Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

ZA SVOJU DLHODOBÚ ZBABELOSŤ SI UČITELIA DLHÉ NOSY ZASLÚŽIA – MAJÚ STRACH SA AJ OCENIŤ             

               Štvrtkový protest 5. 11. 2015 pred zločineckou organizáciou Úrad vlády SR za účasti približne 300 učiteľov a pedagogických pracovníkov, zväčša z Bratislavy, opätovne ukázal a potvrdil, že dlhé nosy učiteľom aj naďalej ostanú. Ich argumenty a obrana sú tak chabé, bezbranné, bez žiadnej sily, či rešpektu zo strany koalície, že zločinecká smerácka mafia ktorá riadi tento štát ich môže mať naďalej v paži. Kým prejdem k protiargumentom, napíšem nasledovné.

          Prváčikom som sa stal v roku 1954. Vtedy som ešte nemohol chápať čo sa v tom období odohrávalo na politickej scéne a nechcem to rozoberať ani teraz. Moja prvá učiteľka sa volala Richterová, oslovovali sme ju ako súdružku učiteľku. Bola to staršia pani, možno už presahovala dôchodkový vek, menšieho vzrastu, mimoriadne milá, láskavá a trpezlivá, lebo začínať od piky so šesťročnými deťmi, teda s prvou prípravou na vstup do života, to nemôže robiť hocikto. Dnes môžem len konštatovať, zaslúžite si úctu, obdiv a more lásky, ktoré Vám, pani Richterová, ako dospelý môžem prejaviť, aj keď už nie ste medzi nami. S odstupom času si spomínam, že Váš vzťah a láska k nám, vystrašeným prváčikom, ktorí si už museli zvykať aj na istú disciplínu, mi pripomína tie nedávno vyliahnuté káčatka, pochodujúce za svojou mamou. Až v dospelom veku som si uvedomil, ako ste musela milovať svoju profesiu, do ktorej ste vložili nielen um, lásku, nehu, ale bola aj Vašim životným krédom.

Na zločincov z vysokej politiky platí len drsná sila s nepriestrelnými argumentmi, ktoré sa im stále pripomínajú

          Zločinecko-zlodejská a parazitno-darmožráčska verbež ktorá tvorí koalíciu s obľubou tvrdí, že nie sú financie. Paradoxné ale je, že keď sú v opozícii, zrazu vedia nájsť toľko financií, že Slovensko by mohlo byť druhým Švajčiarskom. Vráťme sa ale k ekonomickej realite. Ani tí najväčší odporcovia požiadaviek našich učiteľov nemôžu poprieť, že práca učiteľov, ako aj ľudí pracujúcich v zdravotníctve, sú svojim spôsobom dve najdôležitejšie profesie. Prečo? Lebo len vzdelaná a zdravá spoločnosť je zárukou prosperity. Pokiaľ by chcel niekto toto poprieť, tak pochybujem, že jeho argumenty by boli založené na relevantných faktoch, ale skôr na psychiatrii. Keď to prenesiem na učiteľov, aj keď nie všetkých budem považovať za ideálnych, to čo robia pre spoločnosť, by malo byť aj nadmerne ocenené. Pokiaľ by chcel niekto oponovať a spochybňovať napríklad naše vysoké školstvo, ktoré je na mimoriadne slabej úrovni, tak to nie je vina učiteľov, ale tých, ktorí riadia tento štát.

          A teraz prejdime k tým, ktorí nielen rozhodujú o financiách, ale sú aj hlavnou príčinou nespokojnosti našich učiteľov – zločinci, zlodeji, parazitní darmožráči a najsmradľavejší odpad slovenského národa z ponovembrových vlád a parlamentov. Položme si základnú otázku: aký osoh, z titulu svojich nadštandardne platených funkcií prinášajú Slovensku a jeho občanom? Prakticky žiadny, ich pracovná náplň je spojená s každoročným škodením štátu a jeho občanom, ktoré sa každý rok neustále zvyšuje. A za toto ekonomické a politické nadmerné škody, ktoré vedome a úmyselne páchajú pre svoj osobný blahobyt, tak sú ešte nadštandardne odmeňovaní.

          Paradoxne ale, za tieto ekonomické a politické zločiny, ako aj zločiny proti ľudskosti nenesú žiadnu zodpovednosť. A túto zodpovednosť z titulu svojho vládnutia presúvajú na profesie, ktoré vytvárajú skutočné hodnoty, nielen tie ekonomické, ale aj vzdelanostné, hlavne tým, že tieto profesie sú vlastne vedome podfinancované. Učitelia, a nielen oni, ale aj ostatné vrstvy obyvateľstva by sa mali verejne pýtať, ako je to možné, že konkrétni zločinci, ktorí riadili a riadia tento štát, napr. premiéri, predsedovia parlamentov, ministri financií, vnútra a spravodlivosti, ako aj generálni prokurátori, nenesú za tento marazmus osobnú zodpovednosť? Dokedy z nich budú parazitní darmožráči, guľoš či kundoš váľoši, prevetrávači pohlavných orgánov v pracovnej dobe, ktorí sa buď na ekonomických zločinoch priamo podieľajú alebo ich zametajú pod koberec? Dokedy budú páchateľmi či spolupáchateľmi, ŽE SA TU KAŽDOROČNE ROZKRADNE CCA 1-2 MILARDY EUR?

          Vaša inteligencia, tolerantnosť či slušnosť, slovenskí učitelia, Vám proti tejto verbeži nielen nepomôžu, ani neprinesú pozitívne výsledky. Oni Vás jednoducho majú v paži. Skutočné šou by ale nastalo, keby ste im zdokumentovali, že oni, oproti Vám, nemajú trhovú hodnotu ani jedného kravského lajna – a nedaj boh, keby ste 2-3 dni nenastúpili do práce, z čoho by nastala reťazová reakcia, ktorá by sa dotkla mnohých podnikov, firiem, občanov, ktorí by zaručene už neostali ľahostajní, akými sú doteraz voči tým, ktorí riadia tento štát. Rozoberať to nemusím...   

Vladimír Pavlík


   Print Friendly and PDF Necenzurovane RSS

             
Hlavná stránka