Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Fiktívne vystúpenie prezidenta Kisku v slovenskom parlamente             

                                                    
         

          Vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážení podpredsedovia parlamentu, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení návštevníci sediaci na balkóne,

          využívam svoju právomoc ktorá mi vyplýva zo zákona, aby som v tomto parlamente predniesol svoje názory k jednotlivým problémom, ku ktorým cítim potrebu sa vyjadriť. Ako je Vám známe, pred tromi týždňami som sa stal Židom, čím sa splnil môj dávny sen, lebo na židovskom národe si vážim nielen jeho súdržnosť, ale aj to, že na zločiny proti ľudskosti na ňom páchané nikdy nezabúda a neustále si ich pripomína. Je to zvláštna situácia, keď slovenským prezidentom je Žid, pričom mnohí občania na Slovensku si budú klásť otázku, ako sa to prejaví na výkone jeho funkcie.

          Keďže židovský národ si neustále, obrazne povedané, každý deň pripomína zločiny proti ľudskosti na ňom napáchané, ja ako prezident budem pokračovať v tejto línii, a politikom budem neustále pripomínať zločiny proti ľudskosti páchané na slovenskom národe od novembra 1989, hlavne cez ekonomiku a vykrádanie zdravotníctva. Tieto zločiny proti ľudskosti na nevinných slovenských občanoch sa tu páchajú už 27 rokov, páchajú ich samotní politici, oligarchovia, finančné skupiny, konkurzné mafie a im podobné pijavice prisaté na štátnom rozpočte. Je neuveriteľným cynizmom, že o týchto zločinoch proti ľudskosti mlčia ich najhlavnejší páchatelia, členovia ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí tvorili a tvoria koalíciu, ale je omnoho smutnejšie, že mlčia aj samotní občania. Tí ktorí sa stali obeťami týchto zločinov proti ľudskosti či už predčasným ukončením života sociálnou samovraždou, či predčasnou smrťou cez vykrádanie zdravotníctva, tí už nemôžu nič k tomu povedať. Ale povedať môžu k tomu tí ostatní, ale, práve tí, paradoxne, mlčia. Prečo sú zbabelí a prečo sú v hlbokom predklone pred týmito páchateľmi zla?

          Slovensko má v rámci Európskej únie nielen najzločineckejších politikov, ale aj najzbabelejších, najponíženejších a najsluhovskejších občanov. Všetko nasvedčuje tomu, že je to v génoch. Systém kolektívnej viny prenesený na nevinných, ktorý sa na Slovensku po novembri 1989 používa, má svoje korene ešte vo vojnovom období, keď napríklad pri vypaľovaní osád ktoré Nemci a špeciálne oddiely POHG realizovali, alebo pri vraždení nevinných mužov, žien a detí, alebo ranou do tyla a následným padnutím do horiacej vápenky, boli akože odvetou za pomoc partizánov niektorými konkrétnymi jedincami, no následky vo forme odvety boli kolektívne. Po novembri 1989 sa priekopníkom v tomto stala pravicová koalícia pod vedením Mikuláša Dzurindu, po ktorej to prebrala aj vláda Roberta Fica. Treba ale otvorene povedať, že zo strany Dzurindovej koalície sa tu jednalo o dva spôsoby zločinov proti ľudskosti – sociálne samovraždy cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy za ekonomické zločiny počas vlády Vladimíra Mečiara a cez vykrádanie zdravotníctva.

          Paradoxne na týchto zločinoch proti ľudskosti nesú veľkú vinu aj riadiace články MV SR a GP SR neplnením si povinností, ktoré im vyplývali a vyplývajú zo zákona. Uvediem tu konkrétny príklad, ktorý je aj konkrétnym dôkazom. Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. júla 1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode číslo 9 sa hovorí: Zastaviť ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov na zdravotníctvo. Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia tejto tzv. demokratickej a reformnej pravice vtedajší jej minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, „ŽE NA SLOVENSKU ZOMIERAJÚ ĽUDIA, KTORÝCH BY BOLO MOŽNÉ ZACHRÁNIŤ, NO NA PRÍSTROJE A VYBAVENIA CHÝBAJÚ PENIAZE.“ To isté priznali aj v diskusnej relácii TV JOJ – SEDMIČKA – začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Vrcholom cynizmu na účet slovenských občanov taktiež bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún, no nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ale na vysvetlenie reforiem v zdravotníctve?!?!

          Keďže je na mňa vyvíjaný tlak, aby som založil novú stranu, kde by na riadiacich funkciách nielen v nej, ale aj v štáte, boli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, musím to dôrazne odmietnuť, a ako jeden z hlavných dôvodov uvádzam aj toto: - Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2002 vtedajšia pravicová koalícia SDKÚ, KDH, SMK a ANO prijala a schválila 22 sociálnych zákonov v prospech najslabších vrstiev obyvateľstva. Keď aj pomocou týchto zákonov získali v parlamentných voľbách nezanedbateľný počet hlasov, ktoré im pomohli opätovne zostaviť vládu, TAK OKAMŽITE TÝCHTO 22 ZÁKONOV ZRUŠILI. Bolo im tak naponáhlo, že to urobili v skrátenom legislatívnom konaní. Čo tomu zrušeniu predchádzalo? V októbri 2002 na poslaneckom grémiu Ivan Mikloš informoval vedenie NR SR a predsedov poslaneckých klubov, že v súvislosti s prijímaním štátneho rozpočtu vláda SR predloží do NR SR viac ako 20 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Zdôvodnil to tým, že treba zabrániť hospodárskym škodám, HOCI TIETO ZÁKONY PRIJALA TÁ ISTÁ VLÁDA, V KTOREJ MAL MIKLOŠ PO DZURINDOVI DRUHÉ NAJVYŠŠIE POSTAVENIE. Tomu sa hovorí cynizmus, keď vtedy sa Ivan Mikloš tváril, ako by nemal nič spoločné s tým Ivanom Miklošom, ktorého zásluhou boli tie isté zákony niekoľko mesiacov dozadu schválené. Moja židovská česť a charakter mi nedovoľujú, aby som rešpektoval návrhy americkej administratívy, ako aj pánov Bútoru a Demeša, aby Dzurinda a Mikloš boli súčasťou tejto novej politickej strany. Ak mám byť úprimný, takých ministrov financií typu pána Mikloša vy som našiel aj na uzavretom psychiatrickom oddelení v Pezinku.

          Taktiež sa nemôžem stotožniť s fašistickými metódami Mikuláša Dzurindu cez ekonomiku, keď bol na funkcii slovenského premiéra prenášaním kolektívnej viny na nevinných, keď následky ekonomických zločinov počas Mečiarovej vlády preniesol na nevinných občanov, keď nezanedbateľní počet z nich si predčasne siahli na život cez tzv. sociálnu samovraždu. Jedným z vrcholov jeho cynizmu, možno aj zakomplexovanosti, keďže za bývalého režimu sa riadil krédom, „lepšie ja sa mýliť so stranou, ako povedať pravdu proti strane“, tak ako premiér si chcel tieto prednovembrové komplexy menejcennosti vykompenzovať z titulu svojej funkcie. Pre mesačník NR SR euroREPORT č. 12/2005 povedal aj túto vetu: - „REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ.“ Pýtam sa, či aj tie sociálne samovraždy považoval za účinné? Husia koža mi naskakuje, keď si pomyslím, pokiaľ by bol človek jeho typu veliteľom koncentračného tábora – a pri hnaní väzňov do plynovej komory by sa z táborového rozhlasu ozývalo – „v mene nevyhnutných ekonomických reforiem.“

          Za vysoké negatívum slovenskej politiky považujem aj to, keď najväčší zbabelci mlčiaci o zločinoch proti ľudskosti, ktoré sú páchané na slovenských občanoch, sa schovávajú za národ, za Slovensko, za kresťanstvo, za Boha, za vlastenectvo. Mám na mysli poslancov za SNS a ĽS-NS. Dokonca SNS je v koalícii so Smerom, ktorý za posledných 8 rokov drasticky a bezcitne vykráda zdravotníctvo, hoci dobre vedia, že kvôli tomu každoročne predčasne zomrie 5-7 tisíc nevinných ľudí. A v strane Most-Híd, ktorá sa stala odkladiskom politických prostitútov, je veľa jedincov, ktorí, ako členovia Dzurindovej koalície sa na zločinoch proti ľudskosti cez ekonomiku priamo zúčastňovali. Menujem podpredsedu parlamentu Bugára, ministerku Žitňanskú, poslanca Šebeja, poslanca Osuského.... A mlčanie ĽS-NS, Sme rodina, SaS, OĽaNO ohľadom mlčania o týchto zločinoch proti ľudskosti považujem nielen za kolaborovanie, ale aj súhlas s týmito zločinmi. Čo sa týka mlčania a nečinnosti MV SR a GP SR len dokazuje, že v skutočnosti aj oni sú súčasťou týchto zločinov proti ľudskosti.

          Záverom chcem povedať, aj keď slovenským prezidentom je Žid, budem sa riadiť podľa židovských princípov, a budem Vám, slovenským politikom, ako aj zbabelým a mlčiacim slovenským občanom pripomínať, že medzi najzvrhlešie zlo patrí, keď Slováci z titulu svojich politických a ekonomických funkcií páchajú zločiny na nevinných Slovákoch, pričom tento národ zbabelo mlčí. Z nedávnej histórie, vojnového obdobia, tu máme dostatok príkladov, keď slovenskí vrahovia z POHG strieľali ranou do tyla, s následným padnutím do horiacej vápenky nevinné slovenské deti, ženy a mužov. História sa opätovne opakuje, len zbrane vymenila ekonomika....

Vladimír Pavlík

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka