Keď dcéra elitného zlodejského gaunera v mečiarovskej a smeráckej ére sa stala riaditeľkou STVR

          Známe porekadlo hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu, alebo, že mnohé gény z rodičov sa prenášajú na deti. Toto sa dá povedať aj o Martine Flašíkovej. Na rozdiel od svojho elitného zbojníckeho otca patriaceho v tejto profesii na vrchol pyramídy, nenašli sa žiadne dôkazy, že zdedila po ňom tieto gény. Ale zdedila niečo iné. Spolu s takým antikultúrnym odpadom ako je ministerka kultúry Šimkovičová a syn elitného konfidenta ŠtB Drahoslava Machalu, ktorý by mal mať dôkazy že zem je plochá, nenávidia múdrych, vzdelaných a rozhľadených ľudí a začali v STVR normalizačné čistky. Aj keď v mediálnom prostredí pôsobí 25 rokov, má bohaté skúsenosti, ale nemá tie morálno-charakterové vlastnosti, čo sa naplno prejavilo, keď sa stala riaditeľkou STVR.
          V internetovom denníku Pravda z 20. 5. 2025 pod nadpisom – Martina Flašíková – Otca mi vždy všetci trochu závideli, že v STVR chceme stavať na vzdelaných ľuďoch. Realita ukázala ale na jej zvrhlosť a podlosť, zdedenú po svojom zlodejskom otcovi, čo dokázala ďalším svojim výrokom – že chce STVR krok po kroku posúvať dopredu, nie silou, ale dôslednosťou.
          Ako ale vidieť, keďže spolu s ministerkou Šimkovičovou a synom špinavého eštebáckeho konfidenta, otca Drahoslava Machalu, patria na vrchol pyramídy MINISTERSTVA NEKULTÚRY, ALEBO MINISTERSTVA NEKULTÚRNOSTI, nenávidia ľudí so slobodnými názormi, ktorí sa neboja postaviť aj proti presile – a tak sa začalo čistiť – VYHADZOVANÍM Z STVR. Medzi takto postihnutých sa dostala aj novinárka pani Soňa Gyarfašová, ktorá sa mimo iného venuje téme spravodlivosti a vyrovnania s totalitami. Je mi cťou, že mi s osobným venovaním dala najnovšiu knihu, ktorou je autorkou, pod názvom – Nenechali sa zlomiť, majúca 560 strán.
          Na rozdiel od tohto amorálneho tupohlavého tria, ona vyštudovala žurnalistiku a právo na Univerzite Komenského v Bratislave, študovala v Regensburgu a vo fínskej Savonlinne. V Slovenskom rozhlase robila relácie Osudy k 70. Výročiu konca vojny, Osudy – nástup totality a politické procesy, Cesta k deportáciám, Naše storočie očami storočných, Charta 77 – signatári zo Slovenska.
          Reportáže o obetiach totalít prinášala šesť rokov v relácii Reportéri. Je autorkou podcastu ŠtB – prísne tajné a Odkrývanie, spolupracovala na knihách Alexander Bachnár – Mojich sto rokov, Tisovi poza chrbát, Socializmus – realita namiesto mýtov, Solidarita a Dôstojnosť. Za novinársku prácu získala Cenu Nadácie otvorenej spoločnosti -2011, 2019, Výročnú cenu literárneho fondu – 2019, 2021, 2022, 2023, Cenu Ústavu pamäti národa – 2022 a Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy – 2023.
          A tento smradľavý ľudský odpad, toto trio nekultúry a nekultúrnosti okotené SNS, najzlodejskejšou politickou stranou na Slovensku za posledných tisíc rokov, vrátane doby kamennej železnej, bronzovej, Šimkovičová, Machala, Flašíková, ktorých trhová hodnota nie je ani na úrovni jedného kravského lajna, ktorí vo svojich vykastrovaných kotrbách nemajú ani toľko mozgovej kôry, nahradenej pilinami a otrubami, ako pani Gyarfašová a osobnosti jej podobné, ktoré tieto prašiviny likvidujú, v zadnej časti tela.
Vladimír Pavlík