Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Kapitalizmus podľa Marxisticko - leninskej filozofie
PREDMONOPOLISTICKÝ KAPITALIZMUS
 

 Poznámka: Dokument uverejňujeme na žiadosť čitateľa z dôvodu jeho odstránenia z Wikipedie.
Dokument je výňatkom z učebnice základov marxizmu-leninizmu, z roku 1960.
      

Vznik kapitalistických vzťahov

Kapitalistická výroba môže existovať za dvoch podmienok. Sústredením výrobných prostriedkov vo vlastníctve kapitalistov. Je nevyhnutné aby sa výrobné prostriedky nachádzali v rukách celej spoločnosti. To núti ľudí, ktorí nemajú nič okrem svojich rúk, stať sa námezdnými pracovníkmi v podnikoch kapitalistov aby neumreli od hladu. Kapitalizmus vznikal na hroboch tisícok a tisícok ožobráčených a umučených ľudí. Dva prebiehajúce procesy – objavenie námezdných robotníkov a sústredenie bohatstva v rukách kapitalistov – nazval Marx akumuláciou kapitálu. V epoche akumulácie kapitálu vznikli kapitalistické vzťahy. Objavila sa trieda vykorisťovateľov – trieda kapitalistov, trieda vykorisťovaných – trieda námezdných robotníkov.

Tovarová výroba. Tovar.

Tovar

Nie každý produkt práce je tovarom. Ak niekto uspokojuje produktom práce svoje potreby, vytvára iba produkt, vec, ale nie tovar. Tovarom sa stáva iba produkt práce, ktorý vstupuje do spotreby cez výmenu (kúpu – predaj). Veľkosť hodnoty tovaru sa určuje prácou. Nie však prácou, ktorá sa vynaložila na výrobu konkrétneho tovaru. Hodnota tovarov klesá s rastom produktivity spoločenskej práce, pretože na výrobu jednotky tovaru sa spotrebuje stále menej práce, menej pracovného času.

Práca spredmetnená v tovare

Marx stanovil, že vlastnosti tovaru – úžitkovú hodnotuhodnotu – určuje dvojaký charakter práce vynaloženej na jeho výrobu. Úžitkovú hodnotu tovaru vytvára určitá špeciálna práca – konkrétna práca. Hodnotu tovaru vytvára práca, ako vynaloženie ľudskej pracovnej sily, nezávisle od formy jej vynaloženia, - abstraktná práca.

Teória o nadhodnote – základný kameň Marxovej ekonomickej teórie

Kapitálje hodnota, ktorá sa sama zväčšuje. Peniaze sú prvou formou kapitálu. Proces kapitalistickej výroby sa začína nákupom výrobných prostriedkov a pracovnej sily t. j. premenou kapitálu z peňažnej formy na formu výrobného kapitálu. Tovary vyrobené vo výrobe predáva kapitalista na trhu, tým premieňa tovarový kapitál na peňažný kapitál. Kapitál sa vracia do svojej pôvodnej formy. No pritom kapitalista získava viac peňazí, ako vydal na začiatku výroby.

Výroba nadhodnoty

„Predpokladajme“ napísal Engels. Náš kapitalista, nakupuje pracovnú silu, najíma robotníka, zaplatí mu celú dennú hodnotu jeho pracovnej sily, ak mu vyplatí sumu, ktorá vyjadruje 6 pracovných hodín pri 6 hodinovom pracovnom čase. Tým by sa peniaze nepremenili na nadhodnotu. Že treba 6 pracovných hodín, aby udržal robotníka 24 hodín nažive, nebráni robotníkovi pracovať 12 hodín z 24 hodín. Hodnota pracovnej sily a hodnota vytvorená v pracovnom procese sú dva rôzne veličiny. Robotník stojí majiteľa peňazí, denne produkt hodnoty 6 pracovných hodín, aledodáva mu denne produkt hodnoty 12-tich pracovných hodín. Rozdiel v prospech majiteľa peňazí je 6 hodín nezaplatenej nadpráce čiže nezaplatený nadvýrobok, v ktorom je hodnota 6-tich pracovných hodín. Majstrovský kúsok sa podaril. Nadhodnota je vytvorená, peniaze sa premenili na kapitál.
Z tejto nezaplatenej práce žijú všetci členovia spoločnosti ktorí nepracujú. Z nej sa platia štátne a komunálne dane, pozemková renta pozemkovým vlastníkom. Na nej sa zakladá celé kapitalistické spoločenské zriadenie.

Kapitalistické vykorisťovanie

Námezdný robotník vytvára počas svojho pracovného času produkt, nevyhnutný na zachovanie seba samého. Marx nazval túto časť pracovného času nutným pracovným časom a prácu vynaloženú za tento čas – nutnou prácou. Počas druhej časti svojho pracovného času – nadbytočného pracovného času – vytvára robotník svojou nadprácou nadhodnotu. Nadhodnota je hodnota, ktorú vytvára práca námezdného robotníka nad hodnotu jeho pracovnej sily a ktorú si bez náhrady privlastňuje kapitalista.Smäd kapitalistov po nadhodnote nemožno uhasiť.

Kapitál

V kapitalistickej spoločnosti je vykorisťovanie námezdnej práce prostriedkom na zachovanie a zväčšenie hodnoty, ktorá patrí kapitalistovi, na rozšírenie moci a panstva kapitálu. Kapitál je hodnota ktorá produkuje nadhodnotu. Marxisticko-leninské chápanie kapitálu odhaľuje podstatu buržoázneho spôsobu výroby – vykorisťovanie triedy námezdných robotníkov, ktorí žijú z predaja svojej pracovnej sily, triedou kapitalistov. Zvýšenie nadhodnoty sa uskutočňuje dvoma spôsobmi: prvá v predlžovaní pracovného dňa alebo v intenzifikácií práce (absolútna nadhodnota) druhá v znížení nutného pracovného času (relatívna nadhodnota).
Kapitalista keby to bolo možné predlžoval by pracovný deň na 24 hodín, lebo čím je dlhší pracovný deň, tým viac sa vytvorí nadhodnoty. Robotník naproti tomu má záujem na skracovaní pracovného pracovného dňa. Vzniká boj o skrátenie dĺžky pracovného dňa. Preto kapitalisti nemôžu nekonečne predlžovať pracovný deň.
Marxova teória nadhodnoty odhaľuje, akým spôsobom sa uskutočňuje vykorisťovanie robotníka kapitalistom. Práca námezdných robotníkov je stálym a nevyčerpateľným zdrojom obohacovania kapitalistov. Marxova teória nadhodnoty ukázala pokrytectvo tvrdení, že vraj buržoázne zriadenie sa zakladá na rovnosti medzi robotníkmi a kapitalistami, na harmónii ich záujmov. Marxistická teória nadhodnoty mobilizuje masy do boja s kapitalizmom...

Mzda

Za kapitalizmu predstavuje mzda cenu pracovnej sily. Avšak vytvára sa falošné zdanie, že je cenou práce, že kapitalista platí robotníkovi za jeho prácu, a pritom za celú jeho prácu. V skutočnosti však práca vytvára hodnotu, ale sama nemá hodnotu. Kapitalista neplatí robotníkovi za jeho prácu, ale za jeho pracovnú silu.„...Mzda nie je tým, čím sa zdá, totiž hodnotou práce, resp. jej cenou, ale len maskovanou formou hodnoty pracovnej sily resp. jej ceny.“ Preto ju Marx nazval prevrátenou formou hodnoty alebo ceny pracovnej sily.
Zvýšenie mzdy za kapitalizmu sa uskutočňuje iba v dôsledku rozhorčeného triedneho boja. Uskutočňuje sa po znížení mzdy alebo v podmienkach, keď rýchlo klesá reálna mzda pod vplyvom inflácie, pod vplyvom zvyšovania nájomného, daní atď. Keby sa robotníci zriekli boja proti proti kapitalistom za zlepšenie svojej životnej úrovne, podľa slov Marxa by, „...sa degradovali na nediferencovaný dav zničených bedárov, ktorých nieto pomoci.“

Rast zisku – cieľ a hranica kapitalistickej výroby

Zisk je hybná sila a hlavný cieľ každého kapitalistu. Výroba je iba prostriedkom na dosiahnutie zisku. Potreba ľudových más sa v kapitalistickom hospodárstve berie do úvahy iba natoľko, nakoľko je nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia zisku. Kapitál sa všemožne snaží o zvýšenia množstva a miery zisku. Miera zisku vyjadruje vzťah nadhodnoty k celému kapitálu, vloženému do podniku. Miera zisku je ukazovateľom výnosnosti kapitalistického podniku.        

Priemerný zisk

Prelievanie kapitálu z odvetvia do odvetia má za následok zvýšenie cien v jedných odvetviach a zníženie v druhých. Kapitál opúšťa odvetvia, kde sa objavuje nadvýroba tovarov, prudký pokles cien, bankrot podnikov, a premiestňuje sa tam kde nedostatok tovarov vyvolal rast cien. Celá suma nadhodnoty, ktorú vyrobila robotnícka trieda, rozdeľuje sa medzi kapitalistami, vďaka tomuto prelievaniu kapitálu.
„kapitalisti, ktorí voči sebe prejavujú tak málo bratských citov pri vzájomnej konkurencií, tvoria predsa pravé slobodomurárske bratstvo v boji proti robotníckej triede ako celku.
Teória o priemernom zisku odhaľuje základ solidarity kapitalistov. Vyžmýkať z robotníka všetko, čo je len možné, robotnícka trieda stavia svoju solidaritu na odstránení kapitalistického vykorisťovania. Konečný cieľ boja robotníckej triedy je zničiť systém kapitalistického vykorisťovania, zničiť buržoázne spoločenské zriadenie.

Zisk – hranica kapitalistickej výroby

Buržoázny ekonómovia vychvaľujú kapitalistický zisk ako najlepší podnet pokroku a rastu výroby. Zamlčujú fakt že kapitalistický zisk je výsledkom vykorisťovania a vyčerpávania pracovnej sily. Zamlčujú, že podriadenie výroby nie je iba podnetom, ale aj hranicou kapitalistickej výroby.Kapitalisti vyrábajú iba natoľko, nakoľko môžu vyrábať so ziskom. Kapitalisti, často obmedzujú svoju výrobu, brzdia technický pokrok, ničia množstvo produktov kvôli zvýšeniu miery zisku. Najviac kapitalistické monopoly podpaľujú vojny, zapríčiňujú ľudstvu obrovské utrpenie a to všetko robia v mene zisku!

Rozvoj kapitalizmu v poľnohospodárstve. Pozemková renta

V procese pri rozvoji kapitalizmu v poľnohospodárstve a v priemysle, treba pripomenúť neporovnateľne veľkú zaostalosť poľnohospodárstva. Jednou z najvážnejších príčin zaostalosti je, že časť nadhodnoty, prisvojuje si parazitná trieda majiteľov pôdy vo forme pozemkovej renty.

Pozemková renta

V kapitalistickom poľnohospodárstve sa novovytvorená hodnota delí medzi tri triedy. Poľnohospodársky robotníci dostávajú mzdu, kapitalista-árendátor dostáva priemerný zisk a majiteľ pôdy – rentu. Prebytok zisku, ktorí sa dosahuje na kvalitnejšej alebo na pôde blízko k trhu sa nazýva diferenciálnou (rozdielovou) pozemkovou rentou. Buržoázna ekonómia vysvetľuje tento pôvod diferenciálnej renty akýmsi „zákonom klesajúcej úrodnosti pôdy“. K. Marx a V.I. Lenin dokázali, že mystický „zákon klesajúcej úrodnosti pôdy“ nemá nijaký vzťah k teórií renty. Vynašli ho buržoázny ekonómovia a propagujú ho aby, sa zbavili zodpovednosti za drahotu, za biedu más, a za barbarské vykorisťovanie pôdy, zvaľujúc to všetko na činnosť tohto večného „zákona“.
Privlastňovanie diferenciálnej renty majiteľmi pôdy, ktorí túto rentu používajú na nevýrobné ciele, je brzdou rozvoja poľnohospodárstva. Daň ktorú je nútená spoločnosť platiť veľkým pozemkovým vlastníkom vo forme renty, vyvoláva zdraženie potravín a surovín, má za následok zhoršenie postavenia pracujúcich más, v meste a na dedine. Renta vyvoláva zvýšenie cien mestských stavebných pozemkova má za následokzvýšenie nájomného.Rast renty zhoršuje i postavenie roľníkov, ktorí nemajú vlastnú pôdu.

Árenda a ničenie malých a stredných roľníkov

Árenda, ktorú platí majiteľovi pôdy farmár-kapitalista, je prebytkom nadhodnoty nad priemerným ziskom. Majiteľ pôdy  a kapitalista si rozdeľujú medzi sebou nezaplatenú prácu robotníkov. Malým a stredným roľníkom majiteľ pôdy pomocou árendy odoberá nielen celý nadprodukt, ale i časť nutného produktu. Árenda čoraz viacej odsudzuje svojho árendátora na úplné zničenie.

Reprodukcia spoločenského kapitálu a hospodárske krízy

Náhradu neustále spotrebúvaných výrobných prostriedkov a spotrebných predmetov (stroje, potraviny, šaty atď.) musia ľudia vyrábať nové materiálne statky. Tento proces sa nazýva reprodukciou.
Kapitalista, keď realizoval tovary vyrobené robotníkmi, znova sa stáva majiteľom kapitálu, ktorý mu dáva možnosť vykorisťovať námezdných robotníkov. V priebehu kapitalistickej reprodukcie sa neustále reprodukujú vzťahy kapitalistického vykorisťovania. Všetok kapitalistov kapitál je v skutočnosti akumulovanou nadhodnotou, ktorá bola vyrobená prácou námezdných robotníkov a ktorú si bez náhrady privlastňuje kapitalista.Hybnou pákou rozširovania výroby za kapitalizmu je snaha vyžmýkať čo najväčšiu masu nadhodnoty. K tomu núti aj konkurencia. Za kapitalistickej reprodukcie sa reprodukujú vzťahy kapitalistického vykorisťovania, rastie armáda robotníkov, prebieha proces koncentrácie a centralizácia kapitálu.

Hospodárske krízy z nadvýroby

Rozšírenie výroby za podmienok, keď výroba spotrebných predmetov je obmedzená nízkymi dôchodkami širokých más, má za následok periodické hospodárske krízy z nadvýroby. Základnou príčinou všetkých hospodárskych kríz ako určil Marx, je bieda a obmedzenosť spotreby más.
Hospodárska kríza znamená nadvýrobu tovarov, krajné vyostrenie ťažkosti odbytu, pokles cien, rýchly pokles výroby. V období krízy prudko rastie nezamestnanosť, klesá mzda robotníkov, ktorí ostali zapojení vo výrobe, porušujú sa úverové vzťahy, sú zničený mnohí, predovšetkým malý podnikatelia. Krízy svedčia o stále rastúcom nesúlade buržoáznych výrobných vzťahov. Sú jasným ukazovateľom obmedzenosti kapitalistického spôsobu výroby, jeho nespôsobilostiumožniť rozvojvýrobných síl.Spoločnosť by mohla vyrábať omnoho viac produktov, keby nástroje výrobné prostriedky sa nevyužívali na dosiahnutie kapitalistického zisku, ale na uspokojenie potrieb všetkých členov spoločnosti. To je však možné iba s prechodom na spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov.

Všeobecný zákon kapitalistickej akumulácie

Kapitalistická akumulácia zrýchľuje vytláčanie robotníkov strojmi a vytvára priemyselnú rezervnú armádu. Čím je väčšia priemyselná rezervná armáda, tým je horšie i postavenie pracujúcej časti robotníckej triedy, pretože kapitalista môže uvoľniť nespokojných a „náročných“ robotníkov, využívajúc to, že vždy nájde za nich náhradu medzi nezamestnanými. Za panstva kapitalistického vlastníctva výrobných prostriedkov technický pokrok má za následok rast príjmov kapitalistov a zhoršenie biedy a neistoty širokých vrstiev obyvateľstva.V buržoáznej spoločnosti hrozba nezamestnanosti visí nad každým robotníkom, ktorí nemôže nikdy vedieť čo ho čaká zajtra.
Spolu so stále zmenšujúcim sa počtom kapitalistických magnátov, ktorí si privlastňujú výhody rozvoja výrobných síl, rastie uvedomenie robotníckej triedy, ktorá je stále skúsenejšia, zjednocuje sa a organizuje sa počas samotnej kapitalistickej výroby. Kapitalistický spôsob výroby sa stáva okovami pre rozvoj výrobných síl ľudskej spoločnosti. „Centralizácia výrobných prostriedkov a zospoločenštenie práce dosahujú bod, na ktorom sa stávajú nezlučiteľnými s ich kapitalistickým obalom. Obal praská. Odbíja posledná hodina kapitalistického súkromného vlastníctva. Vyvlastňovateľov vyvlastňujú.“ Taká je historická tendencia kapitalistickej akumulácie.
Nevyhnutnosť revolučnej premeny kapitalistickej spoločnosti na socialistickú Marx vyvodil z objektívneho ekonomického zákona rozvoja kapitalistickej spoločnosti. Likvidáciu kapitalizmu uskutočnia pracujúci na čele s robotníckou triedou. Ľudové masy, iba keď odstránia súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, budú môcť zabezpečiť víťazstvo socialistického zriadenia a otvoriť širokú cestu ďalšiemu sociálnemu pokroku.
Teda zákonitý rozvoj kapitalizmu má nevyhnutne z následok revolučnú premenu kapitalistickej spoločnosti na spoločnosť socialistickú. Karol Marx svojou analýzou všeobecného zákona kapitalistickej akumulácie ekonomicky podložil nevyhnutnosť proletárskej revolúcie.

Zdroje

Učebnica: Základy Marxizmu-leninizmu 1.vydanie, rok vydania 1960.


   PRINT RSS


             
Hlavná stránka