"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Globalizovanie Slovenska               

Ako je to vlastne s globalizáciou na Slovensku? Je tento novodobý jav nebezpečný?  Alebo je globalizácia nutnou súčasťou  každej krajiny?  Na tieto otázky v poslednej dobe hľadám tie správne odpovede. Situácia sa radikálne zhoršuje, hlavne čo sa týka používania slovenského jazyka, resp. nahradzovania ho nezmyselnými slovami z angličtiny. Čo sa to v posledných rokoch s našou rečovou kultúrou deje? Prečo namiesto ľubozvučnej slovenčiny používame slová, ktoré sú pre mnohých tak obľúbené?  Prečo máme v dnešnej dobe namiesto riaditeľov directorov, miesto sekretárok office-managerky, a namiesto schôdzí chodíme na mítingy? Zabudli sme Slováci, akou skúškou si prešiel náš rodný jazyk? Zabudli sme ako naši predkovia bojovali za našu slovenčinu?  Takto odplácame Štúrovi jeho úsilie? 

Jazyk je jedným z ukazovateľov zvrchovaných štátov. Každý štát má svoj jazyk, ktorý je preň výnimočný a je to akoby poznávacia značka každého štátu. Prečo teda šliapeme po tom, čo je nám hádam najautentickejšie už od útleho detstva?  Prečo musíme stále preberať nové a nové slovíčka z angličtiny a cítiť sa pri tom svetový?  V dobe Facebooku, Twitteru a Iphonov sme zasypaní kultúrou asi každej krajiny (hlavne tých anglicky hovoriacich), ale na našu kultúru zabúdame. Už len málokde sa uctievajú tradičné zvyky, ktoré naši predkovia uctievali stáročia. Pre dnešnú dobu sú mnohé z nich už staromódne a trápne pre množstvo mladých ľudí. Ale obliecť sa do smradľavého čínskeho kostýmu a oslavovať halloween, to už trápne nie je - to je "COOL", a veriť na Santa Clausa sa stalo už takmer povinnosťou. Práve dnes som prechádzal okolo školy a jedna vec mi takmer vyrazila dych. Po ukončení vyučovania žiaci vychádzali zo školy. Na tom by nebolo nič zaujímavé. Zaujímavé na tom bolo to ticho!  Mám ešte v živej pamäti, ako sme my ako deti vychádzali po vyučovaní z budovy školy. Všade sa ozýval smiech, všade bolo počuť niekoho rozprávať najrozličnejšie príhody. Už sme sa nemohli dočkať toho, ako sa doma prezlečieme a pôjdeme von hrať futbal, či hokej.

Ale pred budovou tejto školy to bolo úplne iné. Deti vychádzali  von, ale neradovali sa a ani nejasali. Dokonca takmer ani medzi sebou nekomunikovali. Každý bol plne zaujatý svojim mobilným telefónom alebo mali  na ušiach slúchadla, ktoré boli väčšie ako ich hlavy. A kráčali každý svojou cestou domov, kde sa samozrejme neprezliekli aby vybehli von na čerstvý vzduch, ale aby sa ponorili do ríše počítačových hier a internetu. Hovorieva sa často, že doba sa mení, ale pýtam sa, do akej miery je tá zmena ešte zdravá? Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo nám vlastne hrajú v rádiách?  Sme dennodenne kŕmený takzvanou “popmusic“.  Samozrejme drvivá väčšina textov v angličtine, nad ktorými sa človek priveľmi nezamýšľa. Ja som sa nad jedným textom pesničky, ktorú môžete v rádiu počuť asi 20-krát za deň zamyslel. Spieva sa v nej: "Nabúrala som auto do mosta. Nezaujíma ma to. Som 19-ročná šľapka...“- a samozrejme by sa dalo pokračovať. V televízií sa namiesto pravdivých informácií dozvedáme akurát to, že sa niekde v Uruguaji narodilo 30 rozkošných šteniatok, alebo nás pre istotu média masírujú proamerickou propagandou typu Kriminálka C.S.I. a podobne. Sme my Slováci na tom kultúrne až tak zle, že musíme prijímať za svoje takýto marazmus a splašky?  Globalizácia nás nasilu núti prispôsobovať sa nielen kultúrne, ale aj ekonomicky. A tu zase narážame na kameň úrazu. Každý hádam vie čo je hamburger, ale pochybujem, že vedia všetci čo je žinčica, alebo ako sa vyrába bryndza. Technologický postup pri príprave hamburgeru vám však vyrecituje aj batoľa. Náš trh je zamorený pochybnými produktmi, ktoré okrem takzvaných “E-čiek“ a podobnej chémie, neobsahujú nič iné. Aj požierači hamburgerov nech sa majú na pozore. Ľahko sa môže stať, že mäso, z ktorého je táto americká “lahôdka“ vyrobená, vlastne ani mäso nie je, ale sú to pomleté zdochliny z Poľska. Tovar, ktorý vo vyspelejších krajinách nežerie ani dobytok, predávajú u nás ako tovar prvej triedy - samozrejme aj s adekvátnym cenovým ohodnotením. Veru tak, Slováci, kvalita niečo stojí - a hlavne tá “Made in Poland“. Slovensko sa stáva akýmsi smetiskom bioorganického odpadu, ktoré nám zahraničné supermarkety ponúkajú ako 1. akosť.  Máme kopu slovenských výrobkov a potravín, ktoré sú kvalitatívne na vysokej úrovni, ale problém je v tom, že ich vytláčajú cenovo “výhodnejšie“ produkty pochybnej konzistencie. Možno aj preto sú nútení slovenskí poľnohospodári predávať jahňacinu pod cenu do zahraničia. Veď čo, my sa uspokojíme so zhnitým mäsom, alebo oblátkovými trubičkami s potkaním jedom. Hlavne, že cena sedí!

Poslednou kvapkou je globalizácia politická. Ekonomicky najsilnejšie a najväčšie štáty sa nám snažia vnútiť ich presvedčenie. Správajú sa k nám ako veľký brat, ktorý nám chce pomôcť, ale myslím si, že o takúto pomoc by sme nemali stáť. Nie na úkor vlastného národa, jeho zvykov a tradícií. Mali by sme spoločne povedať DOSŤ! Dosť Európskej únii, dosť zahraničnej politiky. Európska únia a jej politika dohnala, resp. dopomohla už pár štátom padnúť na kolená. A ďalšie štáty čakajú na odstrel. Môže sa stať, že onedlho bude medzi nimi aj Slovensko, nakoľko “riťolízačom“ zo slovenskej politiky nevidno z európskeho zadku už ani topánky. Politická garnitúra krajinu najprv rozpredala a ožobráčila a vstupom do EÚ ju pohodila supom napospas osudu. Sme národ, ktorý vychoval mnohých velikánov. Držme sa teda posolstva veľkých osobností našich dejín, ktoré za náš národ bojovali a umierali. Začnime sami rozhodovať o našom osude a nenechajme sa ovládať Bruselom. Ten, kto chce stavať vysoké veže, musí stráviť veľa času pri stavaní ich základov. Nech každý z vás položí  kameň do tohto základu, aby sme mohli stavať naozaj vysoko.

Lukáš Kopač

lukas.kopac@azet.sk

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka