"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Fašistická a extrémistická verbež hrajúca sa na antifašistov             

          Bývali to zlaté časy pre rôznych parazitných darmožráčov a pijavice späté s tou tzv. najhumánnejšou profesiou akýchsi bojovníkov proti fašizmu, neonacizmu a extrémizmu. Mali svojho nepriateľa – Mariana Kotlebu – Slovenskú pospolitosť a Ľudovú stranu – Naše Slovensko. A všetci dohromady boli neuveriteľne spokojní. Na osobe Kotlebu  sa pred každou akciou ním organizovanú vyštekali patrične skoro všetky, údajne antifašistické médiá, urobili mu primeranú mediálnu reklamu, dokonca zadarmo, národ sa rozdelil na dve skupiny, počty policajtov, tažkoodencov, kukláčov či policajtov v civile vždy pripravených zakročiť proti údajným fašistom, neonacistom či extrémistom, svojim počtom pripomínali, ako keby mali bojovať minimálne proti tisícovke ozbrojených teroristov. Kotleba sa len blahosklonne usmieval, ako sa mu z našich daní robí reklama a publicita – a politici či riadiaci funkcionári polície a SIS boli nadmieru spokojní vykázanou činnosťou pri ochrane slovenského národa pred fašistami, neonacistami a extrémistami. A tlupy pobehajov z ĽPR, AI, Antify či protiextrémistického oddelenia na MV SR, či rôznych tzv. analytikov a tzv. expertov na boj proti extrémizmu zaspávali s dobrým pocitom, na akú záslužnú činnosť minuli peniaze z našich daní. Bolo to ako v rozprávke, keď tieto dva protipólové tábory sa vzájomne potrebovali – jedni dostávali zadarmo reklamu – a tí druhí vykazovali a zdôvodňovali, že peniaze daňových poplatníkov boli účelne využité. Skrátka, boli ako jedna rodina, ktorá sa musí naoko nepriateľsky tváriť, súc si vedomí, že jeden bez druhého nemôžu existovať.

          Lenže postupne dochádzalo k niečomu, čo sa muselo neskôr prejaviť v istých negatívach, čo ale postupne viedlo aj k istým pozitívam. Podozrievanie zo strany Kotlebu, keď všade vo svojom okolí videl nepriateľov dosadených siskou či políciou, všetko čo nebolo ním odobrené, alebo keď tam on samotný nehral hlavnú úlohu, bolo považované za nepriateľsky čin. Začal sa zbavovať či krágľovať ľudí, ktorí vždy svojimi aktivitami a činnosťou boli prínosom, dokonca aj z toho mála čo zarobili, ešte do tejto komunity vkladali svoje vlastné peniaze, aby na rozdiel, od kadejakých žoldáckych pijavíc z ĽPR mohli realizovať rôzne aktivity. Nakoniec to došlo až tak ďaleko, že viacerí členovia Slovenskej pospolitosti sa voči tomu otvorene postavili, Kotlebových ľudí v demokratických voľbách poslali do zabudnutia, vrátane jeho samotného a naďalej pôsobia v duchu národných tradícii a historických odkazov slovenských národovcov. Nie sú to a ani nikdy neboli žiadni bitkári, ani provokatéri, ani násilníci, nechodia narušovať aktivity svojich oponentov, hoci, v protiklade, oni sú často terčom rôznych násilných a zákerných akcií, pri ktorých dochádza aj k ničeniu ich osobného majetku.

          To, ako Kotleba chýba slovenským a médiám a parazitno-darmožráčskym zberbám z rôznych mimovládok hrajúcich sa na antifašistov, pričom sú predĺženou rukou ponovembrových, no už sofistikovaných fašistov, extrémistov, sadistov, psychopatov a vrahov z vysokej slovenskej politiky, ktorí cez ekonomiku s vedomím zahraničia postupne likvidujú slovenský národ, sa názorne ukázalo minulý rok, keď Oskar Dobrovodský usporiadal v Bratislave protestný pochod proti neprispôsobivým rómskym asociálom, ktorí za podpory štátu a mesta Malacky, tým najhrubším spôsobom porušujú jeho ústavné práva na dôstojný a slušný život. Hoci ani Kotleba, ani Ľudová strana – Naše Slovensko, ani Slovenská pospolitosť nemali s organizovaním tohto protestu nič spoločné, napriek tomu médiá to dávali do súvislosti s jeho osobou a s týmito dvoma subjektmi. Tá ich nervozita išla až do takých rozmerov, keďže pochopili, že toto s Kotlebom už nemá nič spoločného, tak začali osočovať Mariana Mišúna, že bol členom tejto Kotlebovej strany, ktorá bola ale riadne zaregistrovaná – a pochybujem, že Ministerstvo vnútra SR by zaregistrovalo fašistickú, neonacistickú či extrémistickú stranu. Ešte úbohejšie boli tvrdenia, že na dotyčnom proteste boli aj členovia Kotlebovej Slovenskej pospolitosti, pričom toto OZ s Kotlebom a jeho ľuďmi už vtedy nemalo a nemá nič spoločné. Aj tu, sa v realite názorne ukázalo, ako sa Kotleba a všetci tí tzv. bojovníci proti fašizmu, neonacizmu a extrémizmu vzájomne potrebujú. Keďže jeho verejné aktivity sú prakticky nulové, bude zaujímavé sledovať, koho štátna moc teraz presvedčí, aby sa stal tým pomysleným či na objednávku vyrobeným fašistom, neonacistom či extrémistom. Možno že na túto úlohu sa podujme popredný žoldák, bývalý predseda spolku Ľudia proti rasizmu JUDr. Daniel Milo, toho času parazitujúci v akomsi protiextrémistickom oddelení na MV SR, ktorý po plastike tváre a dokŕmení šrotom pre ošípané, aby trochu pribral, bude možno tým vhodným kandidátom.     

Keď kádrujú tzv. antifašisti s fašistickým myslením

          Fašizmus má množstvo definícií a podôb, no jedno má spoločné: potláča ľudské práva, slobody, pácha zločiny proti ľudskosti. Popri tom drsnom a vulgárnom hitlerovskom fašizme a nacizme sa napr. aj na Slovensku po roku 1989, hlavne cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy, vytvoril a zrealizoval tzv. sofistikovaný fašizmus, kde už nie sú potrebné ani koncentračné tábory ani plynové komory. Dovolím si tvrdiť, že niet na Slovensku človeka, ktorý by odhalil a usvedčil toľko fašistov, extrémistov, sadistov a psychopatov od tohto ponovembrového obdobia, ako ja osobne na svojich internetových stránkach www.necenzurovane.sk. Čo je ale paradoxné, že toto vôbec netrápi tých, ktorí s obľubou takto nálepkujú ľudí, vrátane Kotlebu, ktorí tu napr. nikoho cez zákony nedohnali k sociálnej samovražde, nikoho cez zákony nepripravili podvodne o byt, aby potom takáto osoba skončila ako bezdomovec na ulici, nerozkrádajú tento štát, nepáchajú genocídu na slovenských ženách, ktorým úmyselným nevytváraním podmienok cez ekonomiku bránia rodeniu detí – a takto by som mohol donekonečna pokračovať. Áno, táto ponovembrová garnitúra sofistikovaných fašistov, extrémistov, sadistov a psychopatov sedela a sedí v ponovembrových vládach a parlamentoch.

          A tí, ktorí s obľubou nálepkujú a obviňujú z tohto iných, práve oni samotní, sa k týmto fašistickým zločinom našich politikov doteraz ešte nikdy osobne a verejne nevyjadrili ani ich neodsúdili. To znamená, že s týmto sofistikovaným fašizmom, cez ktorý páchajú zločiny proti ľudskosti, súhlasia. Preto sa nestačím diviť, keď v rámci svojej prezidentskej kandidatúry ako občiansky kandidát si prečítam, že neonacista chce byť prezidentom, moje spájanie s Kotlebom a Ľudovou stranou - Naše Slovensko či Slovenskou pospolitosťou, ako so stranami fašistickými, neonacistickými či extrémistickými, hoci som nikdy nebol členom tejto politickej strany, pričom jak ĽS-NS či SP sú riadne zaregistrované MV SR, či ďalšie dezinformácie a bludy. Pritom tieto dva subjekty majú k fašizmu, neonacizmu či extrémizmu asi tak ďaleko, ako napr. Robert Fico k sociálnosti. A mne osobne nerobí problém napísať, ale aj dokázať, že práve vo vysokej slovenskej politike boli a sú politické strany, ktoré na Slovensku realizovali a realizujú sofistikovaný fašizmus, spojený nielen so stratou nevinných ľudských životov, ale aj ďalších zločinov proti ľudskosti na vlastnom národe.

         Takže tejto fašisticko-extrémistickej verbeži si dovolím odkázať: hľadajte najskôr vo svojich vlastných radoch a až potom ukazujte na druhých, vrátane na mňa samotného. Lebo až Vám začnem vystavovať účet, tak zaplačete.

Vladimír Pavlík    


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka