Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

„Ctihodní“ zločinci, zlodeji, sadisti, psychopati, parazitní darmožráči, vrahovia nielen vlastných občanov, ale aj našich lesov, morálky, ľudskosti, z vysokej ponovembrovej politiky, to realizujú na vlastných spoluobčanoch  

https://twitter.com/VladimirPavlik1

https://vk.com/vlado.pavlik

 

          Keď pred 29 rokmi bolo oficiálne uzákonené, cez slovenský parlament, zvrchované Slovensko, dalo sa očakávať, že to bude na osoh samotnej krajiny a vlastných občanov. Realita ale postupne ukazovala, pričom nakoniec aj dokázala, že sa jednalo o veľký omyl. Samotný osoh z tejto, možno povedať, tzv. zvrchovanosti, mali hlavne v prvopočiatkoch, jeho zakladatelia a zahraničie. Najskôr si položme otázku, kto boli jeho skutoční zakladatelia? Drvivá väčšina patrila do čeľade zbabelých prednovembrových občianskych núl, pričom je preukázané, že takéto zbabelé lajná, pokiaľ sa dostanú k moci, sa menia na najzločineckejší a psychopaticko-sadistický odpad. Ukázalo sa, a to hneď v prvopočiatkoch, že tejto protislovenskej luze, ktorá sa zhlukovala okolo dvoch protislovenských a paranoidných škodcov, Mečiara a Slotu, nikdy nešlo ani o blaho vlastnej krajiny, ani jej občanov. Jej prvoradým cieľom bolo rozkradnúť Slovensko, rozkradnúť všetko to, čo oni nikdy nevybudovali, dokonca ani nepomáhali pri tomto budovaní.

          Keď po nich nastúpila pravicovo-fašistická dzurindovsko-miklošovská koalícia, tak ekonomické zločiny, zločiny proti ľudskosti sa nielen zosofistikovali, zároveň aj zvýšili, ale došlo aj k ďalšiemu zlomu, samozrejme, v neprospech Slovenska. Z prednovembrového boľševického riťoleza a zbabelej občianskej nuly, Mikuláša Dzurindu, sa stal po Novembri 1989 nielen špičkový americký riťolez, ale aj obhajca ekonomických zločinov a zločinov proti ľudskosti, páchané na veľkej časti slovenského národa. Uvediem konkrétne dôkazy:

          Miesto toho, aby boli potrestané ekonomické zločiny počas vlády mečiarovsko-slotovskej zberby, najsprostejší minister financií v histórii Európskej únie, Ivan Mikloš, ktorého ekonomické vedomosti nie sú ani na úrovni absolventov ekonomického minima pre stredné školy, tu zaviedol nacistický systém kolektívnej viny. To znamená, že následky za tieto ekonomické zločiny systémom kolektívnej viny preniesol na nevinných občanov, ktorí tu nič nesprivatizovali, nemali úvery z banky, ktoré nesplácali, zavedením akýchsi nevyhnutných ekonomických reforiem, podľa ktorých mečiarovsko-slotovským zlodejom ostalo nakradnuté, pričom sa to muselo nahradiť zvyšovaním daní, cien, drastickým znížením životnej úrovne nevinným ľuďom. Následky boli kruté a slabší jedinci si zo zúfalstva siahali na život, cez tzv. sociálne samovraždy.

          No podľa Mikuláša Dzurindu, ako povedal pre mesačník NR SR euroREPORT č. 12/2005, „REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ“.  Že boleli tých nevinných, o tom sa nejako mlčalo. Počas jeho vlády bolo Slovensko pasované za reformného tigra východnej a strednej Európy. Stali sme sa investorským rajom. Čím viac nenávidel slovenský národ, s tým väčšou poníženosťou slúžil západným bankám a investorom. Rozdávanie cudzine považoval za významné reformné kroky, keď mal dať tým najchudobnejším a najbezbrannejším, TAK TO POVAŽOVAL ZA PREJEDANIE NA ÚKOR ŠTÁTNEHON ROZPOČTU. V protiklade ale s tým v rozhovore pre Hospodárske noviny z 23 – 26 decembra 2005 povedal aj toto: „Vzbudzovanie ilúzii, že sa dá vybudovať krajina – kde stačí iba natŕčať ruky – je síce lákavá – ale socializmus sa už skončil“. Lenže problém bol v tom, že socializmus a natŕčanie rúk naďalej platili pre politikov a zahraničie.

          Nemožno zabudnúť ani na výrok špičkového bankárskeho lichvára Larsa Christensena z Danske Bank, ktorý pre agentúru Reuters z 18. 4. 2006 povedal, citujem – „POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU“, jednoznačne svedčí o tom, aký ponížený vlastizradný gauner  v službách cudzích záujmov bol osem rokov predsedom slovenskej vlády. Škoda len, že tento bankár nepriznal, že jeho banka bohatla na úkor chudoby a ožobračovania väčšiny slovenských občanov.

Fico, Pellegrini, Matovič, Heger....

          Po Dzurindovi nastúpila koalícia pod vedením premiéra Fica, ktorá dotiahla na samotný vrchol vykrádanie zdravotníctva gangom skapatého Pašku, ktorá v týchto zločinoch proti ľudskosti pokračovala po ministrovaní Rudolfa Zajaca. Tu treba pripomenúť jeho prerieknutie – priznanie v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu 23. 4. 2004, „že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenia chýbajú peniaze“. Vrcholom tohto cynizmu na úkor slovenských občanov bolo, že minister Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún NIE na nákup nových prístrojov a zariadení, ALE NA VYSVETLENIE REFORIEM V ZDRAVOTNÍCTVE!!! Preto je namieste otázka – čo aj vtedy pre týchto zločineckých vyvrheľov znamenal život radového slovenského občana? A táto otázka je aktuálna aj pre novú koalíciu, najskôr za premiéra Matoviča, teraz za premiéra Hegera.

Vladimír Pavlík

    


   PRINT RSS


             
Hlavná stránka