Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

FIKTÍVNY LIST ZBABELÝCH PLEBEJSKÝCH OVIEC PONOVEMBROVÝM PREMIÉROM, PREDSEDOM PARLAMENTU, ČLENOM VLÁD A POSLANCOM PARLAMENTU             

                   Veľavážení pán premiér, ako aj Vaši predchodcovia, veľavážený pán predseda parlamentu, ako aj Vaši predchodcovia, veľavážení členovia vlády, ako aj Vaši predchodcovia, veľavážení poslanci slovenského parlamentu, ako aj Vaši predchodcovia,

          my, dolu podpísaní, ktorí sme boli v demokratických voľbách zvolení aby sme zastupovali ponížené a zbabelé plebejské ovce, tvoriace cca 80 % slovenského národa, Vám v hlbokom predklone a s najvyšším stupňom poníženosti píšeme tento otvorený list, kde chceme nielen vyzdvihnúť Vašu prácu od roku 1990 až po dnešok pre Slovensko a jeho nehodných občanov, ale Vás aj ponížene prosiť o odpustenie, že nemáme ani trochu ľudskosti a súcitu voči Vám, keď sme si nevážili Vašu dobrotu, ako pracujete pre Slovensko a jeho nehodný národ.

          Sme si plne vedomí, že pracujete denne 25-27 hodín, riadite sa krédom „sebe na prežitie, zvyšok pre národ“, no my, Slováci, ako najnevďačnejší národ v celej EÚ, sme Vás len zneužívali a využívali. Napriek tomu, že Nebeský Otec dal tomuto národu Vladimíra Mečiara, ktorý oslobodil Slovensko od tatárskeho, tureckého, maďarského a českého panstva, zachovali sme sa voči nemu veľmi nevďačne. Za svoju skromnosť a blaho pre slovenský národ, za to, že musel čeliť desiatkam atentátov, pričom len ochranná ruka Nebeského Otca mu dovolila prežiť, za túto jeho dobrotu sme ho odvrhli ako prašivého psa, keď aj so svojou rodinou nakoniec skončil na ubytovni.

          Napriek tomu nám Nebeský Otec dal ďalšiu šancu vo forme Mikuláša Dzurindu. Malý a chudý postavou, no so širokým a dobrým srdcom začal ochraňovať tento národ nielen od kapitalistických hyen ktoré tu chceli rozkradnúť a za babku rozpredať všetko to, čo tu naši predkovia vybudovali za tisíc rokov. Pokračoval v neľútostnom boji, po vzore Vladimíra Mečiara, proti oligarchom, mafiám politickým, ekonomickým a konkurzným, ako aj proti finančným skupinám a rôznym pijaviciam prisatým na štátnom rozpočte a podarilo sa mu všetky tieto skupiny rozložiť za aktívnej pomoci Ivana Mikloša. Samozrejme že Američania, Židia zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, predstavitelia NATO a EÚ ho veľmi nenávideli, osočovali ho a za pomoci domácich zradcov sa ho snažili odstaviť. Nakoniec skončil na Pezinskej psychiatrii, kde spolu s Ivanom Miklošom, v tonách navozeného piesku hĺbili tunely, na konci ktorých hľadali svetlá nádeje. Takto sa mu za jeho dobrotu odvďačil slovenský národ.

          Sklamaný Nebeský Otec dal Slovákom poslednú šancu zoslaním Roberta Fica, no oni ani tú, poslednú šancu, nevyužili. Napriek tomu že patrí medzi troch najsociálnejšie cítiacich politikov vo svete, napriek tomu že pod jeho vedením sa Slovensko stalo najvyspelejšou krajinou v EÚ čo sa týka poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva, ekonomiky, sociálneho a dôchodkového systému, starostlivosti o mladé rodiny, s najvyššou pôrodnosťou v celej Európe, kde neexistuje nezamestnanosť, kde dokonca prácu našlo okolo 40 000 občanov z Nemecka, Rakúska, Anglicka, Luxemburska, nedostalo sa mu vďaky. Dokonca aj napriek tomu, že prinútil vlastnú manželku k zakladaniu schránkových firiem a ich zisky išli na zvyšovanie životnej úrovne pre tento nevďačný národ. Chudera Svetlana, miesto materinskej lásky k synovi Filipovi, ju Robert núti po nociach pracovať a premýšľať, ako najrafinovanejšie zakladať schránkové firmy a bohaté výnosy dávať nám, nehodným občanom.

          Každoročne, už celých 24 rokov, stovky politikov kruto dopláca nielen na svoje zdravie, rodinný a sexuálny život, ale aj predčasnými úmrtiami kvôli prepracovanosti, nedostatku jedla a spánku, keď je im dokonca odmietaná aj tá najzákladnejšia lekárska starostlivosť samoľúbych lekárov a zdravotných sestier len kvôli tomu, že príliš vážne zobrali podpísanie ústavného sľubu, že budú pracovať pre blaho slovenských občanov podľa kréda, „sebe na prežitie, zvyšok pre národ“, pričom tento národ to vôbec neberie do úvahy. Preto my, demokraticky zvolení hovorcovia zbabelých plebejských oviec, musíme nahlas a dôrazne zakričať, „už dosť, aby sme takto týrali našich politikov, ktorí sa snažia byť nielen našimi rodičmi, robia pre naše blaho, zvyšujú našu životnú úroveň na úkor znižovania svojej vlastnej, ale dokonca sa rozhodli, že budú za nás aj rozmýšľať.“ Každý národ v Európe by bol šťastný, pokiaľ by mal takýchto politikov a primerane by si ich vážil. Lenže to neplatí pre slovenský národ.

Vladimír Pavlík     


   PRINT RSS

             
Hlavná stránka