"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Vianočná realita

          Sociálna sféra by mala patriť medzi základné priority nášho štátu. Pri otázke prečo, odpovedám nasledovne: lebo sa jedná o človeka, občana Slovenskej republiky. Človek, to je svojím spôsobom ľudský život – a ten musí mať priority najvyššej ochrany zo strany štátu. Táto závažná téma ma totiž inšpirovala s blížiacimi sa Vianočnými sviatkami, ktoré ale pre mnohých ľudí na Slovensku nebudú sviatkom pokoja, radosti a lásky. Skôr budú sviatkami utrpenia, stresu, bôľu a beznádeje, do ktorých ich dostali najorganizovanejší zločinci a zlodeji z ponovembrových vlád, parlamentov a finančných skupín pod dohľadom cudzej štátnej moci, tie novodobé ponovembrové garnitúry fašistov, extrémistov, psychopatov a sadistov. Práve tieto dve - tri percentá predstavujú ten najsmradľavejší odpad vlastného národa, ktorí si svoj blahobyt založili aj na jeho utrpení a zločinoch proti ľudskosti cez ekonomiku. Čierne duše Hitlera, Himlera, Heydricha, Pol Potu, Stalina a im podobných v horúcom pekle môžu žiariť radosťou. Veď slovenskí politici aj zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku, ktoré za posledných 18 rokov dohnali k sociálnej samovražde – samovražde zo zúfalstva a beznádeje cca 7 000 ľudí, dokázali dať do kolónky – nevyhnutné ekonomické reformy. Viem si predstaviť tieto zločinecké kreatúry z SDKÚ-DS a KDH, ale aj ich bývalých komplicov z SMK, ANO, SDĽ, či terajšej SaS, pokiaľ by žili v ére hitlerovského fašizmu a nacizmu – a boli by vysokými funkcionármi v koncentračných táboroch, ako pri poslednej ceste nevinných ľudí do plynových komôr by im tvrdili, že sa jedná o nevyhnutné ekonomické a demografické reformy. Samozrejme, že tu je treba ešte priradiť aj predstaviteľov finančných skupín, ktorých eseročkami nie je len pravica, ale aj tzv. sociálna demokracia zo Smeru.   

          Poďme ale do reality. Reality krutej, bezcitnej a neľútostnej, v ktorej 2 – 3 percentá jedincov si svoj blahobyt zabezpečili a zabezpečujú na úkor nešťastia a utrpenia väčšiny, hoci práve ich hlasy ich dostali do vysokej politiky. Na úkor ich sĺz a zúfalstva, na úkor toho, že táto väčšina vedome poškodených a vedome okrádaných sa nedokáže účinne brániť, lebo médiá, polícia, prokuratúra a súdy sú na strane tých 2 – 3 percent jedincov, ktorí si jednoducho tieto médiá ako nástroj propagandy kúpili, vrátane týchto troch štátnych orgánov, alebo sa stali ich majiteľmi. Hyenizmus, sadizmus a psychopatizmus našich politikov a finančných skupín, ktoré si z politických strán spravili svoje eseročky ide až do takých rozmerov, ako som to napísal už v úvode, že zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku a politiku, vrátane sociálnych samovrážd nazývajú ako nevyhnutné ekonomické reformy. Pritom ale nejako pozabudli, že zatiaľ čo oni rozkrádali, tunelovali a devastovali, následky tohto všetkého, systémom kolektívnej viny, preniesli na nevinných občanov tzv. nevyhnutnými ekonomickými reformami – čo je v skutočnosti ďalšie zdražovanie, znižovanie životnej úrovne, aby z ľudí vytiahli to, čo oni stačili rozkradnúť. V skutočnosti sa jedná o novú modernejšiu formu fašizmu, extrémizmu, sadizmu a psychopatizmu, pokiaľ sa odrazím od § 421 Tr. zákona, že práva a slobody slovenských občanov najviac potláčajú politici a finančné skupiny priamo cez zákony, ktoré si za týmto účelom pripravili.

          Urobili tu chránené zvieratá, chránené rastliny, ktoré povýšili nad hodnoty nechráneného slovenského občana. Prečo doteraz ani jedna politická strana neotvorila problém sociálnych samovrážd? Čo asi prežívajú takýto ľudia, ktorých ekonomické reformy doženú k tomu, aby si siahli na to svoje najcennejšie – na svoj vlastný život? Preto musí byť tou najsvätejšou povinnosťou Ľudovej strany – Naše Slovensko, že pokiaľ získa dostatok hlasov ktoré ju posunú do parlamentu, tak musí robiť všetko pre to, aby vysoká politika nebola najorganizovanejšou zločineckou a zlodejskou profesiou, zabrániť rozkrádaniu štátneho rozpočtu a našich daní, a takto zachránené peniaze potom musia byť aj súčasťou sociálnej sféry. Je nemysliteľné, aby naši seniori, ktorí túto republiku vybudovali, boli v úlohe žobrákov a nepotrebných ľudí, aby choroba a staroba sa  považovali za nejaký zločin, keďže takýto ľudia už nevytvárajú žiadny ekonomický zisk. Musíme si uvedomiť, že naši seniori sa nedokážu účinne brániť proti týmto novodobým tyranom a vrahom vlastného národa z vysokej politiky, finančných skupín a cudzej štátnej moci. Ich slzy, zúfalstvo a beznádej by mali byť výzvou pre tých mladších, aby sa konečne stali svojprávnymi občanmi nielen rečami, ale aj skutkami. Práve táto sila občanov, rešpekt a strach z vlastných občanov musí tieto zločinecko – zlodejské a parazitno – darmožráčske kreatúry donútiť k tomu, aby mali strach páchať tieto zločiny proti ľudskosti, aby svoju politickú moc brali ako službu vlastnému národu.

          Musíme zabrániť tomu, aby štátna moc pod dohľadom cudzej štátnej moci vedome a cieľavedome bránila slovenským ženám rodiť deti úmyselným nevytváraním ekonomických podmienok, v protiklade s tým, keď sa vedome podporuje nekontrolovateľné zvyšovanie počtov našich neprispôsobivých rómskych spoluobčanov, keď sa v tejto komunite podporuje súlož medzi rodinnými príslušníkmi a výsledok – narodené retardované deti sú hodené do starostlivosti štátu. Hoci podľa Trestného zákona sa jedná o trestný čin, doteraz nikto nebol na Slovensku právoplatne odsúdený.

          Slovenská ústava nemôže byť len zdrapom papiera, vinníci ktorí poškodili a okradli slovenský národ musia byť potrestaní trestnoprávne ako aj zosobnením škody, ktorú spôsobili.

Vladimír Pavlík  


    Facebook Print Friendly and PDF
             
Hlavná stránka