Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka
Translator   Zdieľať na VK

Pokiaľ sa vyjadrím o zlých Rusoch, dobrých Američanoch!

                 

Pokiaľ sa vyjadrím o traume, ktorá nevymizne z pamäti Ruska ani o 500 rokov, pokiaľ ako národ budú dovtedy existovať, začnem trochu netradične, čo sa mnohým nemusí ľúbiť, traume Fedora Gála, s ktorou bude žiť až do smrti. Nebudem tu teraz rozoberať prečo, a čo všetko tomu predchádzalo, že zo Slovenska odišiel do Čiech. Je to dostatočne známe.....

Fedor Gál sa narodil v koncentráku, otca nepoznal, ten tragicky zahynul na pochode smrti, cestou do iného koncentráku. Matka prežila, no komunistickí zločinci ju pripravili - skonfiškovali majetok, ktorý ako rodina predtým poctivo nadobudli. Fedor Gál s touto strašnou traumou žil od detského veku a bude s ňou žiť až do smrti. PRÁVE TOTO FORMULOVALO V ŇOM TIE NÁZORY, ZA KTORÉ BOL PO NOVEMBRI 1989 HANOBENÝ A URŹANÝ, PRÁVE TÝMI, KTORÍ O TEJTO TRAUME NEMALI ŽIADNE POZNATKY, ALEBO, NECHCELI JEJ ROZUMIEŤ. Práve preto som nikdy na menovaného neútočil, aj keď s niektorými jeho názormi som vôbec nesúhlasil, ale z určitej úcty z tej traumy, ktorá ho gniavi celý život, som považoval za svoju povinnosť sa takto zachovať.

A teraz k tej ruskej traume, o ktorej viem pomerne dosť, ktorá sa týka hlavne prvého výročia vstupu ruských vojsk na časť ukrajinského územia. Prvé poznatky som získal, keď som za bývalého režimu robil na Metrostave Praha 5-Smíchov, na stanici Moskovská, kde pracovalo cca 40 ruských robotníkov, ktorí nádhernou dlažbou obkladali nástupište v dotyčnom tuneli. Aby som nezabudol, tak som si spomedzi nich vybral Ivana Grigorenka z Kyjeva, s tým, že keď už ani ja, ani oni tam robiť nebudú, pozvem ho na Slovensko a potom pôjdeme do Prahy. Tu musím pripomenúť, že Metrostav Praha bol veľmi ústretový, vrátane bezplatného 3-izbového bytu v Jinoniciach, počas celého pobytu v Prahe.

Mal som s nimi dlhodobé debaty, všeličo som im vyčítal, pričom oni často mi hovorili, že sú vlastenci, zažili vojnu a niektoré veci sú pre nich nemenné a posvätné. A tak som sa postupne dostal k histórii Leningradu a Stalingradu, počas napadnutia nemeckým nacizmom, ako tieto mestá chceli vyhladovať cez totálne zablokovanie, a tam som sa dozvedel, aj za akú cenu ľudských obetí, neustáleho bombardovania a odstreľovania, tak dochádzalo k situáciám, že zúfalí obrancovia, aby prežili, tak živí jedli mŕtvych. Videl som množstvo autentických dokumentov, a pochopil, keď už vtedy hovorili, že už nikdy žiadny Leningrad a Stalingrad. To platí aj pre dnešnú dobu, pričom ich dokážem pochopiť, že pokiaľ by oni neprežili, neprežil by ani agresor, vrátane jeho vlastnej krajiny.

A teraz si položme otázku, ktorú si doteraz nikto z týchto amerických štváčov a ich mimoamerických komplicov a riťolezovnepoložil - Čo by bolo nasledovalo, pokiaľ by Rusko prehralo boj o Leningrad a Stalingrad? O koľko ďalších miliónov NAVYŠE by bolo povraždených Slovanov a Židov? Prišli by Američania na pomoc, alebo by sa nečinne prizerali a začali by si deliť všetko to ruské nerastné bohatstvo s nacistickým Nemeckom?

Dokázali by takéto niečo, pokiaľ by sa dostali do podobnej ruskej situácie Američania, Angličania, Francúzi, a im podobní, vrátane slovenských amerických riťolezovČaputovej, Hegera, Naďa, Korčoka, Smatanu, Matoviča a im podobných štváčov? Alebo by im chcanky a sračky striekali aj z nosa a uší?

Spomínajú si Američania, keď mali v Turecku umiestnené rakety namierené na Rusko, a keď Rusi v rámci odvety umiestnili rakety zamerané na Ameriku na Kube? Ako vtedy kvičali, ručali a bučali, ako boli zrazu pochcaní a posraní? To mal Putin čakať ešte rok, aby na Ukrajinu mohli Američania navoziť tie najničivejšie zbrane, presvedčiť ukrajinských fašistov aby ich použili, pričom oni si budú doma mädliť ruky, vyvolať ďalší konflikt v Európe, ABY SI POTOM MOHLI UMORIŤ TIE MILIARDOVÉ DLHY? Položme si otázku - akú hodnotu má ich mena? Moja odpoveď - ako hodnota hajzľového papiera.

Vladimír Pavlík


 


   PRINT RSS


             
Hlavná stránka