"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Výzva všetkým vlastencom Slovenska!!!              

Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov? Gorila je "nedopatrením" a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Jedná sa im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam.

Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na  občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní.

Prezident myslí národne a cíti sociálne. Práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniklých miliardárskych manierov, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.

Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť , korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.


Elán a chuť do volebnej kampane majú tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s imunitou?
Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme do vyšetrenia konečného verdiktu zastaviť.
Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam všetkých vlastencov zapojiť sa do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien!!!

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny!!!

MOR-HO!!!

Štefan Martoš

Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované v rokoch 1948-1989:

1. TATRASKLO - Trast sklárskych podnikov v Trnave.
    - Spojené sklárne v Lednických Rovniach
    - Stredoslovenské sklárne v Poltári
    - Slovenské závody technického skla v Bratislave
    - Skloplast v Trnave
    - Skloobal v Nemšovej

2. SLOVAKOTEXT - Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.
    - Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
    - Závody MDŽ v Bratislave
    - Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
    - Tatraľan v Kežmarku
    - Ľanárske a konopné závody v Holíči
    - Lykové textilné závody v Revúcej
    - Slovena v Žiline
    - Merina v Trenčíne
    - Poľana v Lučenci
    - Tatrasvit vo Svite
    - Slovenska v Banskej Bystrici
    - Pleta v Banskej Štiavnici
    - Trikota vo Vrbovom
    - Odevné závody v Trenčíne
    - Makyta v Púchove
    - Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
    - Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs.
    - Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
    - Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
    - Bukóza vo Vranove nad Topľou
    - Grafobal v Skalici
    - Harmanecké papierne v Harmanci
    - Chemicelulóza v Žiline
    - Turčianske celulózky a papierne v Martine
    - Slavošovské papierne v Slavošovciach
    - Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
    - Drevokup v Ružomberku
    - Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave   
    - Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
    - Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

4. Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
    - Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
    - Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
    - Matador v Bratislave
    - Benzinol v Bratislave
    - Chemika v Bratislave
    - Petrochémia v Dubovej
    - Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
    - Chemolak Smolenice
    - Považské chemické závody v Žiline
    - Slovenské lučobné závody v Hnúšti
    - Duslo Šala
    - Chemko strážske
    - Fosfa Poštorná
    - Chemlon v Humennom
    - Chemosvit vo Svite
    - Slovenský hodváb v Senici
    - Gumárne 1. mája v Púchove
    - Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
    - Plastika v Nitre

   

5. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960.  Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku  1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.

6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
- ZTS Martin n.p.
    - ZTS Detva n.p.
    - ZTS v Dubnici nad Váhom
    - ZTS v Košiciach n.p.
    - ZTS Bratislava
    - ZTS v Komárne
- Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
    - Martimex v Martine
    - ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
    - ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
    - ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
    - ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
    - ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
    - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
    - ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
    - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
    - ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.

8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
- v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

10. Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
- Bučina Zvolen
- Drevina Turany
- Drevoindustria Žilina
- Smrečina banská Bystrica
- Preglejka Žarnovica
- Piloimpregna Košice
- Mier Topoľčany
- Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
- Tatra nábytok Pravenec
- Nový domov v Spišskej Novej Vsi

11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
    v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
- Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
    - Koncern Elektrárne Nováky
    - Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
    - Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
    - Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
    - Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
    - Elektrovod v Bratislave

12. Slovenské energetické strojárne  S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
    - v Hačave
    - v Jelšave
    - v Lovinobani
    - v Košiciach
    - v Lubeníku
    - v Banskej Belej
    - v Kalinove
    - v Kunovej Teplici

15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs. 

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
    počet pracovníkov v  1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
- Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000  Kčs.
    - Slovlik v Trenčíne
    - Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
    - Frukona v Prešove
    - Slovenské škrobárne v Trnave
    - Mraziarne v Bratislave

18. Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.
    - závod Liečebných rastlín v Malackách

19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
- Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
- Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
- Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
- Azbestocementové závody Nitra
- Výskumný a vývojový ústav  maltovín v Trenčíne
    - Cementáreň Lietavská Lúčka
    - Ladecká cementáreň Ladce
    - Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
    - Cementáreň Bystré v Bystrom
    - Stupavská cementáreň Stupava

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
    - CALEX Zlaté Moravce
    - Elektrosvit Nové Zámky
    - Kovosmalt Fiľakovo
    - Slovenská armatúrka Myjava
    - Srojsmalt Medzev
    - Strojsmalt Pohorelá
    - Tatramat Poprad
    - Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
    - Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
    - závod v Bernolákove
    - závod v Novom Meste nad Váhom
    - závod v Záhorskej Vsi
    - závod v Sečovciach
    - závod v Šahách
    - závod v Prešove
    - závod v Senci
    - stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.

 Po roku 1989, boli všetky priemyselné podniky zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka