Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

STÁL SOM NA SPRÁVNEJ STRANE BARIKÁDY?             

              
V stredu 21. 12. 2016 som dostal doporučenou cestou 80-stranovú knižočku pod nadpisom – Stál som na správnej strane barikády? Autorom je občan žijúci v Bratislave, ročník 1971, a bola vydaná jeho vlastným nákladom v roku 2016. Autor tu pútavým a zrozumiteľným štýlom opisuje svoje detstvo, príchod novembra 1989, jeho angažovanie na ulici v tom období, ako aj svoje sklamanie nad tým, ako to v skutočnosti skončilo.

          Dovoľujem si odcitovať niektoré pasáže z dotyčnej knihy, lebo si taktiež myslím, že s myšlienkami autora sa dnes stotožňuje cca 70-80 % slovenských občanov. Na strane 5, autor píše – Táto kniha vznikla 25 rokov po Nežnej revolúcii (komédii). Inšpiráciou na jej napísanie boli vystúpenia veľkých vodcov revolúcie v televízii práve na jej 25. výročie.

          Ide o reálno-fakticko-politické rozprávanie o pocitoch a sklamaniach jedného revolucionára, ktorý – ako mnoho ďalších – „bojoval“  v uliciach počas Nežnej revolúcie, teda v časoch, keď sa veľkí revolucionári ukazovali v televízii, médiách, uzatvárali tajné dohody a rozdeľovali si funkcie.

          Na strane 75 autor prakticky vo forme otázok rekapituluje všetko to, o čom v knihe napísal, citujem – Je 25 rokov po Nežnej revolúcii, na ktorej som sa aktívne zúčastňoval a ja si dlhé roky kladiem otázku: „STÁL SOM NA SPRÁVNEJ STRANE BARIKÁDY?“ Keby som vtedy vedel, ako sa začne kradnúť, tunelovať, že sa vytratí slušnosť, charakter a česť, že tu budú vládnuť ľudia bez chrbtovej kosti, že čím bude človek väčší hajzeľ, tým sa bude mať lepšie, tak neviem, či by nebolo lepšie, keby som radšej vtedy zobral do ruky lopatu a bil by som študentov a pomáhal príslušníkom Verejnej bezpečnosti s potláčaním demonštrácií.

Václav Havel sa vyjadril v roku 1990 krátko po Nežnej revolúcii: „Pravda a láska zvítězila nad lží a nenávisti.“ Nebudem asi jediný, kto si myslí, že „AROGANTNÍ, PRIMITÍVNI, BEZCHARAKTERNÍ ZLODEJI A PODVODNÍCI ZVÍŤAZILI NAD LŽOU A NENÁVISŤOU.“

          Na poslednej strane 77 je P.S.: V knihe sú prezentované moje myšlienky a názory. Samozrejme, nemusíte s nimi súhlasiť, ale čo sa týka beztrestného rozkrádania štátu, vytunelovania fabrík, ktoré vybudovali naši rodičia, korupcii, slabej vymožiteľnosti práva a pravdy na súdoch a polícii, chabého charakteru v parlamente a vo vláde, čo sa týka zhoršenia medziľudských vzťahov, straty cti, čestnosti a slušnosti medzi ľuďmi, tak to nie sú len moje názory, ale realita na Slovensku.

Vladimír Pavlík  


   PRINT RSS

             
Hlavná stránka