Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Prečo kádehácky kat Palko zlikvidoval statočného policajta Šáteka?

    1. I.časť   II.časť

Koncom decembra 2004 som mal taký zvláštny sen. Možno to bolo pod vplyvom vecí, ktoré som publikoval nielen o arcibiskupovi Sokolovi, ale aj politickom subjekte pod názvom KDH. Neviem ako, ale zrazu som sa ocitol v exkluzívnom hoteli, kde sa konala okázalá oslava politicko-ekonomických zločincov z ponovembrových vlád a parlamentov, organizovaného zločinu, špičkových mafiánskych klanov, skorumpovaných policajtov, prokurátorov a sudcov, v mene ktorých, či ktorí, túto republiku rozkradli o stovky a stovky miliárd korún. Stoly sa prehýbali pod vyberanými jedlami, najdrahšími koňakmi a šampanským. K tomu úmerná bola aj dobrá a sebavedomá nálada oslavujúcich.

Sála bola oblepená veľkými transparentmi a hlavný prím hrali najmä tieto dva texty: Ako Hudek s Lexom kopli vyšetrovateľa Vačoka do gúľ, tak aj Palko kopne šéfa Úradu boja proti korupcii Šáteka do gúľ. Veľmi sebavedomý bol aj druhý text: My sa Šáteka nebojíme, za pomoci Palka ho porazíme. Ubehli tri týždne, a sen sa stal skutočnosťou. Kádehácky kat na funkcii ministra vnútra Vladimír Palko zlikvidoval čestného a statočného policajta s mimoriadne rovnou chrbticou, plukovníka Jozefa Šáteka.

Trochu do histórie

Skôr, ako si rozoberieme niektoré vyhlásenia ministra Palka k tejto téme, ako aj osobu jeho samotného, ale aj komentáre a názory periodík ktoré sa tejto kauze venovali či samotným politikom a analytikom, musím konštatovať, že tento minister je jeden z mála ponovembrových politikov, o ktorom možno jednoznačne povedať, že nepatrí do kategórie politických zlodejov či zbojníkov.

V protiklade s týmto sú tu ale aj niektoré zarážajúce udalosti, do ktorých je minister Palko priamo namočený. Napríklad v októbri 1995 sa ako poslanec NR SR dozvedel, že zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu, ako aj marenia jeho vyšetrovania Vladimír Mečiar, v tom období predseda slovenskej vlády, vyhlásil, že bude mariť a zasahovať do vyšetrovania únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, čo sa aj realizovalo. Za týmto účelom založil zločineckú skupinu, ktorej členmi boli vtedajší minister vnútra Hudek, generálny prokurátor Vaľo, riaditeľ SIS Ivan Lexa a dozorujúci prokurátor tejto kauzy Vlachovský. Aj ich zásluhou musel Jozef Šátek, ktorý bol vo vyšetrovacom tíme vyšetrujúcom únos prezidentovho syna, koncom roka 1996 donútený opustiť rady polície.

Nielen vtedajší poslanec Palko, ale aj ďalších 149 poslancov NR SR nesplnením si svojej zákonnej povinnosti, nielen z NR SR urobili zločineckú a štátno-teroristickú organizáciu, ale aj umožnili, aby zločinec a štátny terorista Vladimír Mečiar, neskôr ako zastupujúci prezident, udelil na tieto zločiny amnestiu, kde amnestoval aj sám seba. To isté sa vzťahuje aj na Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR, ako aj orgány im podriadené.

Napriek tomu, že minister Palko je nielen doktorom matematických vied, ale aj kandidátom vied, teda, že jeho pamäť a myslenie by mali byť priam dokonalé, v relácii SITO na TV Markíza dňa 20. októbra 2002 povedal: “...mne sa nezdá, že by existovali nejaké informácie, ktoré by mohli viesť až k vzneseniu konkrétneho obvinenia vyšetrovateľom voči Vladimírovi Mečiarovi z nejakých veľmi závažných trestných činov”.

Intrigán Palko obviňuje Šáteka z intríg - predohra

Bola to správa ako blesk z jasného neba. V utorok 18. januára 2005 minister vnútra Vladimír Palko odvolal šéfa Úradu boja proti korupcii Jozefa Šáteka. “Spôsoboval konflikty a napätie vo vedení polície ustavičnými kompetenčnými spormi a zákulisnými ťahmi namierenými proti iným funkcionárom,” odôvodnil svoje rozhodnutie. V stredu 19. januára 2005 uverejnil denník SME štyri otázky, ktoré deň predtým poslal hovorcovi ministra vnútra Borisovi Ažaltovičovi, ako aj odpovede na ne. Otázky aj odpovede uvediem v plnom znení, lebo sú mimoriadne dôležité pre niekoľko mimoriadne dôležitých faktov, ktoré doposiaľ neboli ani zverejnené, ani objasnené. Najprv tie štyri otázky:

  1. Nestojí za odvolaním pána Šáteka to, že jeho úrad začal vyšetrovať nákup áut ekonomickou sekciou ministerstva vnútra a to, že na čele tejto sekcie je pán Cebo, ktorý je nominant KDH?
  2. Načo sa pán minister dnes ráno stretol s generálnym prokurátorom Trnkom a so špeciálnym prokurátorom pánom Kováčikom a prečo po tomto stretnutí volal pán Kováčik na Úrad boja proti korupcii, že chce vidieť celý spis týkajúci sa nákupu Oplov?
  3. Je zamestnancom ministerstva vnútra Pavol Kuruc, brat Ladislava Kuruca, majiteľa firmy, od ktorej ministerstvo vnútra nakúpilo dané autá značky Opel?
  4. Kedy sa pán minister dozvedel, že Úrad boja proti korupcii vyšetruje nákup

Oplov zo strany ministerstva vnútra?

Odpoveď z ministerstva bola nasledovná: “Minister vnútra Vladimír Palko predpokladal, že odvolanie plk. Jozefa Šáteka z funkcie môže vyvolať účelové interpretácie. Preto sa minister vnútra dnes doobeda stretol s vedením prokuratúry – generálnym prokurátorom, prvým námestníkom generálneho prokurátora a špeciálnym prokurátorom. Na stretnutí ich požiadal, aby dohliadli na všetky citlivé kauzy, ktoré úrad vyšetroval, alebo vyšetruje vrátane prípadu nákupu vozidiel Opel pre ministerstvo vnútra. Minister vnútra tak urobil preto, aby vylúčil akúkoľvek možnosť zasahovania alebo ovplyvňovania vyšetrovania.

Pán Kuruc je bývalý riaditeľ ekonomického odboru, na sekcii ekonomiky, bývalej všeobecnej sekcii už nepracuje, ale neviem v tejto chvíli zistiť, či je zamestnancom ministerstva vnútra, alebo niektorého z jeho podriadených útvarov.”

Položme si po prečítaní odpovede na tieto otázky aj my, čitatelia, otázku, či môžeme veriť ministrovi Palkovi? Ja osobne mám dosť dôvodov si myslieť, že nie. Budem dokumentovať. Už v úvode článku som naznačil, čo má minister za ušami, takže to tu nejdem znovu pripomínať. Pokiaľ sa teraz hovorí, že ako minister kryl kontroverznému Šátekovi chrbát, či držal nad nim ochrannú ruku, je to úplne scestné. Za svoju úbohosť a zbabelosť postaviť sa voči zlu, hlavne v mečiarovskej ére, možno skôr konštatovať, že minister Palko vlastne parazitoval na Šátekovej profesnej statočnosti a občianskej cti, čo sa vzťahuje aj na tím, ktorý ako šéf Úradu boja proti korupcii riadil. Nie Palko, ale Šátek so svojimi vyšetrovateľmi niesli ťarchu najvyššieho rizika. Veď odhaľovať ekonomickú trestnú činnosť najsmradľavejšieho odpadu slovenského národa – politikov a bielych golierov, je v skutočnosti najrizikovejšou profesiou na Slovensku.

Preto sú aj úplne scestné či zavádzajúce vyjadrenia bývalého prezidenta Policajného zboru SR Jána Piptu, prezentované v obsiahlom rozhovore v denníku NÁRODNÁ OBRODA 24. januára 2005 ohľadom tejto kauzy. Na otázku, citujem: “Treba však povedať, že Šátekov úrad dokázal obviniť množstvo ľudí v závažných prípadoch, ktoré dovtedy neboli objasnené, vrátane politikov. Čiže niečo, čo predtým nebývalo. To nie je úspech”?, odpovedal Ján Pipta nasledovne: “Podľa mňa je meradlom úspechu stav, keď je páchateľ právoplatne odsúdený. Spomeňte si na jeho bombastické vyhlásenia! A dnes jeho veci padajú na súdoch jedna za druhou. To sú výsledky Novosvetskej”.

Táto odpoveď mi pripomína, ako keby jej autor nežil na Slovensku, ale v niektorej vyspelej demokracii, kde by sa zaručene nemohlo stať, aby zločinec a štátny terorista bol na funkcii predsedu vlády, alebo kandidátom na prezidenta – a polícia, prokuratúry a súdy boli závislé na zločincoch, zlodejoch a štátnych teroristoch z ponovembrových vlád a parlamentov tak, ako to bolo a je na Slovensku. Vyčíta mu jeho bombastické vyhlásenia. Jedno z nich, ktoré Šátek povedal ohľadom ekonomickej kriminality v lete 2004, tu ako autor odcitujem: “Nemusí ísť len o správcov konkurzných podstát, môžu to byť aj predstavitelia bánk, riaditelia štátnych podnikov alebo veľkých akciových spoločností. Rovnako tak politici, advokáti, sudcovia – to znamená vyššia kvalita organizovaného zločinu. Podvody a sprenevery totiž robili v čistých rukavičkách.” Chce mi Pipta tvrdiť, že toto nie je pravda? Pokiaľ by mi chcel tvrdiť, že zatiaľ nikto doteraz nebol právoplatne odsúdený, tak mu buďme vďační za toto konštatovanie. Ukázal nám, akí diletanti a zbabelci s ohnutou či pokrivenou chrbticou sa na Slovensku dostávali a dostávajú do vysokých funkcií – a komu v skutočnosti takýto policajní funkcionári slúžili a slúžia.

Teraz si poďme trochu rozobrať tých troch prokurátorov z vedenia prokuratúry, s ktorými sa minister Palko stretol tesne pred odvolaním Šáteka. Generálny prokurátor Trnka, keď bol ešte vo funkcii hlavného vojenského prokurátora vedome maril vyšetrovanie trestného činu svojho známeho a z titulu svojej funkcie sa vyhrážal vyšetrovateľom tejto kauzy. Úrad špeciálneho prokurátora, kde je riaditeľom pán Kováčik, túto kauzu nešetril ako Úrad špeciálneho prokurátora, ale ako Úrad špeciálneho zakrývača. V decembri minulého roku som generálneho prokurátora Dobroslava Trnku opätovne oslovil ako generálneho prokurátora s minulosťou násilníka a vydierača a vyzval som ho, aby si voči mojej osobe bránil svoju občiansku a profesnú česť súdnou cestou či trestným oznámením.

Tretím prokurátorom bol nový riaditeľ trestného odboru na Generálnej prokuratúre Tibor Šumichrast, ktorého do tejto funkcie vymenoval samotný generálny prokurátor Trnka. Ten v roku 1997 dal ako nadriadený príkaz prokurátorovi okresnej prokuratúry Bratislava I Michalovi Barilovi, aby odložil trestné oznámenie na Gustáva Krajčiho pre zmarené referendum. V rozhovore vtedy redaktorom SME a Slobodná Európa povedal, že po prípadnej zmene vlády je možné začať v tejto veci proti Krajčimu trestné stíhanie. Na otázku dotyčného denníka, či Trnkovi neprekáža Šumichrastova minulosť, generálna prokuratúra neodpovedala.

V denníku SME zo 14. 1. 2005 sa ešte môžeme dočítať aj toto: Šumichrast pre časopis Týždeň na otázku, či neľutuje rozhodnutie o Krajčim povedal: “To sa nedá takto povedať, VTEDY BOLA INÁ DOBA. Do pozície na Generálnej prokuratúre som sa dostal na základe výberového konania a zákona o prokuratúre. Čo mám k tomu dodať”? Tu ako autor konštatujem, aby si toto prečítal aj bývalý policajný prezident Pipta – a zároveň to bude aj odpoveď preňho, prečo takéto veci padajú na súdoch, alebo, vôbec sa tam nedostanú.

Keďže tento prokurátor nevie, čo má k tomu dodať, tak ja, ako autor tohto článku, mám k tomu čo dodať. Napriek tomu, že Ministerstvo vnútra SR, ako aj orgány jemu podriadené, ale aj Generálna prokuratúra SR, ako aj orgány jej podriadené, majú byť nezávislé od štátnej moci, v roku 1996 sa z nich stali zločinecké a štátno-teroristické organizácie, slúžiace zločineckej a teroristickej skupine, ktorú v tom období založil vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar. Že v tejto skupine bol aj vtedajší generálny prokurátor Vaľo a minister vnútra Hudek, len dokumentuje, aké tlupy zločineckých politikov rozhodovali o osude Slovenska. Na rozdiel od prokurátora Šumichrasta sa Jozef Šátek dokázal týmto zločincom vzoprieť, lebo mal nielen profesnú ale aj občiansku česť. On preto musel v tom období od polície odísť a špinavý prokurátor Šumichrast mohol naďalej robiť kariéru.

Všimnime si taktiež, že výrokmi typu “vtedy bola iná doba” mnohí pretransformovaní prednovembroví komunisticko-fašistickí zločinci sa snažia bagatelizovať komunistické zločiny od roku 1945 do roku 1989. No nielen oni. Významných spojencov majú v Antikristovej organizácii KDH, ktorej členom je aj minister Palko. Takže pouvažujme, keď sa tento minulosťou zašpinený minister stretol s tromi zašpinenými najvyššími prokurátormi, možno tu hovoriť o nejakej čistote?

Intrigán Palko obviňuje Šáteka z intríg – realita

A teraz prejdime k realite intrigovania na samotnom ministerstve vnútra. Začnime od tej najjednoduchšej no zároveň aj od tej najrealistickejšej otázky: Voči ktorým policajtom vo vysokých riadiacich funkciách sa doposiaľ používali tie najšpinavšie intrigy? Odpoveď je úplne jednoznačná. Voči Jozefovi Šátekovi a Jaroslavovi Spišiakovi. Pokračujme ďalšou, mimoriadne závažnou otázkou: Kto bol najväčším nepriateľom pre všetkých politicko-ekonomických zločincov z ponovembrových vlád a parlamentov či iných vysokých štátnych úradníkov, páchajúcich najzávažnejšiu ekonomickú trestnú činnosť, zo všetkých slovenských policajtov? Tvrdím úplne jednoznačne, že to bol Jozef Šátek a jeho tím. Uzatváram to treťou, mimoriadne závažnou otázkou: Existoval niekto v slovenskej polícii, voči ktorému by politicko-ekonomickí zločinci z ponovembrových vlád a parlamentov, ako aj zo strany vysokých štátnych úradníkov – tzv. bielych golierov, bola vedená a používaná taká špinavá a ZÁKULISNÁ diskreditačná kampaň, s množstvom najšpinavších INTRÍG, ako voči osobe Jozefa Šáteka a jeho tímu? Tvrdím, že v slovenskej polícii mimo neho taká osoba neexistovala. Stojí za to si položiť ešte jednu otázku: Ktorý policajt dokázal zjednotiť v nenávisti a podlých intrigách voči svojej osobe spoločne politických zločincov koaličných, opozičných, či nezávislých, aj keď niektorí z nich sa vzájomne nenávideli, či nevedeli si prísť na meno? Odpoveď je jednoznačná – bol to Jozef Šátek.

Povedzme si otvorene, že pokiaľ by Slovensko malo byť demokratickou krajinou, kde zákon by platil pre každého rovnako, tak v ponovembrových vládach parlamentoch by nesmeli a nemohli sedieť zločinci, zlodeji, štátni teroristi, vrahovia vlastných spoluobčanov, paraziti, darmožráči a tupci, s vysokým stupňom fašistického cynizmu, či im podobní. Komu vlastne vyhovujú zákony nimi splodené? No predsa im samotným, ako aj, obrazne povedané, ich mladším súrodencom či ich deťom – organizovanému zločinu. A proti komu sú nimi splodené zákony namierené? Proti väčšine vlastných spoluobčanov.

Slovensko nutne pri svojej očiste potrebuje niekoľko tisíc Spišiakov a Šátekov. Potrebuje ich nielen do vlád, parlamentov a legislatívy, ale aj do riadiacich funkcií v rámci VÚC. Potrebuje ich v radoch polície, prokuratúr a súdov. Slovensko nutne potrebuje zaviesť teror na ochranu demokracie a zákonnosti. Takýmto ľuďom potom treba dať voľnú ruku a nadštandardné právomoci. So zločinecko-zlodejskými politikmi treba jednať ako s prašivinou či nákazlivým morom. Treba zrušiť poslaneckú imunitu a zabaviť nakradnuté majetky, ktorých legálne či zákonné nadobudnutie sa nedá preukázať. So spätnou platnosťou zobrať na zodpovednosť politických zločincov, zlodejov a im podobných vyvrheľov, ktorí toto zapríčinili a zároveň ich doživotne izolovať od spoločnosti. Pokiaľ by sa tu zaviedol trest smrti, tak ich treba v rámci ľudových slávností povešať a postrieľať.

K tomuto, ale aj ďalším veciam treba, aby Slováci boli sebavedomými a mysliacimi občanmi. Nie poníženými a zbabelými hoviadkami, ktoré vlastne zo slovenských politikov vychovali arogantných zločinecko-zlodejských vyvrheľov.

Vladimír Pavlík

 

 

Hlavná stránka