"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Je Iveta Radičová skutočnou ženou, alebo len imitačným klonom ženskosti?

      
Druhého apríla 2011 uplynul mesiac, keď som z Považskej Bystrice odoslal otvorený doporučený list slovenskej premiérke Ivete Radičovej, ktorá, mimochodom, je aj profesorkou sociológie a vysokoškolskou pedagogičkou. Je uverejnený aj na tejto stránke. List bol písaný na základe konkrétnych faktov, bol dôkazovo podložený a jeho témy boli mimoriadne aktuálne. Len tak mimochodom, profesorský titul našej pani premiérky jej dáva dostatok možností ovplyvňovať aj našu mladú generáciu, teda, budúcu generáciu, ktorá bude o niekoľko rokov rozhodovať o osude tejto spoločnosti. Práve preto som očakával, že na svoj list dostanem nielen primeranú a fundovanú odpoveď, ale aj následné spôsoby riešenia. Veď v tom mojom liste sa nejednalo o nejaké problémy hromady vysypaných šutrov či nejakého podobného neživého materiálu, ale sa tu jednalo o problémy ľudí, teda, problémy ľudské, ktoré majú dopad nielen na chod štátu, ale aj celú spoločnosť. Naša pani premiérka ale nereagovala. Doteraz. A to aj napriek tomu, že Úradu vlády SR vyplývajú nielen isté povinnosti zo zákona, ale sú tu aj povinnosti etické či ľudské. Ukázalo sa, že naša pani premiérka z tohto nevlastní absolútne nič.

Byť poníženou slúžkou židolichvárskeho špekulanta a netvora Sorosa, byť v jeho priazni či plniť úlohy ktoré z tohto sluhovstva vyplývajú, nemôže robiť každý. Môže to byť len ten, kto nenávidí vlastný národ (občanov), pohŕda vlastným národom (občanmi), podceňuje vlastný národ (občanov) a podporuje zisky v prospech cudzej štátnej moci na úkor straty ekonomickej svojbytnosti a biedy vlastných občanov. Samozrejme že k tomu patrí aj uprednostnenie cudziny na vlastnenie slovenského majetku. Len človek podlý a špinavý dokáže zneužiť svoje vzdelanie proti vlastným občanom na úkor poníženého sluhovstva a ziskov pre cudzinu.

Veď si len pripomeňme niečo z dielne jej spolupartajníka a amerického zadkolezca Mikuláša Dzurindu z pravicovo-fašistickej SDKÚ-DS a už sa nemusíme potom ničomu čudovať. Pre mesačník euroREPORT č. 12/2005 povedal: „REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ.“ Takéto bolo jeho vyjadrenie po šiestich rokoch ekonomického fašizmu a extrémizmu v mene SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, keď osemročné ekonomické zločiny za vlády Mečiara, ktorých následky boli prenesené SYSTÉMOM KOLEKTÍVNEJ VINY – AKO ZA VLÁDY FAŠIZMU A BOĽŠEVIZMU na nevinných občanov, pričom viacerí z týchto zbojníkov z tohto obdobia začali finančne podporovať tieto pravicové koaličné strany. Alebo si zoberme a rozoberme čo Dzurinda povedal pre víkendové Hospodárske noviny z 23-26 decembra 2005, citujem: „Vzbudzovanie ilúzii, že sa dá vybudovať krajina – kde stačí iba natŕčať ruky – je síce lákavá, ale socializmus sa už skončil.“ 

          Takže si povedzme na rovinu, kto tu skutočne nadstavoval a natŕčal ruky po Novembri 1989?  V prvom rade to boli arcizločinci a arcizlodeji z vysokej politiky, finančných skupín, konkurzných mafií a im podobných. Takže sa pýtam, akým právom povedal Dzurinda tento výrok pre dotyčné noviny, pričom svojim výrokom mal na mysli radových občanov? Práve on, prednovembrová zbabelá občianska nula, ktorý si nikdy nedovolil otvorene oponovať vtedajšej moci. Práve on, ktorý takto rozdával vyvoleným a zahraničiu, keď bol slovenským premiérom, lebo práve oni najviac natŕčali ruky. Keď by som mal k tomu pridať moju vlastnú definíciu týchto tzv. ekonomických reforiem pod dohľadom židolichvárskych šeliem s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, tak tá definícia by mala takýto text: Je to súhrn zločinecko – zlodejských opatrení, ktoré majú na utrpení väčšiny Slovákov vykompenzovať ekonomické zločiny a zbojstvá našich politikov pod vedením  bankárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu a poľudštiť fašizmus cez ekonomiku.    

Naša pani premiérka veľmi dobre vie, však je profesorkou sociológie, že  najodpornejšie zločiny na Slovensku sú tie, ktoré likvidujú rodinu, bránia slovenským ženám cez ekonomiku rodiť deti, lebo práve cez toto sa realizuje likvidácia vlastného národa. Sú to zločiny proti ľudskosti, v realite je to poľudšťovanie fašizmu a boľševizmu cez ekonomiku, čomu ona, a jej podobné sluhovské figúry cynicky hovoria ekonomické reformy. Nepochybujem o tom, že čierne duše Hitlera, Himlera, Heydricha, Stalina či rôznych židovských netvorov z rokov 1920 – 1950 v bývalom Rusku či Sovietskom zväze Vám v horúcom pekle rezervujú miesta. A musia pritom priam žiariť radosťou a ja, v protiklade s tým si kladiem otázku: aké zverstvá a zločiny proti ľudskosti by ste dokázali produkovať Vy, pokiaľ by ste žili v tom období a mali politickú a ekonomickú moc?

Nezanedbateľným výsmechom našej pani premiérky je aj to, že v poradnom zbore má aj svojho spovedníka, ktorý sa ale zriekol kňazstva – a možno aj Boha po jej nástupe do funkcie premiérky. V minulosti nám ho niektoré médiá prezentovali ako služobníka Božieho, ako bojovníka proti zlu, ale aj ako bojovníka za pravdu. Lenže kto bol a je v skutočnosti jeho Bohom, keď doteraz verejne neodsúdil pravicový ekonomický fašizmus ako aj zločiny proti ľudskosti, ktoré sa v mene pravicových strán realizujú cez ekonomiku na nevinných občanoch? Čo je to za systém, keď ekonomické zločiny a rozkrádačky z éry Ficovej koalície sa prenesú opätovne na občanov? Či ich nositelia alebo ten „najsociálnejší“ nevedeli, že za toto zbojníctvo budú zas trpieť nevinní, lebo Miklošove experimenty pod dohľadom Svetovej banky a MMF nedopadnú na vinníkov ale na nevinných? Nevolá sa náhodou ten jeho Boh židolichvársky Antikrist ktorý zločiny a ďalšie páchanie ziel považuje za svoju profesiu, za súčasť ekonomických reforiem? A očakávať odpoveď od takýchto ľudí ktorí tento národ nenávidia a zapredávajú ho, je zbytočné a nereálne.

Vladimír Pavlík

List Ivete Radičovej

Milá Ivetka,

Dovoľ, aby som ťa tak familiárne oslovil, aj keď si moja, vlastne naša premiérka vlády. Dovoľujem si to z viacerých dôvodov. Ten prvý a najhlavnejší je ten, že Stanko Radič, tvoj nebohý manžel  bol môj priateľ, ktorého som si veľmi ctil nielen ako humoristu, ale aj ako človeka, ktorý mal na veci vždy vecný a správny názor a aj keď sa zúčastňoval na politickom živote, nijako nezľavil zo svojej ľudskosti, ale najmä čestnosti. Ďalším dôvodom je môj vzťah
k tebe nielen ako šarmantnej žene, u ktorej som obdivoval a obdivujem jej ženskosť, ale aj ako rozumnej a tiež čestnej partnerke môjho priateľa. Pamätám si, a dúfam, že aj ty, keď si sa stala ministerkou v bývalej vláde M. Dzurindu, stretli sme sa u mňa v Krasňanoch aj s ďalšími skvelými chlapmi z Kremnice, aby sme pripravili ďalší ročník Kremnických Gagov. Vtedy si patrila ešte k nám, obyčajným nezaradeným ľuďom, ktorí sa tešili, že vzniká niečo
dobré. Dostala si od nás kvety a odo mňa útlu knihu, ktorú som mal práve rozčítanú. Jej názov bol a pre mňa navždy bude aj akýmsi posolstvom „ETIKA V POLITIKE“. Vtedy som mal želanie, aby si si ju prečítala a keď bude najhoršie, tak sa k nej vrátila.

Roky ubehli. Zmenili sa vladári, prišli dokonca noví politici. Ľudia chceli zmenu. Nie k inému, ale k lepšiemu, múdrejšiemu, kultúrnejšiemu a láskavejšiemu. Mali dosť nenaplnených sľubov,  zlodejčiny a klamstva. Na jednom z dávnejších stretnutí som sa ťa spýtal, či by si neprevzala úlohu prezidentky Slovenska. Zobrala si to ako žart a zamietla si akékoľvek úvahy o svojej kandidatúre. Po čase sa moje slová naplnili a zabojovala si o post najvyšší. Bolo mi to sympatické a tešil som sa, že prišlo na moje slová. Julo Satinský mi
kedysi povedal, že som naivista. Možno mal pravdu, ale moja naivita nepramení z
nevedomosti, ale z túžby, aby sa splnili tak trochu moje sny nielen o sebe ale aj o druhých.

Postupne sa začalo na našej politickej scéne zmrákať a prichádzali ďalšie správy o doteraz nepotrestaných zlodejoch, klamároch a mocichtivých trpaslíkoch. Ty si síce boj o prezidenta prehrala, ale zvíťazila si v boji o ľudí. Začali ťa spoznávať a len vďaka tomu, že si prevzala volebného lídra v strane, kde sa udialo všeličo, táto partia skúsených politických strelcov
nakoniec dostala hlasy voličov. Priznám sa, potešilo ma tvoje víťazstvo, avšak v zapätí som dostal facku pri sledovaní televízneho vysielania ako sa objímaš s podnapitým nováčikom na politickej scéne, ktorý ti nesiahal ani po päty, aj keď mal takmer dva metre.  Povedal som si „Jasné, je to v deň víťazstva. Treba ukázať, že mám s kým vládnuť.“

Po druhý krát som sa zarazil pri tvojich prvých prejavoch, už ako premiérky, keď si stále hovorila o „tejto krajine“ a zabudla si ako sa volá. Pripomeniem. Je to Slovensko. Potom už moje stretnutia cez televíznu obrazovku boli stále bolestivejšie. Začala si svojim voličom sľubovať niečo, o čom som už vtedy vedel, že je to nesplniteľné.  Tvoje tvrdenie, že
pripravované zmeny sa nedotknú obyčajných ľudí, bolo už očividnou lžou. Informovanejší vedeli, že s našim hospodárstvom je to biedne a postihne to všetkých. Trochu som sa pozviechal pri kauze Hayekovci, kde som dúfal, že si tú knihu o etike v politike opäť vezmeš do rúk a len tak narýchlo si ju prelistuješ. Nestalo sa. Čakala si na neviem čo, aj keď tvoji kolegovia na ministerstvách boli očividne prichytení pri čine. Začala si používať iný slovník. Ten, ktorý my, voliči už poznáme. Sú to ekvilibristické vety plné vykonštruovaných argumentov, ktoré môžu tak upútať neinformovaného občana, ale nie ľudí, ku ktorým sa hlásim aj ja.

Posledné zrnko kávy, ktorú som varil z tvojich činov a prehlásení v kresle premiérky bol prípad Daňového riaditeľstva a akejsi firmy Nitra Invest. Keďže mám nejaký ten rok odrobené v súkromných firmách, dokonca takých, kde boli zahraniční majitelia, dobre viem, čo znamenajú firmy založené na Cypre, Panenských a Kajmanských ostrovoch. Sú to biele kone svetovej ekonomiky. Všetci o nich vedia, no sú tolerované, pretože prinášajú osoh vo sfére, ktorá tiež potrebuje peniaze. Je to svet politiky a politikov, ktorí sú z roka na rok nenažranejší. Niektorí kradnú priamo zo štátnych peňazí, iní to robia sofistikovanejšie cez úplatky a skryté kontá. Tak je to aj s Budmerickým kaštieľom, ktorý tvoj minister ukradol spisovateľom a ide s ním asi kupčiť za trhové ceny niekde na Kajmanské ostrovy, pretože tam niektoré firmy majú na takéto budovy. Čo už na tom, že budova kaštieľa  zostala zachovalá aj vďaka  peniazom Literárneho fondu. Veď to boli len peniaze akýchsi niktošov „umelcov.   Iste, nemám dôkazy, aby som mohol niekoho usvedčiť z kradnutia a podvodu. Veď to vlastne nie je ani moja úloha. Ja mám na starosti ako občan a tvoj volič jediné  Dôverovať ti, alebo nie.

Žiaľ Ti musím oznámiť, že úsilie o dôveru si u mňa prehrala.  Buď taká dobrá, a povedz to tvojim partajným bosom, ktorí  o tebe nikdy  neprehodili ani jedno prívetivé slovo, aby začali uvažovať, čo budú robiť, keď zmiznú z politickej scény. Vyzerá to tak, že to bude onedlho, pretože okolo mňa vidím stále viac rozhorčených ľudí, ktorým nie je jedno, kto má moc v rukách.  Tvoje účinkovanie v kresle premiérky mi prinieslo len jedno. Vrátil som
živnostenské oprávnenie a chcem ísť do predčasného dôchodku. Dúfam, že mi svojimi reformami v umení podvádzať neznechutíte aj ten. Pretože po dôchodku ma čaká už len krematórium a to neviem, koľko ma to po reforme bude stáť. Dúfam, že si moja pozostalá rodina našetrí aspoň na jeden veniec z trávy, pretože na kvety na vencoch budú mať len páni z J&T.

P.S. „Prečítaj si tú knihu, ktorú som ti kedysi daroval„ ETIKA V POLITIKE
Tvoj neustály priateľ

Ľubo Belák

V Bratislave, dňa 15.4.2011



Facebook
             
Hlavná stránka