Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Kto, ak nie MY? Kedy, ak nie TERAZ?
            

Zamyslel som sa nad touto vetou a donútilo ma to napísať tento krátky článok.
Chcem sa vyhnúť typickým a už mnohokrát opakovaným vetám.  No zamyslime sa nad podstatou našich myšlienok, prečo sú označované ako extrémistické. Ako je možné, že človek, ktorý sa snaží poukázať na neschopnosť štátu a ponúknuť lepšie riešenia, je automaticky blokovaný všetkými možnými spôsobmi, či už v médiách, na stránkach, kde si človek môže založiť vlastný blog s vlastnými myšlienkami a názormi... no iba pokiaľ spĺňa normy systému.

Na opačnej strane, takzvaní  ľudskoprávni aktivisti, sú vykreslovaní ako tí, ktorí sa snažia zachrániť našu spoločnosť pred nami, tými zlými extrémistami, ktorí sa odvážia postaviť a povedať svoj názor. Donekonečna splietané reči, ako sme nebezpeční a ako ohrozujeme okolie. No ja sa pýtam, čo je extrémistické a „fašistické“ na tom,  že sa snažíme pomôcť ľuďom, ktorí si to zaslúžia. Koho ale podporujú títo „anjeli“ na strane politikov, podporovaní dokonca samotnými politikmi. O tom sa ale nepíše verejne. 

My nie sme tiež žiadni svätuškári, máme tiež svoje chyby, máme tiež svoju minulosť, ktorú by sme občas najradšej hodili za hlavu a vymazali  zo svojho života. No dôležité je práve to odhodlanie, kvôli ktorému sme sa spojili, aby sme bojovali za správnu vec. Za to, aby sme si svoju krajinu riadili sami, aby na prvom mieste boli obyčajní ľudia a nie študovaní mudrlanti, s platmi o ktorých sa nám môže iba snívať, s firmami dotovanými štátom neskutočnými peniazmi, o ktorých nikto nevie kde končia.

Štát odmieta podporovať našich občanov, ktorí nepotrebujú veľa a ponúkajú svoje výrobky a služby kvalitné a v drvivej väčšine robené s láskou. Takýchto ľudí sa snaží štát ekonomicky odstaviť nezmyselnými zákonmi. A na porovnanie, podporujú zahraničné firmy, udeľovaním daňových prázdnin a inými výhodami, o ktorých tí naši podnikatelia a predajcovia môžu opäť iba snívať. A myslíte, že čo z toho máme?

Oni prídu, využijú všetky výhody a nás Slovákov zaplatia pre nich smiešnou sumou, na Slovensku síce nadpriemernou, ale pre nich je to nič. To čo sa vyrobí na Slovensku, či už sú to produkty alebo potraviny vypestované na našej úrodnej čiernej zemi, je vyvážané na západ ako produkt najvyššej kvality a naopak zo západu sú nám dovážané produkty opačného rázu za vyššiu cenu. A myslíte, že napriek tejto nízkej kvalite, sú platení horšie ako my Slováci? Tu prichádza ten paradox. Sú platení niekoľkonásobne lepšie! A za čo? Za to, akí sme hlúpi, že sa nevieme postaviť proti takejto politike.  Za to, že väčšina Slovákov si už radšej iba povie „nejako bolo, nejako bude“.

A preto na Vás apelujem Slováci! Nie sme národ otrokov! Sme súčasťou veľkého slovanského národa, ktorý má silu zvíťaziť nad všetkými, aj nad presilou. Akoukoľvek presilou. Naši slovanskí predkovia nám ukázali silu nášho pokolenia. Nedokázali bojovať iba rečami, ale aj silou, pokiaľ to bolo nutné. Ukázali nám cestu, ktorou sa máme uberať, tak sa nenechajme zaslepiť a nasledujme ich posolstvo. Myslím, že buditeľov nášho slovenského národa menovať nemusím.

Musíme si ale uvedomiť jednu dôležitú vec. Riaďme sa ich posolstvom, naplňme naše poslanie, inšpirujme sa nimi. Ale sú už bohužiaľ iba v pamäti národa a histórie. Treba si uvedomiť myšlienky, ktoré nám zanechali, ale treba pozerať dopredu, aby sme sa aj my zapísali do pamäti našich budúcich potomkov, aby aj na nás mohli byť hrdí! My nie sme ani prví, ani poslední, ktorým nie je osud nášho národa ukradnutí. Tak povstaňme a bojujme za našu budúcnosť! Vy sa vari nechcete mať lepšie? Tu sa dostávam k otázke, o ktorej som písal na začiatku. KTO, AK NIE MY?! KEDY, AK NIE TERAZ?!

Držme sa hesla „Verní sebe, svorne napred!“

Martin, Akčná Skupina Vzdor Trnava



    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka