"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Povolebná analýza – a ukončenie spolupráce s Ľudovou stranou – Naše Slovensko              

                

          Vždy som bol otvoreným človekom nielen v ústnom ale aj v písomnom prejave. Ani dnes nechcem byť výnimkou. Keďže sa bude jednať o závažné veci, niektoré z nich budem aj podrobnejšie rozoberať, tak k tomu bude aj primeraná dĺžka článku.

          Na rozdiel od vedenia ĽS-NS, ktoré tieto voľby považuje za ďalší úspech strany s úspešným napredovaním, moje konštatovanie je nasledovné: tieto voľby boli totálnym prepadákom pre samotnú stranu, hlavne zásluhou jej najužšieho vedenia. Ješitnosť, samoľúbosť, bohorovnosť, považovanie konštruktívnej kritiky za rozbíjanie strany či vyrábanie vnútorných nepriateľov, zviditeľňovanie sa na úkor strany, rozpor medzi hlásaným slovom a realitou,... svedčí o jednom: niekomu to vyhovuje, aby to tak bolo. Chápem aj to, že sme boli jedinou stranou, ktorá si všetko platila z vlastných vreciek svojich členov či sympatizantov, hoci ich vlastný príjem je zväčša na hranici prežitia. Zadlžili sa pre vlastnú stranu – a opäť, zbytočne. A toto ma veľmi, veľmi mrzí, lebo to je výsledok najužšieho vedenia strany či realizácie tzv. vodcovského myslenia.

Trochu do nedávnej histórie

          Pred vyše šiestimi rokmi som bol oslovený Jankom Kopúnkom, jedným so zakladateľov Slovenskej pospolitosti, o stretnutie. Boli mi predostrené isté návrhy, ktoré som asi po troch mesiacoch akceptoval a začal som s týmto politickým subjektom spolupracovať. Za tieto tri mesiace som požiadal niekoľko ľudí na zodpovedanie viacerých mojich otázok o tomto subjekte, ktorý mal v tom období prívlastok ako subjekt fašistický, extrémistický, neonacistický, radikálny... Tak bola Slovenská pospolitosť častovaná zo strany politikov, masmédií či kadejakých parazitných extrémisticko – rasistických pobehajov zo spolku Ľudia proti rasizmu, Antify, ako aj zo strany Tretieho sektoru, mimovládnych organizácii. Keď som mimo iného porovnal text paragrafu 421 Trestného zákona – Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd občanov, porovnajúc to s realitou – a položiac si otázku: kto na Slovensku najviac potláča základné práva a slobody občanov, tak mi jednoznačne vyšlo, že sú to členovia ponovembrových vlád a parlamentov. Ich politické subjekty sa správali ako fašistické, psychopatické a sadistické organizácie, kde dokonca aj zločiny proti ľudskosti z ich strany páchané na slovenskom národe cez ekonomiku cynicky, spolu so židofašistickými lichvármi zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu nazývali nevyhnutnými ekonomickými reformami.

          Ďalej mi vyšlo, že členovia Slovenskej pospolitosti nie sú žiadni fašisti ani extrémisti ani neonacisti, mali len v tom smolu, že svoje vlastenectvo dokázali prejaviť iným spôsobom, ktorý sa nezhodoval s nalinkovanou propagandou. Nie sú žiadni výtržníci ani bitkári, nechodia provokovať a vyvolávať výtržnosti na iné zhromaždenia, no mali ďalšiu smolu: dokázali sa verejne postaviť proti presile štátnej moci. Je síce pravdou, že ich prvé vystúpenie na verejnosti v Komárne v tmavomodrých uniformách vyvolalo doslova mediálne šialenstvo, keď tieto uniformy boli prirovnávané k fašistickým či gardistickým rovnošatám, hoci neboli čiernej farby, ale tmavomodrej.

          Taktiež musím popravde priznať, že dovtedy som nikdy nezaznamenal toľko negatívnych reakcií na svoju osobu, keď som začal oficiálne Slovenskú pospolitosť podporovať a obhajovať na svojej webovej stránke a na rôznych internetových diskusiách, dokonca aj od ľudí či priateľov, s ktorými sa poznám ešte z obdobia pred Novembrom 1989. V roku 2005 JUDr. Daniel Milo, v tom období stál na čele spolku pobehajov Ľudia proti rasizmu, dal vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi ctihodnému donovi Dobroslavovi Trnkovi podnet na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – Národnej strany za napísané slovo v ich programe. Ten sa s tým stotožnil a doručil 31. 10. 2005 na Najvyšší súd SR návrh na rozpustenie tohto politického subjektu a ako dôvod uviedol aj toto: „...že uvedená politická strana svojimi stanovami, svojim programom a svojou činnosťou PORUŠUJE Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“

          Tak takýto paškvil vyprodukoval generálny prokurátor s minulosťou násilníka a vydierača keď bol na funkcii Hlavného vojenského prokurátora, v skutočnosti ponížený služobník a prostitútka v rukách skutočných fašistov, extrémistov, psychopatov a sadistov z ponovembrových vlád a parlamentov. Tu je aj jeden z dôkazov: v apríli 2004 sa ako generálny prokurátor dozvedel, že vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu verejne priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenia chýbajú peniaze. Jemu, ako generálnemu prokurátorovi muselo byť jasné, že peniaze chýbajú preto, lebo ich politici a finančné skupiny rozkrádajú. Hoci zákon mu ukladá, aby okamžite konal, zbabelo mlčal. Natíska sa mi otázka, či už v tom období fungovala na Generálnej prokuratúre SR nejaká zakonšpirovaná fašistická organizácia ktorá vedome kryla zločiny proti ľudskosti, páchané slovenskými politikmi na vlastnom národe? Tento poznatok musel byť ctihodnému donovi Dobroslavovi Trnkovi potvrdený aj v januári 2005, keď toto zopakovali v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Natíska sa ďalšia otázka: zvolili si zločinci a zlodeji z vysokej politiky Dobroslava Trnku do tejto funkcie len preto, aby kryl ich zločiny proti ľudskosti súvisiace s fašizmom, sadizmom a psychopatizmom vedome páchanými na slovenskom národe cez ekonomiku? A je tu ďalšia otázka: kam až siaha jeho servilnosť, keď za písané slovo dáva návrh na rozpustenie politického subjektu, pričom mu neprekážajú politické strany fašistické, extrémistické, sadistické a psychopatické?

A teraz k meritu veci

          Napriek tomu, že nikto neurobil na obhajobu Slovenskej pospolitosti a Ľudovej strany – Naše Slovensko toľko ako ja, nikdy som nezasahoval do ich činnosti. Boli len dve veci, kedy som jasne povedal: buď bude po mojom, alebo končím. Prvý raz to súviselo s osobou Janka Kopúnka, keď ho chceli odstaviť na tzv. nezvoliteľné miesto v parlamentných voľbách v roku 2010. Druhý raz to súviselo s tohoročným Volebným programom ako aj s ďalšími vecami, ktoré ma doviedli k rozhodnutiu definitívneho konca s ĽS-NS. Najskôr chcem pripomenúť, že mnohým sa bude zdať, že je to písané voči osobe Mariana Kotlebu. Vôbec nie, lebo to o čom tu bude písané, by mu malo poslúžiť, aby konečne zhodnotil a prehodnotil sám seba, pokiaľ to bude vedieť dokázať.  

          Spolu s Ferkom Bednárom sme zastávali názor, že pokiaľ chce ĽS-NS osloviť voličov, vzhľadom na všetku tú negatívnu a dezinformačnú propagáciu, ktorá bola voči nej vedená, ako aj jej ignorovanie zo strany médií, náš volebný program musí byť nielen reálny, ale musia tam byť aj také veci, ktoré si do programu nemôže dovoliť dať žiadna politická strana, pričom ale tieto veci musia byť dôkazovo podložené. Preto ako základný bod číslo jeden Volebného programu strany sme navrhli tento text: „V spolupráci s občanmi budeme vyvíjať tlak, aby vysoká politika nebola najorganizovanejšou zločineckou a zlodejskou profesiou.“   
Za ďalší dôležitý bod tohto programu sme považovali nasledovné: „V spolupráci s občanmi vyvinieme tlak, aby sme zabránili sociálnym samovraždám, ku ktorým štátna moc doháňa nevinných občanov – slabých jedincov, cez ekonomiku, cez  tzv. ekonomické reformy.“ Taktiež v ďalšom bode sme navrhovali, aby boli verejne odsúdené potraty. Každý rozumný človek musí pochopiť, že prakticky celý chod štátu sa odvíja práve od tohto bodu číslo jedna. Z čoho sa bude financovať to či ono, ako môžeme zlepšiť podmienky občanov, keď zločinecko-zlodejský, extrémisticko-fašistický a psychopaticko-sadistický dobytok, tvoriaci koalíciu, bude naďalej rozkrádať a plytvať našimi daňami?

Nemilé prekvapenie

          Ako sa neskôr ukázalo vedenie ĽS-NS toto odignorovalo, čo ešte ďalej rozoberiem – s bombastickými výrokmi uverejnilo akési Volebné desatoro, čo som ja osobne na facebooku nazval paškvilom, dištancoval som sa od toho a na protest som chcel odstúpiť z kandidátky. Po telefonickom rozhovore s Kotlebom, kde som jasne povedal, že pokiaľ bod číslo jedna nebude mať znenie aké navrhujem, so stranou končím. Tvrdil mi, že samotní ľudia boli proti takémuto návrhu, no nikto z vedenia strany nedokázal konkrétne nikoho menovať. Nakoniec sa to prerobilo, no podľa ich predstáv, kde vynechali, podľa môjho názoru úmyselne, „v spolupráci s občanmi“, čím vedenie strany sa samo usvedčilo, že na občanoch im vôbec nezáleží. Keďže som nechcel stranu pred voľbami „rozvracať“, tak som to nechal bežať. Paradoxné bolo, že za výrok vo Volebnom desatore ĽS-NS „vysoká politika na Slovensku je najorganizovanejšou zločineckou a zlodejskou profesiou“ neprotestoval ani jeden politik, ani jedno médium, kadejakí ľudskoprávni aktivisti, dokonca sa tomu vyhýbali aj všetci moderátori, ktorí viedli predvolebné diskusie. No najviac komické bolo, ako sa tomuto výroku VYHÝBAL aj samotný Marian Kotleba v rozhlase či v televízii. PUSTIL VODCA DO GATÍ? Nemal odvahu povedať skutočnú pravdu predstaviteľom štátnej moci, alebo, nedaj Boh, existovala nejaká tichá dohoda medzi Kotlebom a štátnou mocou? Alebo by to nedokázal vyargumentovať?

          To, že dokonca vo Volebnom desatore odignorovali sociálne samovraždy či potraty, ich jednoznačne usvedčilo, že pojem „Za Boha, za národ“ používajú len ako nejakú frázu, ako aj to, že ich hlásenie sa ku kresťanstvu je farizejské a dvojtvárne. Jediné na čo sa vedenie zmohlo, bolo vymazanie mojej fotografie z webu ĽS-NS, cez ktorú sa návštevníci dostávali na moju stránku www.necenzurovane.sk

Fotky nepohodlných jedincov sa mazali nielen za Stalina, za Gottwalda, ale aj v mene úzkeho vedenia ĽS-NS

          Začalo to najskôr upozornením či otázkou, prečo je zrazu moja fotografia na webe ĽS-NS vymazaná, keďže kliknutím na ňu sa čitatelia dostávali na moju stránku www.necenzurovane.sk. Priznám sa, aj ma to prekvapilo, aj šokovalo, lebo to postupne začalo naberať celkom iný spád. Viacerí moji priatelia, a nielen oni, ktorí boli od začiatku proti mojej spolupráci so Slovenskou pospolitosťou a neskôr s ĽS-NS, začali mi pripomínať príliš ťažké kalibre. Začali mi dokonca pripomínať všetky mnou publikované veci, kde som obhajoval tieto dva subjekty, či dokonca mi začali preposielať viaceré moje veci z internetových diskusií na aktualne.sk, hnonline.sk či ďalších internetových stránok, kde som tieto dva subjekty obhajoval. A začali sa pýtať, aký človek je v skutočnosti Marian Kotleba, keď napriek tomu, čo všetko si pre nich urobil a robíš, oni sa takto chrapúnsky zachovali? Začali sa pýtať, prečo Kotleba ani raz nezasiahol do internetovej diskusie, kde bol hanobený, urážaný a zosmiešňovaný – prečo som to bol práve ja, ktorý sa ho pod vlastným menom nielen zastával, ale odpovedal aj takými argumentmi, na ktoré už protistrana nedokázala dať primeranú odpoveď? Mnoho ľudí nechápalo, prečo som na oplátku nenechal zrušiť jeho videá na mojej stránke, ba dokonca som umiestnil jeho video aj na www.diamantovabana.sk. Odpoviem: chcel som mu názorne ukázať, že takto sa robí propaganda jeho osoby pre potrebu strany a nie pre potrebu jeho osoby či jeho zviditeľňovania sa na úkor celku. Očakával som, že to dokáže pochopiť a moju fotografiu nechá opätovne umiestniť na webovú stránku ĽS-NS. Skutočne závažný problém nastal, keď mi viacero ľudí a priateľov s vysokoškolským vzdelaním oznámilo že sa rozhodli nevoliť našu stranu – stranu jedného muža a toto začali posúvať aj ďalším svojim priateľom. Nešlo im do hlavy, že na mojej stránke má možnosť prezentovať svoje názory viacero ľudí, pričom stránka ĽS-NS je stránkou jedného muža. A dokonca niektorí aj skonštatovali, citujem: „Boh ochraňuj Slovensko od takých ľudí, ktorí dokážu vymazať fotografiu človeka len pre to, že má iný názor.“

          Treba si uvedomiť, že byť Vodcom či „Vodcom“ je v skutočnosti veľký rozdiel. Skôr-neskôr, každý takýto Vodca či „Vodca“ (myslím tým v množnom čísle), trpí po čase istou diagnózou, ktorá sa volá strata osobnosti, či strata reality. Po určitých rokoch takýto človek prichádza do situácie, že pokiaľ má vedľa seba seberovného, či nedaj Boh, lepšieho partnera, začína mať pocit, že jeho vodcovstvo je ohrozené, takéhoto človeka považuje za protivníka, ktorý chce zaujať jeho miesto a robí všetko pre to, aby ho nejako oslabil. Práve aj pre toto som nevolil protiodvetu jeho kalibru ohľadom vymazania jeho videí na mojich stránkach, lebo by som ho tým nielen presvedčil o jeho pocitoch, ale čo by bolo horšie, on a jeho najbližší by to začali považovať za ohrozenie či rozvrat strany, či znevažovanie jeho osobnosti. Taktiež si je treba uvedomiť, že Vodcovia či „Vodcovia“ musia mať pocit neustáleho ohrozenia svojej osoby a toto ohrozenie prenášajú aj na samotnú stranu, pričom podozrievajú nielen štátne orgány a médiá, (pričom občas sú situácie ktoré im dávajú za pravdu) ale aj zo svojho straníckeho okolia každého, ktorý nesúhlasí s nalinkovanými smernicami, či dokonca vyvinie aj nejakú aktivitu na prospech strany, no zabudne o tom informovať, či pýtať si súhlas Vodcu či „Vodcu“ – a takéto veci sa neodpúšťajú. Pred voľbami sa objavujú „zaručené“ informácie, že sa pripravuje rozpustenie strany a preto treba mobilizovať všetky sily. Rozvracačom strany napr. nazvali aj bývalého politického väzňa na piatom mieste kandidátky Ferka Bednára len preto, že po voľbách si dovolil vypracovať nové demokratické stanovy strany v súlade s demokratickými princípmi a slobodou prejavu, ktoré boli 5-6 členmi vedenia strany zamietnuté, hoci o takomto niečom rozhoduje snem strany!!! Dokonca úzke vedenie strany bolo šokované, že tam zapracoval aj návrh, aby strana mala podpredsedov, čo bolo považované za rozvracanie či rozbíjanie strany. Ak som  už u osoby Ferka Bednára, nedá mi spomenúť také úsmevné historky. Keď boli protesty proti Gorile, chcel Ferko Bednár za politických väzňov vystúpiť v Košiciach, no organizátori to odignorovali. Marián Kotleba to ale nedoporučoval, lebo sa mohlo podľa neho jednať o provokáciu. Keď bol Ferko Bednár pozvaný na protest Antigorily do Košíc, organizované nezávislou mladou osobou, Kotleba esemeskou ho upozorňoval, (došla aj mne), že sa chystajú závažné provokácie a Ferkovi Bednárovi odporúčal, aby sa tam nezúčastnil a nevystupoval. Nakoniec ale žiadne provokácie neboli, Ferko Bednár tam vystúpil a video z tohto vystúpenia malo veľký úspech na internete.

Nevyužitie televízie zo strany Mariana Kotlebu poškodilo stranu

          Ješitnosť, malosť, samoľúbosť, úbohosť a povýšenie svojej osoby nad záujmy strany ako celku názorne dokázal aj v tom, že odmietol pozvanie do TV Markíza a TA3, pričom nebol schopný túto možnosť dať niekomu inému v rámci strany. Mal som hodnoverné informácie, že štátna moc urobí všetko pre to, aby moja osoba nebola ani na jednej predvolebnej diskusii v rozhlase a televízii. Dôvod bol vcelku prozaický. Obavy z toho, že by som tam povedal mnoho vecí a doložil to konkrétnymi dôkazmi, aká je skutočná slovenská realita. Ten kto pozná moje stránky a videá mojich vystúpení dobre vie, o čom hovorím. Prvé signály som mal štyri dni po vystúpení v Zlatých Moravciach. Tu by som rád pripomenul taký, skôr úsmevný paradox, keď pred vystúpením mi Marian Kotleba hovorí, „Vlado, hovor ale len 5 minút“, na čo som mu odpovedal „a čo vlastne poviem za 5 minút?“ Nakoniec toto vystúpenie je na mojej stránke, nejakú tú minútu som to pretiahol, aby Marian Kotleba mal čo najviac času na svoje vystúpenie. Doteraz sa nad tým smejem, že cestujem 180 km kvôli 5-minútovému vystúpeniu?!  

          Keďže množstvo ľudí ma presviedčalo aby som požiadal aspoň o jedno televízne vystúpenie – lenže ja nie som ani typ narcisa ktorý sa zviditeľňuje na úkor celku, ani typ karieristu, ani mocichtivého človeka, tak som skôr očakával, ako sa zachová samotný Kotleba a úmyselne som o tejto téme nehovoril. No 29. februára 2012 na predvolebnom vystúpení v Bratislave (video je na mojej stránke) som si dovolil povedať také veci, ktoré si doteraz nikto verejne nedovolil povedať – a čakal som. Po dvoch dňoch som dostal informáciu, že sa robí všetko pre to, aby som stranu nereprezentoval na žiadnej diskusnej relácii v rozhlase či v televízii a že je to viac menej isté. Mohol by som ohľadom tohto napísať viac, ale načo, veď čitatelia si urobia úsudok.

          To že Kotleba odmietol ísť do TV Markíza a TA3, svedčí o jednom. Je síce pravdou, že na Markíze by bol zaručene dostal od tam prítomného publika provokačnú otázku, no tie jeho výhovorky ktoré uverejnil na facebooku, že prečo to pozvanie odmietol, svedčí len o jednom: nemal odvahu, netrúfal si – a Vodca si pred svojimi priaznivcami nemôže dovoliť, že existujú aj veci, na ktoré nedokáže fundovane odpovedať. Súcitné úsmevy či šoky napr. vyvolávali jeho tvrdenia v televízii o zamestnaní pre každého, že napr. Rómovia budú nahrádzať buldozéry, pričom nejako pozabudol, že pri nejakých hrubých prácach za 4 hodiny jeden buldozér urobí viac, ako 100 Rómov za jeden týždeň s krompáčmi a lopatami. A potom je tu ešte finančná otázka: za akú cenu to urobí buldozér a koľko financií by sa muselo vynaložiť tej stovke Rómov s lopatami a krompáčmi.

          V septembri budem mať 64 rokov, v októbri 2010 som mal mozgovú príhodu a už nikdy to nebude to, čo bolo pred tým. Nemôžem si už viac dovoliť mrhať svojimi silami pre niečo, čo aj tak nemá záujem byť akceptované. Mimo toho mám množstvo ďalších aktivít, kde vidím aj skutočnú snahu a pochopenie tých ľudí, ktorí ma požiadali o spoluprácu.

Vladimír Pavlík     


    Facebook Print Friendly and PDF
             
Hlavná stránka