Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka
Translator   Zdieľať na VK

Mať svoj blahobyt aj za cenu zničených životov a predčasne ukončených životov, to je vizitka ponovembrových vlád a parlamentov!

   

          Sú vôbec Slováci národom, svojbytným a hrdým? Koľko percent patrí do tejto kategórie? 20-30 %, lenže ich šance byť v tejto pozícii sú nielen nerealizovateľné, lebo sú nielen v menšine, lebo tá väčšina, ktorá proti nej stojí, to je len zbabelý, plebejský a sluhovský občiansky odpad. Paradoxne ale, práve tento zbabelý občiansky ľudský odpad sa samopasoval do úlohy najslovenskejších Slovákov, najnárodnejších národniarov, najkresťanskejších kresťanov, ktorý v prvopočiatkoch vygeneroval taký smradľavý ľudský odpad typu Mečiara a Slotu, ktorý toto všetko odštartoval. Už za ich vlád sa vytvárali prvé zločinecké a zlodejské skupiny oligarchov, finančných skupín, bielych golierov, ktorí si postupne z politických strán urobili eseročky pre svoj vlastný prospech.

          Mám dosť dôvodov vysloviť názor, že skutoční Slováci, národovci, kresťania, vážiaci si a zveľaďujúci to, čo pred stáročiami dostali od Boha a prírody, mám na mysli vodu, pôdu, lesy, boli vlastne tí drotári, pastieri kráv a oviec, bačovia, ale aj množstvo im podobných, živiac sa rôznymi remeslami, alebo v skromných podmienkach im stačilo na prežitie práve to, čo dostali pred stáročiami od Boha a prírody. Keďže som ročník 1948, takže som niečo zažil, budem tu uvádzať príklad nebohého otca mojej nebohej matky, teda, môjho deda, Gašpara Gáboríka z Papradna.

          Opíšem niekoľko spomienok, ktoré som v období, vo veku, od šiestich do desiatich rokov tam zažil. Možno môže niekto namietnuť, čo si môže pamätať také 6-ročné decko, ale ja si veľmi dobre pamätám, keď som ako prváčik nastúpil v roku 1954 do školy, boli sme dve triedy. Moja pani učiteľka sa volala Richterová. Bola to už staršia pani, menšieho vzrastu, z jej tváre vyžarovala neuveriteľná dobrota a trpezlivosť, nikdy na nás nekričala. Vo vedľajšej triede bola učiteľkou pani Fúzyová, bol to kus ženy, mala čierne vlasy, bola často nervózna a deti mali z nej strach.

          Môj nebohý dedo Gašpar bol mimo iného, popri láske k pôde, domácim zvieratám, milujúcim manželom a otcom. Manželka mu zomrela v mladom veku, ostali 4 siroty, moja mama ako najstaršia mala 13 rokov, najmladší Ľudvík mal rok. Dedo bol popri všetkých pozitívach aj mimoriadne vzhľadný, nemal núdzu o nové partnerky, ale jeho rozhodnutie – macocha je len racocha, bolo nemenné. Na pomoc mu prišli tri tetky, Ľudmila, Katerina a Karolka. Svoju lásku, pokoru a vďačnosť Nebeskému Otcovi za dary, ktoré ich živia, prejavovali modlitbou pred každým spoločným obedom či večerou.

          No a nezabudnuteľným zážitkom pre mňa, bol jeho vzťah k zvieratám. Ťažnému koňovi Pejkovi, dvom kravičkám Rysuli a Stračene, ako aj k ostatnej hydine. Ten vzťah mi pripadal ako keby boli jeho partnermi. Dokázal sa s nimi vyprávať, no a nezabudnuteľné boli pre tieto zvieratá Vianoce, kde popri rôznym maškrtám im nezabudol povedať a vyjadriť vďaku za všetko, za čo všetko je im rodina vďačná. A ja som mal pri tomto pocit, ako by mu tie zvieratá rozumeli.

A porovnávajme, čo všetko sa zmenilo po Novembri 1989...

          Tlupy zločineckých protislovenských vyvrheľov, hrajúcich sa na Slovákov, národovcov a kresťanov, v skutočnosti potraty Antikrista, jeho pobočníkov diabla, satana, lucifera, pohŕdajúc Nebeským Otcom, nemajúc pred ním žiadny rešpekt, vzťahuje sa aj na najvyšších cirkevných hodnostárov, z ponovembrových vlád a parlamentov, ODOVZDALI vodu, lesy, pôdu cudzine. Z vlastných spoluobčanov urobili lacnú pracovnú silu pre nové garnitúry nacistických zločincov, dokonca prebrali vyhladzovanie vlastných spoluobčanov, Slovákov-Slovanov, ktoré nemecký nacizmus nedokončil po porážke od sovietskej armády v roku 1945. Od roku 1946, ako súhrn tchorov, potkanov a krýs, poschovávaných v norách a brlohoch, keď sa zrealizoval November 1989, aby spoločne s cudzou štátnou mocou mohli vykradnúť banky, vytunelovať prosperujúce podniky, dať ich do konkurzu, ľudí vyhnať na dlažbu, zničiť potravinársku sebestačnosť, zaplaviť Slovensko jedovatými odpadmi z cudziny, deťom zničiť detstvo, starým ľuďom zničiť ich poslednú fázu života, zaviesť tu nacistický systém kolektívnej viny na nevinných, keď následky za svoje ekonomické zločiny preniesli na tých, ktorí s tým nemali nič spoločného. A mohol by som uviesť ďalších 20-30 prípadov.

Vladimír Pavlík

 


 


   PRINT RSS


             
Hlavná stránka