Hlavná stránka
 

Slovenskí ponovembroví politici z vlád, parlamentov, nimi okotených oligarchov, finančných skupín, bielych golierov, sú najzverskejší vyvrheli v celej Európskej únii

Už niekoľko rokov si kladiem otázku, čo bolo tou skutočnou príčinou, keď v období nacistickej krutovlády drvivá väčšina občanov v tzv. Slovenskom štáte sa stala mladším bratom – súrodencom nemeckého nacizmu? Ako sa mohlo stať, že v tom období, v niektorých fázach, boli ešte zverskejší, ako samotný nemecký nacizmus? Svedectvo nájdeme pri vzniku a neskoršej činnosti Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd – POHG, pričom ich členstvo bolo čisto slovenské.                   
Poďme ale od začiatku. Koľko spoločnej zhody bolo a je v arizovaní – rozkrádaní židovského majetku v období nacistickej krutovlády, keď v drvivej väčšine dochádzalo k takým paradoxom, že židovská rodina mala byť transportovaná o 10-12 dní, pričom občania slovenskej národnosti už v predstihu si dávali žiadosti, aby mohli tieto nehnuteľnosti získať. A teraz to porovnajme s obdobím od roku 1990, ale, hlavne, od roku 1993, kedy Slovensko sa dostalo pod čižmu fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista. Keďže politická situácia bola diametrálne odlišná, vnuci a pravnuci starých a prastarých rodičov ktorí arizovali židovský majetok, to vyriešili veľmi jednoducho – začali arizovať majetok štátu a jeho občanov, hoci, paradoxne, nič z toho čo rozkradli – NEVYBUDOVALI.
          Samozrejme že bez systému ktorý nastúpil od roku 1990 by to bolo nemysliteľné. Aj keď ani do roku 1989 nebolo všetko tak ako malo byť, boli zločiny nielen politické, ekonomické, zločiny proti ľudskosti, ale nikdy tu nebol realizovaný SYSTÉM KOLEKTÍVNEJ VINY NA NEVINNÝCH, keď následky za ekonomické zločiny členov ponovembrových vlád, parlamentov, nimi okotených oligarchov, finančných skupín, bielych golierov, boli prenesené na nevinných občanov, ktorí tu nič neukradli, nevytunelovali, nebrali miliónové a miliardové pôžičky z bánk, ktoré nesplácali. Napriek všetkým negatívam do roku 1989 bolo najzákladnejším ľudským právom, mať vlastnú strechu nad hlavou, každý mal na to právo, byty boli dostupné pre každého. BEZDOMOVECTVO NEEXISTOVALO.
Bolo nemysliteľné, aby ľudia za odvedenú prácu nedostali mzdu, bolo nemysliteľné, aby pri odchode do dôchodku sa zistilo, že ľuďom chýbajú v Sociálnej poisťovni odpracované roky, z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, som ročník 1948, mal som zarátanú aj strednú školu aj základnú vojenskú službu. Aj keď o našom smerovaní v tom období rozhodoval Sovietsky zväz, bolo nemysliteľné, aby rozkrádal naše podniky, privádzal ich do straty, okrádal nás o zisky z nich, aby sa fabriky a bytovky stavali na najúrodnejšej pôde, PATRILI NÁM VODNÉ A LESNÉ ZDROJE, neboli ničené naše lesy, drevo sa nevozilo do zahraničia, Vysoké a Nízke Tatry boli našou pýchou, bolo nemysliteľné, aby sa tam realizovala bytová výstavba, čo sa vzťahovalo aj na ostatné chránené oblasti.
          Deti mali skutočné detstvo, počas letných dvojmesačných prázdnin bolo pre každé dieťa dostupné relaxovať v pionierskom tábore, spojené s rôznymi aktivitami, staroba nebola spojená s biedou, aj keď tie dôchodky boli skromnejšie, ale dôchodca nemusel hladovať. Boli sme potravinársky sebestační či už v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe. Sovietsky zväz nám nerozkazoval čo máme alebo nemáme pestovať. To je len malá časť na porovnanie, pričom to najhoršie nás ešte len čaká. Kolaps zdravotníctva, každoročné rozkrádanie aj to, čo bolo určené na demografiu – na rodinu. Dostali sme sa do stavu, že na dôchodky prakticky nebude mať kto robiť a lacná pracovná sila z cudziny bude nevyhnutná. No a nevyhnutná realita bude aj taká, že za 60 rokov, budú Slováci menšinou vo vlastnej krajine a bude to jediná krajina v Európe.
Vladimír Pavlík  

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!