Mikuláša z Martimexu Martin je dôležitý tento dodatok. (Spomeňme si prosím, vážení čitatelia, ako v marci 1991 Ing. Ján Ďurech na funkcii obchodného námestníka Martimexu Martin píše pánu Petrovovi, že nemôžu získať úver vo výške 30 miliónov USD – text tohto listu aj s komentárom pána Petrova je uverejnený za dokumentom číslo 6 – vízum pre Jána Mikuláša. Pripomeňme si taktiež, ako v piatej časti bolo uverejnené, ako Ján Mikuláš tvrdil dňa 10. 11. 1992 na veľvyslanectve JAR v Prahe, že Martimex Martin nejednal a neuzavrel žiadnu zmluvu s pánom Petrovom ohľadom kúpy diamantovej bane a následnej ťažby – pozn. autora V. P.)

         A teraz bude nasledovať zlatý klinec dôkazového materiálu: autentické dokumenty pozostávajúce z  komentára pána Petrova k tejto zmluve – tento komentár je označený číslom 7. Za týmto komentárom nasleduje text zmluvy v angličtine s podpismi predávajúceho a kupujúcich. Jedná sa o štyri strany označené ako 8) A, B, C, D. Potom nasleduje text zmluvy preložený do slovenčiny označený ako 9) A, B, C, D s konkrétnymi podpismi, pod ktorými je text komentára pána Petrova.

         Pod číslom 10 a 11 je osem farebných fotografií, ktorých dôvod je vysvetlený v dotyčnej zmluve preloženej do slovenčiny, ktorej strana je označená pod písmenom C. Pod číslom 12) I, II, III, IV, V je autentický list v anglickom jazyku, ktorý dňa 4. 3. 1991 napísal M. Stolarczyk Jánovi Ďurechovi do Martimexu Martin, kde ponúka tzv. svadobnú ponuku v obchodnom štýle – podrobnejšie vysvetlenie pán Petrov podáva v komentári s číslom 7. Pod číslom 13) 1, 2, 3, 4, 5 je autentický list v anglickom jazyku z 4. 3. 1991 podpísaný advokátom M. Stolarczyka Leslie J. Marxom, adresovaný Martimexu Martin. Podrobnejšie vysvetlenie podáva pán Petrov taktiež v komentári pod číslom 7.

         Pod číslom 14) je uverejnený preklad falošnej výpovede Jána Mikuláša pod prísahou na veľvyslanectve JAR v Prahe dňa 10. 11. 1992, súčasťou ktorého je aj komentár pána Petrova.

Slovo na záver

         Keďže slovenskí politici doteraz statočne mlčia, možno stále žijú v presvedčení, že slovenský národ je asi stádom volov a primitívov, tak im odkazujem: postavte sa už konečne pred slovenský národ a povedzte, akým právom ste si privlastnili to, čo bolo určené práve slovenskému národu? Mimochodom, nenúťte ma, aby som voči vám použil zbrane takého kalibru, ktoré budú mať pre slovenskú politickú scénu nedozierne následky. Len tak námatkovo: spomínaš si, Vlado Mečiar, ako si dostal závažné dokumenty o protizákonnej činnosti Michala Kováča mladšieho? Tie ti boli poslané istými ľuďmi, ktorí si naivne mysleli, že ako „Otec“ slovenského národa sa postaráš, že diamantová baňa bude patriť slovenskému národu – a nie zločincom a zlodejom z vysokej politiky, ktorí sa v tejto kauze samopasovali za slovenský národ.

         A ty, Vlado Mečiar, aby si zachoval štátnicku rozvahu, miesto toho, ktovie, či pod vplyvom nového stupňa paranoje, ktorú si nebol schopný ukočírovať, požehnal si únos Michala Kováča mladšieho, do ktorého bola zainteresovaná štyridsiatka amatérov a tupcov. Mimochodom, západné spravodajské služby boli z toho v takom šoku – veď z tých stoviek miliónov, o ktoré si dovtedy okradol slovenský národ, si si mohol objednať za primeraný obnos trojicu profíkov, ktorí by ti predviedli, ako sa taký únos robí. A to ani nespomínam, čo asi museli prežívať tí špecialisti z ŠtB a KGB, ktorí ťa pripravovali na november 1989, riadili tvoju tzv. nepriateľskú činnosť pred novembrom 1989, poistenú zvláštnou blokáciou na tvoju osobu. Alebo už vtedy si bol taký škrob ako ten Jano Slota, ktorý z nazbíjaných miliónov, či nejakej tej miliardy, nebol schopný zaplatiť ani ošetrovateľa, ktorý by sa bol staral, vtedy ešte o jeho žijúcich ťažko chorých rodičov, ktorí takúto pomoc veľmi potrebovali.

         A čo Ivan Mikloš a Ján Čarnogurský – kedy chcú prezradiť hlavného iniciátora ktorý rozhodol o vybraní JUDr. Ivany Červenkovej a jej dvoch kompliciek zo Slovenka, keď k jednej z týchto Sloveniek má mať veľmi blízky vzťah Robert Fico, aby našli fiktívnych nemeckých kupcov, ktorých potom sprevádzali do JAR, aby z okradnutých miliónov slovenského národa zaplatili prvú splátku za diamantovú baňu?

Vladimír Pavlík