"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Na odľahčenie
Nazdar JÚDruhovia!
Zdar JÚDruh magor!
            

       
Tí, ktorí zažili časy najlacnejšej cestovnej kancelárie na svete, (bola ňou Československá ľudová armáda, ja som s ňou precestoval ako záklaďák zadarmo celú bývalú republiku, strava, ošatenie, ubytovanie, železničná účtovná prepravenka, all inclusive, všetko zdarma), si určite pamätajú aj nástupy na „buzeráku“. Pre tých mladších vysvetlím, že „buzerák“ bola betónová alebo vyasfaltovaná plocha na kasárenskom dvore, kde sa diali rôzne nezmysly. Najčastejšie však rôzne nástupy. Na plechovú tribúnu vystúpil nejaký dôstojník, (ľudovo zvaný „lampasák“ alebo „guma“), a predniesol nejaký zmysluplný prejav o potrebe chrániť pokojný spánok našich najbližších pred krvavými zubami imperialistov, ktorí sa už – už chcú zmocniť našich socialistických výdobytkov. Na záver z tribúny  zareval: Nazdar súdruhovia!“ Dav zhromaždený na buzeráku od pľúc zborovo zareval: „Zdar súdruh…“(Nasledovala hodnosť dôstojníka). My sme mali majora, takže my sme hulákali: „Zdar súdruh major!“ Po čase sme zistili, že akustika medzi kasárenskými budovami je natoľko zlá, že nášmu pozdravu sa nedá rozumieť, zvuk sa odrážal medzi stenami okolostojacich budov a bol natoľko skreslený, že sa našej zborovej odpovedi nedalo porozumieť. Dali sa rozumieť len samohlásky. Spoluhlásky sa strácali v nekonečných echách medzi tvrdými plochami. Po tomto zistení sme začali veľmi oduševne a skutočne úprimne kričať odpoveď: „Sral súdruh magor!“ Môj spolubojovník, ktorý sedel na spisovni mal zasa iné potešenie. Ak niekto zaklopal na dvere spisovne, zakričal: „Kámo! Hovno!“. Za dverami to znelo ako: „Áno, voľno!“ K úplnej dokonalosti sa však dopracoval kamarát z Moravy. Keď z nejakých dôvodov dostal príslušník ČSĽA vyznamenanie alebo odmenu, bolo jeho povinnosťou pri preberaní odmeny povedať čarovnú formulku: „Slúžim socialistickej vlasti!“. On veľmi mumlavo a nezrozumiteľne predniesol: „Souložím v socialistické pasti.“ Nik si ničoho nevšimol…

          Nuž a nastal čas konečne sa navrátiť sa k rodnej Štúrovsko – Slotovskej rodnej zapotenej hrude. Odporných maďarónov, janičiarov a inú svoloč ovládajúcu Slovač cez čierne páky monarchie sme sa už konečne zbavili a tešíme sa na nasadnutie do tankoch Smer Budapešť. A k tomu nám dopomôžu naši JÚDruhovia ovládajúci náš štát už desaťročia.
Tu je malý zoznam.
JUDr. Čalfa, JUDr. Čarnogurský, JUDr. Čič, JUDr. Mečiar, JUDr. Kaliňák, JUDr. Gašparovič, JUDr. Paška, JUDr. Harabin, JUDr. Lipšic, JUDr. Richter,  JUDr  Čiznár, JUDr. Zmajkovičovičová, JUDr Fico…
Pane Bože, odpusť ale mám len jednu stránku! Takže všetkých najmúdrejších nemôžem naraz vymenovať!
Normálny človek by si pomyslel: Veď to je výborné! Štát majú v rukách tí najpovolanejší! Právnici! Zaručia nám transparentnosť konania polície, čisté a nezmanipulovateľné súdne procesy, právne čistý dozor nad privatizáciou, urýchlené súdne procesy s rôznymi špinavcami a mafiánmi a Bohvie ešte čo…

Naivná predstava.

          Mafia JÚDruhov zahmlieva, klame, prispôsobuje si zákony podľa vlastnej osobnej potreby, robí beztrestne „procesné chyby“, bratríčkuje sa s drogovými dílermi, púšťa na slobodu prominentných ožratých šoférov, prípadne ich nedotknuteľné detičky.  Mafia JÚDruhov ovláda nielen súdnictvo ale aj ministerstvá a väčšinu štátnych inštitúcií.
Celkom rád by som v ministerských kreslách, presnejšie v celých ministerských budovách, videl inžinierov, technikov, kvalitných ekonómov a lekárov. Ľudí, ktorí odpracovali desať rokov vo výrobe v montérkach, ktorí vedia čo je výrobná prax a štvorsmenná prevádzka a ktorí rozumejú problematike, ktorú chcú riadiť. Zatiaľ tam však vidím iba hlupáčikov odtrhnutých od každodenného reálneho života, ktorí s odretými ušami skončili niektorú z našich svetoznámych záhumienkových univerzít. Prípadne takzvaných „politických nominantov“, ktorí sa po každých voľbách menia a tak je akákoľvek kontinuita práca úplne vylúčená. No a všadeprítomných hovorcov. Tí sa množia ako potkany. Veď somariny, ktoré robia ich chlebodarcovia musí predsa niekto vysvetliť.

          Julo Satinský bol známy tým, že vymýšľal nové slovenské slová, presnejšie označenia. Jeho „čučoriedky“ ako označenie pre mladé dievčatá  alebo „staré praženice“ pre obstaršie dámy, nechápajúce nástup prirodzenej staroby, dnes už zľudoveli.

          Aj ja chcem prispieť svojou troškou do Julovho jazykového mlyna. Navrhujem preto uzákoniť jazykový novotvar JÚDruh. JÚDruh je človek s mierne nevyvinutou chrbtovou kosťou. Do roku 1989 bol súdruh. Potom však „konvertoval“ na nové myslenie. Zásadne má titul JUDr, ktorý buď vôbec nevlastní alebo si nevie spomenúť ako k nemu prišiel. Jedná sa o neskutočne prispôsobivý druh, ktorého jediným cieľom je zabezpečenie vplyvu, bezprácnej existencie a osobného majetkového prospechu. Väčšinou v živote nepracoval. Poľuje len vo vyšších spoločenských, politických a mocenských štruktúrach.

Toľko moja definícia JÚDruha.

Skončím ako som začal.
Nazdar JÚDruhovia!
Zdar, (hlavný), JÚDruh Magor!

Peter Halák


Prepáčte ale nerozumel som…

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka