Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Prečo kádehácky kat Palko zlikvidoval statočného policajta Šáteka?

(2. časť)   I.časť

Politicko-ekonomickí zločinci a ich, obrazne povedané, deti a mladší súrodenci z organizovaného zločinu (podsvetia), musia mať oprávnený pocit radosti. Nielen zlikvidovaním plukovníka Šáteka zo strany ministra Palka, ale hlavne postavením sa dvoch mimoriadne čestných a statočných policajtov ( Spišiak a Šátek) proti sebe, už nie je snom týchto zločincov z politiky či podsvetia, ale už to je realita, hlavne zásluhou dotyčného ministra. Ako autor tohto článku nepochybujem o tom, že medzi týmito dvoma policajtmi nielen vzhľadom na ich fyzické ale aj psychické vypätie, to muselo občas aj zaiskriť. V takýchto prípadoch sa Palko mal chovať ako obrusovač hrán. A pokiaľ by mal pocit, že už tu niet čo obrusovať, mal si oboch policajtov zavolať, každému z nich dať dve po papuli, a upozorniť ich, že víťazstvo či porážka jedného, je aj víťazstvom či porážkou aj toho druhého. Realita nám ukázala, že zlyhal na celej čiare. Nepochybujem o tom, že aj Spišiakove dni sú tiež už spočítané, možno, aj keď, z dlhodobejšieho či dlhšieho časového priestoru. Kuvičie hlasy niektorých predstaviteľov politickej prašiviny, či už o množstve neobjasnených vrážd v slovenskom podsvetí či iných výhradách, sú tomu predzvesťou.

Technické a finančné podvyživenie polície zo strany politikov je úmyselné

Položme si ohľadom tejto témy otázku, komu najviac vyhovuje takýto stav, a kto na to najviac dopláca? Odpovede sú prakticky jednoznačné. Finančné a technické podvyživenie polície najviac vyhovuje zločinecko-zlodejským politikom a organizovanému zločinu. A najviac na to doplácame my, občania. Počúvať neustále jedny a tie isté výhovorky, že niet peňazí, neobstojí.

Z tohto všetkého nám ale vyplýva tá najzákladnejšia otázka, od ktorej sa prakticky odvodzujú všetky ekonomické zločiny na Slovensku a to – PREČO JE ORGANIZOVANÝ ZLOČIN VŽDY KROK PRED ŠTÁTOM? Odpoveď je úplne jednoduchá, zrozumiteľná a dokázateľná. Lebo takto si to želali a želajú vo veľkej väčšine zločinci, zlodeji, štátni teroristi a vrahovia vlastných spoluobčanov z ponovembrových vlád a parlamentov, obrazne povedané, rodičia a starší súrodenci organizovaného zločinu. Lebo to vedome umožnili cez nimi pripravené a schválené zákony s legislatívnymi dierami, na ktorých oni samotní profitujú a vlastní občania strácajú. Tej malej menšine slušných a čestných politikov som ale nútený položiť otázku: Prečo ani jeden z vás na protest voči takýmto praktikám neodišiel z politiky, neurobil kvôli tomu verejnú tlačovku, na ktorej by mimo iného povedal, že nemá šancu preraziť a slúžiť občanom medzi tlupami zapáchajúcich politických zločincov? Aj na toto budem neskôr odpovedať v pomerne obsiahlom dokumente.

Vedomá finančná a technická podvýživa polície, prokuratúr a súdov, ako aj viaceré legislatívne diery, mali takto poslúžiť nielen k rozkradnutiu štátneho a súkromného majetku, ale aj brániť či zabraňovať a sťažovať ich vyšetreniu. Je pritom paradoxné, že niektorí politici ešte v rámci ČSFR boli na toto upozorňovaní hneď po novembri 1989. Ako názorný príklad nech nám poslúži list anglického odborníka na ochranu ekonomiky Johna Millera, ktorý dňa 30. augusta 1990 zaslal Jiřímu Křižanovi, v tom období poradcovi prezidenta Václava Havla. Mimo iného sa tu píše: (preklad z angličtiny do češtiny podľa kópie dokumentu) – Otevření hranic, privatizace, větší osobní svoboda, atd., to všechno jsou věci přispívající ke zvýšení rizika ztrát a jsou nebezpečnými pro majetek a občany ČSFR.

Tieto predpovede sa na 100% naplnili. Nakoniec nám je známe, že len na Slovensku sa v mene zločincov z ponovembrových vlád a parlamentov rozkradol majetok v hodnote od 900 miliárd až jedného bilióna a 200 miliárd Sk. Je nielen paradoxné, ale je to aj vrcholom cynizmu, že pokiaľ policajti typu Jozefa Šáteka by mali mať nielen nadštandardné právomoci, ale aj primeraný počet vyšetrovateľov, najmodernejšiu techniku a nadštandardné finančné ohodnotenie, tak miesto toho sa im hádzali polená pod nohy, alebo sa spochybňovala ich činnosť kadejakými zasmradenými politickými kreatúrami.

Pokiaľ Jozef Šátek v rozhovore pre denník SME z 28. 1. 2005 priznal, že mu chýbalo 60 ľudí, nám len názorne dokazuje, aké tlupy politických zločincov riadili a riadia tento štát. No nielen to. Vedomým poddimenzovaním polície, prokuratúr a súdov nám dokazujú, že ekonomický a bezpečnostný rozvrat tohto štátu je jedným z ich cieľov. Čím väčší rozvrat a chaos, tým lepšie pre nich, hlavne pre dzurindovské a mečiarovské prasce, alebo im podobné, patriace k iným politickým subjektom. V takejto situácii sa aj z Úradu špeciálneho prokurátora dá urobiť Úrad špeciálneho zakrývača. Situácia dospela až tak ďaleko, že Jozef Šátek a jemu podobní, ktorí tu vlastne boli nielen ako ochrancovia štátu, ale aj jeho občanov, tak o nich rozhodujú tlupy politických zločincov, ktorých nezaujímajú ľudské práva vlastných občanov, ale ich zaujímajú ľudské práva organizovaného zločinu a mafiánskych štruktúr. Najnovšie nám to predvádza väčšina poslancov NR SR, keď ako jedna rodina sa spájajú proti ministrovi spravodlivosti Lipšicovi len preto, že chce presadiť primerané a účinné zákony, ktoré by konečne ochránili nielen tento štát, ale aj jeho občanov od vysoko nebezpečných zločinov, častokrát s politickým krytím. Aký to paradox, keď sa tu rozkrádal spoločný majetok v mene zločinecko-zlodejských politikov, tak vtedy podľa nich sa ľudské práva našich občanov neporušovali. Kvičanie a ručanie z ich strany ohľadom porušovania ľudských práv voči páchateľom najzávažnejších zločinov ekonomického charakteru naberie na intenzite až vtedy, pokiaľ minister Lipšic začne presadzovať nové zákony o preukazovaní pôvodu majetku, zväčša nakradnutého. Keď sa to tak zoberie, ktorí rodičia by nechránili svoje deti, alebo starší súrodenci mladších súrodencov.

Takto mal uvažovať minister Palko ešte predtým, ako sa rozhodol (musel rozhodnúť) zlikvidovať čestného policajta Šáteka. Za zhanobenie jeho cti a dôstojnosti, za pošpinenie nielen jeho mena, ale aj mena jeho rodiny, pokiaľ on samotný (Palko) má v sebe len trošku cti, mal by sa zamyslieť sám nad sebou a začať konať. Prvým jeho krokom by malo byť, aby každú nedeľu až do konca roka chodil do kostola v žihľavovom rúchu, s tŕňovou korunou na hlave a bosý. A text jeho prosby k Bohu by mal byť takýto:

Všemohúci Bože, osvieť moje myslenie, nedovoľ mi konať tak, ako keby som si aritmetiku mýlil s geometriou, aj keď som vyštudovaným doktorom matematických vied. O to Ťa úprimne prosím.

Vladimír Pavlík

 

 

Hlavná stránka