Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 7. časť
        

         Ako som sľúbil v predchádzajúcej časti, zoznámime sa s ďalším aktérom podvodu na pánu Petrovovi a slovenskom národe, poľským Židom Mieczyslawom Stolarczykom, hanbiacim sa za svoj poľský pôvod, takže sa predstavoval ako Mike Stol, a bol súčasťou slovenskej štátnej zlodejskej a kriminálnej bandy.

leaf   Narodil sa 17. 8. 1936, vychodil päť základných tried v Palestíne, kam emigrovala z Poľska jeho rodina. Keďže bol ľavý a darebný na poctivú robotu, čo nahrádzal zákernosťou a podlosťou, pretĺkal sa životom ako sa dalo. Väčšinou trpel finančnými suchotami. V osemdesiatych rokoch minulého storočia pracoval ako letecký mechanik v malej privátnej leteckej spoločnosti LION AIR v JAR, ktorá bola zložená a financovaná z piatich akcionárov. Keďže lietadlá boli zle servisované a opravy nekvalitné, zväčša stáli v hangári, takže zisk firmy bol veľmi úbohý. Všetci piati akcionári boli černošskí mechanici. Situácia vo firme sa neustále zhoršovala, preto sa títo akcionári rozhodli dať Stolarczykovi 10% akcií, mysliac si, že ako jediný biely medzi nimi, keď ho urobia šéf-mechanikom, sa im podarí firmu zachrániť.
  Koncom roka 1984 mala firma LION AIR niekoľkomiliónové dolárové dlžoby u Santam-Bank, alebo First-National-Bank. Keďže nemali skoro žiadny zisk a nemali čím splácať, banka vyhlásila na firmu konkurz a zatvorila ju. Ešte pred začatím súdneho konania Stolarczyk s typickou židovskou vypočítavosťou dokázal presvedčiť tých piatich akcionárov, aby prepísali všetky svoje akcie na neho. Tí z dôvodu, aby nemuseli platiť súdne výdavky ohľadom zbankrotovanej firmy, prepísali všetky svoje akcie na Stolarczyka, ktorý sa takto stal 100% majiteľom zbankrotovanej firmy.    

       

Ako úraduje a pracuje židovské bratstvo

         Po tomto akte pomocou falošných svedectiev, dokonca pod prísahou, sa spojil so svojim dobrým židovským kamarátom – advokátom Leslie J. MARXOM, a dotyčnú banku zažalovali. Banka totiž urobila jednu základnú chybu v tom, že nemali celú firmu zavrieť, ale si mali skonfiškovať niekoľko lietadiel na to, aby po ich predaji dostali naspäť svoju dlžnú sumu. Po prehratom súdnom spore mu banka ako odškodné ponúkla firmu Excelsior Diamond Company, ktorá bola majiteľom bane Kimberley West Mine, tiež známej pod menom Theron-Mine, ktorá hrá jednu z hlavných úloh v tejto kauze. Takže Stolarczyk sa stal jej jediným majiteľom a 12% akcií dal svojej milenke a bývalej sekretárke LION AIR Irine Kiwickej, nar. 17. 4. 1938, ktorá zo svojich celoživotných úspor financovala za neho všetky súdne trovy.

         Hoci sa pomocou rôznych podvodov a krivých svedectiev stal takto 88% majiteľom bane, malo to jeden veľký problém. V tejto oblasti nemal absolútne žiadne skúsenosti, preto hľadal nejakého odborníka v tejto branži. Baňa bola totiž zaliata vodou (predkladám autentické dokumenty) a jej nový majiteľ nemal peniaze na obnovu ťažby. Koncom roka 1988 sa zoznámil s pánom Petrovom, ktorý bol v Johanesburgu na obchodnej ceste, keď predtým pendloval medzi Amerikou a Luxemburgom, a ktorý už v tom období mal povesť odborníka na diamanty a ich brúsenie. Stolarczyk ho požiadal, vzhľadom na jeho odbornosť a skúsenosti, či by mu nenašiel kupca na túto diamantovú baňu. Urobil s ním niekoľko zmlúv, v ktorých sa vlastným podpisom zaviazal, že pán Petrov pracuje pre neho ako sprostredkovateľ, a z každej uzavretej transakcie bude mať 10%. Ako autentický dokument tu predkladám jednu zo zmlúv z 15. 5. 1990, ktorá mala platnosť do 31. 12. 1991. Aj na základe tejto zmluvy sa pán Petrov s dvojčlennou delegáciou stretol v septembri 1990 na Úrade vlády SR s Ivanom Miklošom a jeho kolegom Štefanom Veselovským, kde im ponúkol investovať (kúpiť) siedmu najväčšiu diamantovú baňu na svete Kimberley West v JAR. Ako sa neskôr čitatelia dozvedia, že hoci pán Petrov viac ako tri roky pracoval pre Stolarczyka ako sprostredkovateľ, všetky výdaje spojené s touto prácou si financoval zo svojich vlastných nákladov. Za toto všetko sa mu tento podlý Žid odvďačil tak, ŽE SA SPOJIL SO ŠTÁTNYMI KRIMINÁLNYMI ZBOJNÍKMI A PODVODNÍKMI ZO SLOVENSKA, ABY HO SPOLOČNE VYŠACHOVALI A OKRADLI. LEBO JEDNA Z PODMIENOK PÁNA PETROVA BOLA, ABY ZISKY Z TEJTO DIAMANTOVEJ BANE BOLI URČENÉ SLOVENSKÉMU NÁRODU. (Tu by som čitateľom opäť pripomenul, ako to bolo zdokumentované autentickými dokumentmi v šiestej časti, že vodné pumpy boli zo Slovenska do JAR v roku 1992 dovezené v skutočnosti na odčerpanie zatopenej diamantovej bane, kde sa mali presunúť z výstavy banskej techniky v Johanesburgu. To isté sa vzťahovalo aj na nakladač LOCUST 750, ktorého fotografiu dodatočne uverejňujem, potrebný pri dolovaní diamantov, ktorý sa nasadil po odčerpaní vody – pozn. autora V. P.)

         Aby som čitateľom priblížil, ako vyzerá židovská podlosť v praxi, budem citovať z telefonického prepisu rozhovoru medzi Mieczyslawom Stolarczykom a jeho bratom Johnom Stolarczykom zo 16. februára 1992. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, a je ako audiovizuálny dokument umiestnený na stránke Diamantovej bane, presne v štýle, ako rozhovor medzi Dlhopolčekom a Ďurechom. Citujem z jednej jeho časti.

   

         Mieczyslaw Stolarczyk: To je pravda. Ale z druhej strany on je veľmi metodický. Petrov je ako film. On dokáže vyprodukovať, ty vieš. Pozri sa, on dostane dokumentácie, ktoré MY BY SME NIKDY NEMOHLI DOSTAŤ, ale vieš, že doposiaľ cez jeho systematické rozhodnutia vieme všetko presne zistiť. Ty vieš, ON JE VEĽMI KOREKTNÝ, VEĽMI DOBRÝ. ON SKUTOČNE JE...

         John Stolarczyk: ... že on to vyhrabe navonok, on nájde tú pravdu, on ju vyhrabe.

         Mieczyslaw Stolarczyk: Áno, on ju vyhrabe navonok. Ja mienim povedať, on bude naďalej hrabať a hrabať, a on nájde, a on bude znovu premýšľať – rekapitulovať, on bude na tom znovu pracovať ako vo filme. NAKONIEC, ON TO PRELOMÍ K TEJ PRAVDE. Ty vieš, k tomu základnému elementu, prvku. Ty vieš, on je veľmi dobrý v tomto. Ty vieš... On je, naozaj, skutočne, on je... (Tu už Stolarczyk začína tušiť, že pán Petrov sa dopátra k tomu, AKO SPOLOČNE SO SLOVENSKÝMI ŠTÁTNYMI KRIMINÁLNYMI ZBOJNÍKMI PODVIEDLI A OKRADLI NIELEN SLOVENSKÝ NÁROD, ALE AJ PÁNA PETROVA – pozn. autora V. P.)

         John Stolarczyk: TAK HO DAJME ZASTRELIŤ (Bump him off), A POTOM BUDEME MAŤ POKOJ. (Táto pasáž je hovorená po poľsky – pozn. autora V. P.)

         Mieczyslaw Stolarczyk: John, to je jedna vec. Pozri, existuje len pár ľudí, ktorí sú ohybní dosť, aby mali široký mozgový obzor, ohľadne sa tomu adaptovať, lebo ty vieš, v prvom rade z toho všetkého buď alebo oni majú šancu, schopnosť,  počúvať a analyzovať, alebo oni vedia čítať a analyzovať. A existujú ľudia, ktorí vedia čítať a analyzovať cez to počúvanie, alebo oni nepočúvajú vôbec a majú ťažkosť s... Toto je fakt, skutočnosť. Pozri, hm, ty vieš, tak... tak...

         John Stolarczyk: Hm, hm,....

         Mieczyslaw Stolarczyk: Ale, pozri sa, ja ti poviem niečo. Jeho práca na geologickom poli, teréne, je tak metodická, že ON JE DOBRÝ, JOHN, ON JE VEĽMI DOBRÝ. On v skutočnosti je...

         Takže, vážení čitatelia, dostali ste názornú ukážku, ako sa úlisný a podlý Žid v spolupráci so štátnymi kriminálnymi bandami z vysokej slovenskej politiky a štátnej správy dokázali odvďačiť pánu Petrovovi za jeho nezištnú pomoc, ochotu, obetavosť a dobrotu. Pri tejto pasáži si veľmi pozorne prečítajte komentár pána Petrova, ktorý je súčasťou autentického dokumentu uverejneného spolu so šiestou časťou: URGENT!, z 15. 3. 1991, pod ktorým sú dve vety podpísané Ing. Miroslavom Štrbom, CSc., citujem: V zmysle nášho telefonického rozhovoru posielam podklady k vízam. Prosím potvrdiť vybavenie.

Diplomatickí kšeftári s liekmi od vicekonzula Ďurecha

         V pondelok 14. marca 1994 uverejnil denník Pravda článok pod nadpisom – Koncert pre diplomatov. Jednalo sa o umelecké poďakovanie za dobročinnú zbierku pre slovenské deti postihnuté onkologickými chorobami. Aký to paradox, keď sa vrátim o necelé dva roky dozadu, keď pracovník slovenského vicekonzulátu v Johanesburgu pod vedením vicekonzula Jána Ďurecha, jeho druhý zástupca
Miroslav Kováčik:
v telefonickom rozhovore z Johanesburgu so svojou ženou na Slovensku od nej požaduje, aké má zohnať lieky, ktoré sa v JAR dajú veľmi dobre speňažiť, keď tam pricestuje aj s Ďurechovou ženou. (Autentický prepis tohto telefonického rozhovoru je taktiež umiestnený na internete – pozn. autora V. P.) Keď tieto dve ženy tam pricestovali, Kováčik vyhľadal doktora Mariána Tupého, ktorý tam pracoval a požiadal ho, aby tieto lieky predal. Lenže dotyčný doktor išiel na políciu, všetko ohlásil a pod prísahou bol spísaný dokument, ktorý tu predkladám ako dôkazový materiál. Hovorí tu, ako bol konkrétnym diplomatom kontaktovaný a presviedčaný, aby v JAR predal aktovku plnú neotvorených liekov, čo on odmietol, a aktovku vrátil dotyčnému diplomatovi.

         Sú to ale paradoxy, keď na jednej strane, viď denník Pravda, keď sa musia robiť zbierky na lieky pre ťažko choré deti, v protiklade s tým, ako slovenskí diplomati v zahraničí, zneužívajúc svoje postavenie, s liekmi kšeftujú.

Predkladám ďalšie autentické dokumenty

         Listom zo 4. septembra 2008 páni Alain Faber a Simon Philippo potvrdzujú účasť pána Petrova na dotyčnej výstave vo februári 1997, čím definitívne vyvrátili tvrdenia dezinformátora pod zn. „pipo“ na www.prop.sk. Zároveň predkladám ďalších šesť dokumentov s vysvetlením pána Petrova, kde sa nachádzajú aj fotografie niektorých aktérov zo slovenskej strany.

         Opätovne vyzývam všetkých slovenských politikov a štátnych úradníkov zapletených do tohto zbojstva – KEDY SA CHCETE POSTAVIŤ PRED TENTO NÁROD, POVEDAŤ MU PRAVDU, ŽE VY STE V SKUTOČNOSTI LEN PROTISLOVENSKÉ ZLODEJSKÉ ZBERBY, ŽE V SKUTOČNOSTI TENTO NÁROD NENÁVIDÍTE, ŽE VÁŠ NEOPRÁVNENÝ A NADŠTANDARDNÝ BLAHOBYT STE SI VYBUDOVALI NA NEŠŤASTÍ A OKRÁDANÍ SLOVENSKÉHO NÁRODA, ŽE PATRÍTE DO KATEGÓRIE ODPADU SLOVENSKÉHO NÁRODA!

Slovo na záver

         Niektorí čitatelia majú pocit, že táto kauza by sa mala skrátiť. Ako autor musím konštatovať, že ja sa ich názormi nemôžem riadiť. Pokiaľ by som nenapísal to, čo som doposiaľ napísal, čo tomu všetkému predchádzalo, bolo by to taktiež rôznymi dezinformátormi a tzv. Slovákmi nielen napádané, ale aj spochybňované. Veď si len spomeňme, keď www.pro.sk prebral prvé tri časti, aké názory a narážky od niektorých diskutujúcich sa tam napr. šírili na osobu pána Petrova. Keď by som to nebol autentickými dokumentmi vyvrátil, nevyznel by som ako klamár a dezinformátor? Treba si uvedomiť, že kauza takéhoto rozsahu sa zatiaľ na Slovensku ešte nepublikovala. A tí čitatelia, ktorí si myslia, že portál www.prop.sk sa zachoval zbabelo a podlo, že prestal túto kauzu uverejňovať, chcem pripomenúť, že mne to vôbec neprekáža. Zastávam názor, že právo na život zaručuje každému aj právo na strach. Z viacerých hodnoverných zdrojov som bol informovaný, akým vyhrážkam a tlakom tu museli čeliť. Nemusím vari pripomínať, čoho všetkého sú schopné pretransformované komunisticko-fašistické zberby, štátno-teroristické zberby a tzv. národovci s kriminálno-zlodejskými praktikami.

Vladimír Pavlík