Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Recenzia dobrej knihy od slovenského autora             


Pred niekoľkými dňami sa mi dostala do rúk knižná novinka autora Jána Dreveňáka s názvom BOLI ŽE TO ČASY!  Po prvotine tohto autora, knihe poviedok SLOVENSKÉ HORORY, ide o dielo iného typu, vážnejšie, ucelenejšie i objemnejšie svojim obsahom. Táto skoro štyristo stranová autobiografická kniha v kvalitnej pevnej väzbe sa už na prvý pohľad vyznačuje nevšednosťou, čo dosvedčuje i ilustrácia na jej obale – postava príslušníka bývalej Verejnej bezpečnosti, korheľa krepčiaceho nad akousi neveľkou, no veselou vatrou.  Tá neskutočne skutočná dynamická dobová postavička akoby podčiarkovala nielen názov tejto nevšednej knihy, ale aj jej obsah.

A naozaj… Neviem, ako ostatných čitateľov, ale mňa prvý dojem nesklamal. Už po prečítaní autorovho curriculum vitae z druhej strany prebalu i z jeho prológu k samotnej knihe som nepochyboval, že v osobe autora mám do činenia s nekonvenčným človekom, ktorý síce prežil dlhé desiatky rokov služby v policajnej zložke komunistického režimu bývalého Československa, no ktorý pritom nebol jeho bezduchým drábom, akých tu boli stovky a možno tisíce. A už vôbec nie drábom, ktorý by za judášsky žold prenasledoval svojich spoluobčanov pre ich politické názory. Možno za tým stálo nielen jeho detstvo, ale i pre službu v totalitnom Zbore národnej bezpečnosti nie práve najlepší kádrový pôvod. Ako píše autor, jeho otec bol síce robotník, ktorý v päťdesiatych rokoch vstúpil do „rodnej strany“, no o pár rokov z nej aj vystúpil. A ani jeho starý otec nebol „oukej“ – nie a nie vstúpiť do JRD, čím dostal vtedy osvedčenú politickú nálepku „kulak“. Je skoro neuveriteľné, že napriek tomu sa potomkovi takýchto nehodných a nezanietených budovateľov socializmu podarilo dostať do radov príslušníkov Verejnej bezpečnosti, čo si samotný autor vysvetľuje len veľkými čistkami v jej radoch a masívnou potrebou doplnenia stavov príslušníkov ZNB na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Osnova a dejová línia knihy BOLI ŽE TO ČASY! sa postupne vinie cez krátku reminiscenciu na mladosť autora až po jeho vysnívaný vstup do radov vtedajšieho Zboru národnej bezpečnosti. Následne pokračuje jeho zážitkami, príhodami ale aj udalosťami v služobnom či súkromnom, resp. občianskom živote, ktoré podáva čitateľovi nenásilne, plynulo a hlavne s humorom. Pred zrakom čitateľa sa tak spolu so zaujímavým, neraz i pikantným dejom, odvíja a zobrazuje celé panoptikum postavičiek z doby reálneho socializmu – okrem príslušníkov VB i eštebákov, politrukov a pomocníkov VB, ale aj tých z druhej strany „barikády“. Hoci mnohých z nich v knihe neraz satirickým slovom „bičuje“, principiálne sa zastáva väčšiny kolegov zo zložky Verejnej bezpečnosti, tých, ktorí sa napriek všetkým tlakom a politickým nástrahám totalitného režimu nespreneverili svojmu poslaniu – službe občanom. Presne v súlade s konštatovaním v prológu, že ani vtedy nebol svet len čierny alebo biely, čo platilo aj pre službu a život samotných príslušníkov Verejnej bezpečnosti.

V súvislosti s touto knihou mi nedá spomenúť aj zopár zvláštností, ktoré s ňou súvisia. Podľa údajov v tiráži autor túto knihu napísal už v roku 2009, takže päť rokov čakala, aby „uzrela svetlo čitateľov“.  Zo spomínanej tiráže sa taktiež dozvieme, že Ján Dreveňák je nielen autorom samotného textu, no i jeho jazykovým korektorom a ilustrátorom obálky knihy, čo sa inak od bývalého policajta bežne čakať nedá. A ako sa zdá, spisovateľ sa tejto úlohy zhostil veľmi dobre.

Na základe toho, čo som si dovolil poznamenať, je nepochybné, že kniha BOLI ŽE TO ČASY! je na jednej strane ľahkým, pohodovým, ba až veselým čítaním o neraz vážnych veciach, no zároveň originálnym, zásadným a prelomovým ponorom do zaiste zaujímavej práce a či služby bývalých príslušníkov Verejnej bezpečnosti na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Tak či onak, tak otvorene, kriticky i sebakriticky ešte nikto na Slovensku neopísal vtedajšie pomery v donucovacom aparáte totalitného režimu. Nech mi je odpustené, no priznávam sa, že ma táto kniha skutočne zaujala. Dokonca si myslím, že by do značnej miery mohla (ba skôr mala) zaujať aj historikov nášho Ústavu pamäti národa. Ba zdá sa, že by mala byť aj povinným čítaním pre naše nové generácie mladých policajtov, aby lepšie rozoznali totalitu od demokracie.

Vladimír Pavlík                                                                                   

http://www.martinus.sk/?uItem=171175

Jána Dreveňák BOLI ŽE TO ČASY

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka